Stonehenge slovenskej literatúry

Slovenská literárna súťaž Poviedka, ktorej sizyfovským organizátorom je vydavateľstvo KK Bagala, predtým L.C.A. Kolomana Kertésza Bagalu, predstavuje po prekročení druhej desiatky svojej existencie už stabilizovaný domáci evergreen, ale v  aktuálnej súčasnosti je každoročne stále vzrušujúcim umeleckým a manažérskym počinom. Táto zelená ratolesť v  krajine premnožených „šestákových“ románov a  prihlúplych seriálov aj (ultra)červených knižníc, ktorými nás zásobujú (radšej) nemenované „renomované“ vydavateľstvá, ponúka možnosť vyznať sa, či si urobiť vlastný výber „potravy pre oči, dušu, srdce a  mozog“ bez stupídnej mediálnej masáže. Konštantou a  zmyslom celého života súťaže od jej zrodu (1996) až po dnes je objektívna túžba nájsť a  nachádzať, vyvíjať a  rozvíjať, objavovať a darovať.

Hodnotiaca porota, ktorá má každý rok iné zloženie a  postupom času sa jej členmi stávajú „vysúťažení“ laureáti, anonymne a  odhodlane posudzuje zaslaný materiál spĺňajúci požadované kritériá v rozsahu maximálne 15 normostrán od každého prihláseného autora, pričom posudzovaná práca ani jej časť nesmie byť do slávnostného vyhlásenia výsledkov nikde publikovaná, prípadne zverejnená na internete. Výber z  prihlásených poviedok nie je vôbec jednoduchý, ide o neskutočnú drinu nielen psychickú, ale aj fyzickú. Umelecký vkus je vlastne relatívny a  pri každej porote môže byť iný. Literatúra v  žiadnom prípade nie je pretekárska činnosť, hoci ide o  akési víťazstvá v „olympijskej kvalifikácii“.

Kolotoč v  hlave, zvonenie v  ušiach a  lovenie v  pavučinách očí – to všetko sú doznievajúce príznaky u  porotcov pri posudzujúcej práci, po ktorej by mal nastať zaslúžený regeneračný cyklus minimálne v  kvalite pocitu „dobre vykonanej práce“ a  korektne separovanom balaste, vyskytujúcom sa zákonite v  každom ročníku.

Väčšina prihlásených textov je zvyčajne autentická. Obtiera sa, či priamo vniká do podstaty osobných, často tragických tém (nevera, domáce násilie, drogová závislosť, samovražda, nečakané úmrtie, alkoholizmus), ale objavujú sa aj témy ako nezamestnanosť, imigranti, xenofóbia, homosexualita či sociálne rozdiely. Láska a  rodinné vzťahy sú konštantnými námetmi. Nezriedka sa objavia aj koncentráty viacerých žánrových útvarov – detektívka, horor, fantasy. Dnešok, keď sa akoby vraciame do strašidelných čias začiatku 90. rokov, určite prinesie skutočné novinky.

Ocenené poviedky každoročne vychádzajú knižne v zborníku najlepších prác a  keď listujeme v  histórii týchto pekne adjustovaných publikácií, prichádzame na to, že korene a  výhonky súčasnej pôvodnej literárnej spisby veľmi úspešnej a  originálnej –  z  času na čas podľa kritikov aj komerčného ohlasu, pramenia práve tu, v  tejto súťaži. Slávne mená zúčastnených aj ocenených autorov sú dych berúce a niektoré sa objavujú opakovane. Rankov, Filan, Pišťanek, Balla, Pankovčin, Šebesta, Hvorecký, Juráňová, Kapitáňová, Janček, Kopcsay, Lavrík, Kepplová, Kompaníková, Dobrakovová či Agda Bavi Pain, Žuchová, Staviarsky, Balko a  ďalší sa právom presadili, ale nemali by nikdy zabúdať, kde sa vlastne zrodila ich cesta – v  súťaži Poviedka. A  to je počin štvrťstoročia

P. S. Stonehenge je najväčším britským monumentom a najznámejším pozostatkom doby bronzovej. Roky bol považovaný za chrám Slnka, astronomický kalendár nebo za svätyňu mŕtvych predkov. Existuje veľké množstvo teórií, no podľa vedcov je však zmysluplnejšie predpokladať, že skôr ako miesto pre uctievanie, pozorovanie prírodných úkazov či liečenie neduhov mal tento monument slúžiť ako stavba pre stretávanie ľudí. (Pearson 2012), čo sa dá voľne parafrázovať vzhľadom k  spomenutej súťaži, ktorá pretrváva napriek všetkým okolnostiam.