Aj Latinská Amerika má svoju migračnú krízu, trpiaci Venezuelčania vo veľkom odchádzajú
Od roku 2014 sa ekonomika krajiny zmenšila o 30 percent a inflácia by tento rok mohla dosiahnuť 13-tisíc percent.
Za sedem rokov vojny v Sýrii z krajiny utieklo 5,5 milióna ľudí, ďalších šesť miliónov síce ostalo v Sýrii, no muselo opustiť svoj domov. Konflikt výrazne prispel k veľkej utečeneckej vlne, ktorá zasiahla Európu a priniesla spoločenské aj politické zmeny.
Migračnú krízu v menšom už dlhšie zažíva aj Latinská Amerika. V tomto prípade ju nezavinil vojenský konflikt, ale politická situácia vo Venezuele, ktorá priniesla aj obrovskú ekonomickú krízu a hlad.
Venezuelu hlavne z ekonomických dôvodov už opustili státisíce ľudí, ktorí každodenne bojovali s nedostatkom jedla, základných hygienických potrieb aj iných tovarov. To všetko v krajine, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete a kedysi vďaka tomu patrila medzi najbohatšie v južnej Amerike.
Od roku 2014 sa však jej ekonomika zmenšila o 30 percent a inflácia by tento rok mohla dosiahnuť 13-tisíc percent.
Odchádzajú státisíce
Venezuelčania najčastejšie odchádzajú do Kolumbie, s ktorou majú hranicu dlhšiu ako 2-tisíc kilometrov. Na konci roka ich v susednej krajine bolo 660-tisíc.
Ďalších stotisíc Venezuelčanov minulý rok prišlo do Peru, desaťtisíce emigrovali do Ekvádoru, Brazílie, Argentíny aj na ostrovy v Karibiku.
Celkovo Venezuelu pre ekonomické a politické problémy za posledné dva-tri roky podľa OSN opustilo už viac ako milión ľudí. Niektoré zdroje hovoria až o dvoch miliónoch, no presné čísla nepozná ani venezuelská vláda.
Kolumbijské úrady zverejnili aj správu, podľa ktorej má až 1,3 milióna Venezuelčanov špeciálne povolenie, vďaka ktorému môžu ľahko prekročiť hranicu a v Kolumbii si nakúpiť základné potreby, ktoré vo venezuelských obchodoch nie sú.
Vo väčšine prípadov ide o veci, bez ktorých si len ťažko dokážeme predstaviť život – ryža, mäso, olej, toaletný papier a iné hygienické potreby.
Až 87 percent Venezuelčanov žije v chudobe. Mnohí z nich v dôsledku nekvalitnej a nepravidelnej stravy rapídne schudli. Nedostatok jedla neobišiel dokonca ani zoologické záhrady v krajine. Denník El País zverejnil zábery, kde vidieť podvyživené zvieratá, pre ktoré chovatelia nemajú mäso.
Neďalekú Kolumbiu Venezuelčania využívajú aj ako prestupnú stanicu pri odchode do štátov, kde majú kontakty.
Šesťdesiat percent Venezuelčanov, ktorí do Kolumbie prišli a neskôr ju aj opustili, sa už nevrátilo do svojej rodnej krajiny, ale odišli do iného štátu. Najčastejšie ide o iné latinskoamerické štáty alebo Španielsko a USA, kde žijú mnohé venezuelské rodiny, za ktorými prisťahovalci prichádzajú.
Maduro neustúpi
Nič nenasvedčuje tomu, že kríza by sa mala zmierniť. Venezuelský prezident Nicolás Maduro, ktorý je za ekonomické aj politické problémy vo veľkej miere zodpovedný, sa neplánuje vzdať moci.
Maduro už oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách 20. mája (pôvodne mali byť o mesiac skôr). Naopak, opozícia ich chce bojkotovať. Neočakáva, že by boli naozaj transparentné a tvrdí, že svojou účasťou by legitimizovala Madurove podvody.
Navyše, väčšine dôležitých opozičných lídrov už režim zakázal kandidovať, prípadne ich prinútil utiecť do exilu.
Maduro však úplne bez súpera nebude. Tento týždeň kandidatúru ohlásil Henri Falcón, bývalý guvernér štátu Lara a poradca Huga Cháveza.
Falcón Madura označil za „kandidáta hladu“. „Ľudia trpia, ale povstanú. Vyhráme,“ povedal Falcón.
Regionálny problém
Kríza vo Venezuele sa prostredníctvom migrantov prenáša aj do iných latinskoamerických krajín. Viaceré z nich nie sú na príchod desaťtisícov či státisícov Venezuelčanov pripravené, hoci im chcú pomôcť.
Prezident Kolumbie Juan Manuel Santos už požiadal o pomoc medzinárodné spoločenstvo a vláda začala prísnejšie kontrolovať hranicu s Venezuelou.
V Kolumbii sa už šíria správy a letáky, ktoré obviňujú venezuelských mužov z toho, že páchajú zločiny a predávajú deťom drogy. Ženy podľa nich pracujú ako prostitútky. Niektoré radikálne skupiny im odkazujú, že ak sa nevrátia do Venezuely, budú ich vraždiť.
„Venezuelčania odchádzajú z ekonomických, zdravotných a bezpečnostných dôvodov, no vyvíjajú veľký tlak na štáty, ktoré majú svoje vlastné problémy,“ povedal pre Reuters Mauricio Santoro z univerzity v Riu de Janeiro.
Napríklad Argentína však imigrantom vyšla v ústrety a tí, ktorí od úradov žiadajú povolenie na pobyt, dostali viac času na získanie dokumentov z Venezuely.
„Je to niečo, čo ľudia, ktorí chcú u nás žiť, nedokážu ovplyvniť. Venezuelský štátny aparát skolaboval,“ uvádzajú argentínske úrady.
Venezuelčania sú kultúrne aj jazykovo blízki susedným štátom, no znamenajú väčšiu záťaž pre ich úrady, školstvo aj zdravotníctvo. Mnohí migranti podľa UNHCR potrebujú po svojom príchode humanitárnu pomoc.
Regionálna vláda v brazílskom štáte Roraima ešte vlani pre ťažko kontrolovateľný prílev migrantov vyhlásila stav pohotovosti. Ubytovne a tábory pre migrantov v oblasti sú podľa agentúry Reuters preplnené.
V štáte síce nie je jednoduché nájsť prácu, no Venezuelčania, ktorí sem prišli, tvrdia, že situácia je aj tak lepšia ako u nich doma, kde je čoraz ťažšie zohnať jedlo či základnú zdravotnú starostlivosť.
Migrácia by sa tak podobne ako v Európe mohla preniesť do politiky, a to práve v období, keď Latinskú Ameriku čaká séria prezidentských volieb (okrem iného aj v Kolumbii). V každom štáte, do ktorého Venezuelčania utekajú, sa nájde populistický kandidát, ktorý by mohol tému v kampani využiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
