Denník N

Áno, aj nenávistné slová môžu zabíjať

Novinári sú permanentne urážaní a vytvára sa dojem, že sú súčasťou akéhosi sprisahania elít proti obyčajným ľuďom. Sú to takí istí ľudia ako vy.

Autor je šéfredaktorom týždenníka Respekt,
člen Redakčnej rady Denníka N

„Noviny sú prvým hrubým záznamom histórie,“ hovorieval vydavateľ The Washington Post Philip L. Graham. Tento citát zaznie aj vo filme The Post, ktorý natočil Steven Spielberg o legendárnom spore o uverejnenie tajnej vládnej správy o priebehu vojny vo Vietname. Vláda chcela publikáciu zastaviť, noviny ju aj tak zverejnili a súd im dal za pravdu. Verejnosť mala právo na informácie a novinári majú slúžiť nie tým, čo vládnu, ale tým, ktorým je vládnuté.

Na novinárčine je zaujímavé aj nervujúce zároveň, že sa často dostáva na neprebádané územie, kde musí premýšľať o verejnom záujme, ktorý sa tu a tam dostane do stretu s tými, ktorí práve vládnu. Niekedy tak noviny históriu nielen zaznamenávajú, ale aj vytvárajú. To je aj prípad vraždy Jána Kuciaka.

Z Denníka N máte oveľa lepšie informácie o kauze, než aké môžem ponúknuť ja. Rovnako tak už vyšiel rad brilantných komentárov, takže ani tu nechcem nosiť drevo do lesa. Rád by som však upozornil na jeden fakt, ktorý podľa mňa väčšina politikov, ale aj verejnosti podceňuje.

Slovenský premiér Robert Fico sa zdal dotknutý, že sú naňho novinári nahnevaní. Dodáva, že ešte ani nevieme, kto a prečo vraždil. V tom má síce pravdu, ale nech už prípad vyústi kamkoľvek, novinárskej obci naplno došlo, že z nej premiér (a ďalší vrcholní politici) robí lovnú zver. Roky o žurnalistoch hovorí spôsobom, ktorým sa hovorí o hávedi. Slovník je taký útočný a podlý, že sa vôbec nedá obhájiť tradičným napätím, ktoré medzi politikmi a novinármi vládne. Aj keby teda bolo vysvetlenie tejto vraždy akékoľvek, novinári už teraz vedia, že sa môže nájsť niekto, kto sa nezastaví ani pred fyzickou likvidáciou. Toto uvedomenie už nemožno vziať späť a politici by si to mali uvedomiť a svoje správanie zmeniť.

Česko teraz rieši prípad muža, ktorý dvakrát zoťal kmeň stromu na koľajnice a pripojil k nemu arabský odkaz. Podľa štátneho zástupcu chcel vyvolať nenávistnú reakciu českej verejnosti voči utečencom, a pretože tu žiadne útoky z ich strany nemáme, jednoducho ich chcel nafingovať. Mohol tak zavraždiť desiatky ľudí. Psychopat? Možno, ale evidentne podľahol hysterickej kampani, ktorá sa v Česku vedie proti utečencom. Inými slovami: áno, slová môžu zabíjať.

Novinári sú permanentne urážaní a vytvára sa dojem, že sú súčasťou akéhosi sprisahania elít proti obyčajným ľuďom. Že sú tu žurnalisti, ktorí si žijú nad pomery a smejú sa tým, čo majú hlboko do vrecka. A ľudia tomu veria. Niekedy to má aj komické prejavy, napríklad keď vám ľudia píšu, že vás videli v metre a že nečakali, že novinári jazdia mestskou hromadnou dopravou.

Milé čitateľky a čitatelia, tieto noviny, do ktorých mám tú česť prispievať, vytvárajú ľudia, ktorí sú rovnako obyčajní ako vy. Riešia rovnaké existenčné problémy ako vy. Len mnohokrát riskujú viac ako väčšina z vás. Svojou prácou každý deň niekomu šliapu na kurie oko. Niekedy sú to politici, inokedy fašisti, korupčníci či proste len mocenskí kombinátori. Sú v centre diania rovnako ako politici, ale nechráni ich imunita. Robia občas rovnakú prácu ako vyšetrovatelia, ale nechráni ich policajný odznak. Novinárov ochraňuje vlastne len vedomie spoločnosti, že ich potrebuje.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie