Krokodílie slzy nad zavraždeným novinárom

Novým členom Dozornej rady Českej tlačovej kancelárie (ČTK) sa v stredu stal Petr Žantovský. Na post ho nominovalo hnutie ANO, jedna z firiem oligarchu, bývalého člena komunistickej elity, bývalého agenta ŠtB a dnešného českého premiéra bez dôvery parlamentu Andreja Babiša.

Žantovského osoba plne zodpovedá profilu hnutia, ktoré ho nominovalo. Dotyčný viac ako tridsať rokov vystupuje ako novinár, odborník na médiá a dokonca učiteľ žurnalistiky na rôznych, väčšinou dosť pochybných vysokých školách – vrátane slovenských.

Svoju kariéru začal ako zanietený komunista či skôr servilný kolaborant v 80. rokoch minulého storočia, keď súdruhom pomáhal likvidovať časopis Melodie. Ten bol jedným z mála, ktoré vtedy stálo za to čítať, lebo sa v ňom ozvali kritické a nezávislé hlasy. Hudobný publicista Jiří Černý charakterizoval najznámejší vtedajší Žantovského text útočiaci na medzitým vyhodených novinárov ako „manifest žurnalistického oportunizmu a poaugustového kolaborantstva“.

Toto by sa azda ešte dalo ospravedlniť Žantovského nízkym vekom. On však rovnako pokračoval aj po roku 1989. Len sa pre zmenu stal nadšeným prívržencom Václava Klausa, editoval jeho knihy a hlavne opäť slúžil až do roztrhania tela tým, čo vládli. Väčšinu svojej kariéry je Žantovský skôr propagandista než novinár.

Vyznamenanie od Zemana

Patrí ku kritikom serióznych médií a popularizoval konšpiračné teórie a fake news dávno pred tým, než sa tento termín stal populárnym. Je spoluzakladateľom takzvanej Krameriovej ceny pre nezávislú žurnalistiku. Udeľuje ju „Asociácia nezávislých médií“, v skutočnosti spolok webov šíriacich klamstvá, konšpiračné nezmysly a ruskú propagandu. Vlani Žantovský za svoje zásluhy dostal od prezidenta Miloša Zemana vysoké české štátne vyznamenanie.

Prečo je kauza Žantovský práve teraz zaujímavá? „Som v šoku. Ak sa potvrdí, že to súvisí s jeho prácou, je to šialené. V živote by mi nenapadlo, že sa niečo podobné môže v roku 2018 na Slovensku stať. Násilie proti novinárom úplne odsudzujem,“ reagoval na správu o zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Twitteri Andrej Babiš.

Český oligarcha a politik novinárov fyzicky nevraždí, to je, samozrejme, významný rozdiel. Veľmi aktívne však vraždí slobodné a nezávislé médiá. Kupuje ich a podriaďuje vlastným potrebám, neustále na novinárov útočí slovne, zastrašuje ich. Snaží sa v spolupráci s českými komunistami a fašistami obmedziť nezávislosť českej verejnoprávnej televízie, ktorá často informuje o jeho konfliktoch záujmov. A likviduje nezávislé médiá aj tým, že dozor nad českou tlačovou agentúrou zveruje ľuďom typu Petra Žantovského.

Selektívne videnie

Robert Fico ani väčšina jeho vládnych kolegov nie sú zďaleka jediní, ktorých pobúrenie nad zavraždením Jána Kuciaka je falošné a pokrytecké. Keby nešlo o takú tragickú vec, bolo by zábavné sledovať napríklad vyjadrenia politikov SMK a jej straníckych médií. Po vražde plačú nad ohrozením slobody na Slovensku, oznamujú koniec slobodnej tlače v tejto krajine a pohoršujú sa nad tým, ako sú tu zločin a korupcia prepojené s vládou.

Tí istí ľudia pritom nechápu, prečo by malo byť čokoľvek zlé na tom, ako režim Viktora Orbána v Maďarsku likviduje slobodné médiá a ako rozkráda krajinu. Tým istým ľuďom neprekáža, že sú platení autokratickým režimom v Pešti, a že tie peniaze dostávajú práve a výhradne len za svoju lojalitu voči tomuto režimu. Žijú z toho, že píšu a hovoria len to, čo chce počuť, a budú vždy obhajovať jeho zločiny. Vrátane zločinov namierených proti skutočným novinárom. Problémy vidia len na Slovensku, situácia v Maďarsku, rádovo horšia, im, naopak, veľmi vyhovuje.

Ešte šťastie, že si aspoň z Orbánovej vlády nenašiel nikto čas vyhlásiť, aký je zhrozený a pobúrený vraždou novinára a ohrozením slobody slova na Slovensku. Možno im v tom zabránili len blížiace sa voľby, majú teraz príliš veľa práce s tým, aby sa udržali pri moci. Pokrytectvo ani hrošia koža by im k tomu určite nechýbali.