Denník N

Tri ženy spája jediné – bili ich vlastní manželia

Ilustračné foto – Flickr.com/Nicolas Alejandro
Ilustračné foto – Flickr.com/Nicolas Alejandro

Tri ženy zo Slovenska nám pod zárukou anonymity otvorene hovorili o svojich manželstvách plných násilia – od zoznámenia sa s partnerom cez prvé bitky až po súčasnosť.

Nemajú nič spoločné. Nie sú rovesníčky, nemajú rovnaké vzdelanie, životný štýl, vierovyznanie, nepodobajú sa ani telesne. Bývajú alebo bývali v rôznych častiach Slovenska. Ich názory sa odlišujú v drobnostiach aj v zásadných otázkach.

Kupujú si iné veci, nečítajú rovnaké noviny ani knihy. Majú rozličné predstavy o tom, ako tráviť voľný čas, s kým sa stretávať, a je celkom pravdepodobné, že by sa nezhodli ani na obľúbenom politikovi. Líšia sa aj temperamentom, spôsobom reči, výškou hlasu a výberom jazykových prostriedkov.

Všetky tri však niečo spája. Boli bité, ponižované, psychicky týrané manželom. Aj s tým sa každá (ne)vyrovnala po svojom. Keď však opisujú, aký bol ich život s násilníkom, akými fázami prešli a ako sa na to celé pozeralo ich okolie, je to, ako keby ste počúvali ten istý príbeh, len s inými kulisami a osadenstvom.

S tromi ženami sme sa pri príprave tohto článku separátne rozprávali hodiny. Niekedy to boli len krátke párminútové rozhovory, lebo to bolo príliš ťažké a intenzívne. Inokedy sa potrebovali len vyhovoriť a viedli monológ. Ani jedna zo žien si neželala zverejniť svoju identitu, keďže dve z nich stále žijú na „mieste činu“. Mená uvádzané v článku nie sú pravé.

Ako som ho stretla

Vilma (69), dôchodkyňa

Dnes už päť rokov vdova, s manželom sa zoznámila na vidieckej zábave. Mala 19 rokov. „Veľmi rýchlo som otehotnela. Vedelo sa o ňom, že pije, jeho otec bol známy grobian, ale on mi prisahal, že sa kvôli mne zmení. Bola som hlúpa, vystrašená. Dva dni po narýchlo zorganizovanej svadbe som potratila. Jediný dôvod na svadbu pominul. Potom ma čakalo už len 45 rokov zla.“

Dana (52), učiteľka

„Nadbiehal mi dva roky. Bol kolega, o desať rokov starší. Ja som bola čerstvo po rozvode, nastúpila som do nemocnice na pediatriu ako špeciálny pedagóg a nemala som ani pomyslenie na vážny vzťah. On bol galantný, pozorný, vždy si ochotne so mnou vymenil služby, aby som mohla cestovať za rodičmi na víkendy.

V tom čase mi vážne ochorel otec a on mal v nemocnici všelijaké známosti, tak mi pomáhal, zháňal lieky, vyšetrenia. Mama mi hučala do hlavy, aby som bola k nemu milšia. Napokon sme sa zobrali. Mala som 35 rokov a nemôžem povedať, že som sa vydávala z lásky. A ako sa ukázalo, ani rozum mi príliš nepracoval.“

Denisa (33), finančníčka

„Bol mojou študentskou láskou. Chodili sme spolu od osemnástich rokov, aj vysokú školu sme si vybrali tak, aby sme boli pri sebe. Všetko sme spolu robili, od začiatku sme si šetrili na auto, potom na byt, letá sme trávili na brigádach, nechodili sme na dovolenky, dokonca ani do kina. Len sme si odkladali.

Obaja sme sa uchytili v práci, aj sme rýchlo postupovali. Zobrali sme sa ako 25-roční. Boli sme manželia dva roky, keď urobil v práci veľkú chybu a z fleku ho vyhodili. Profesionálne sa znemožnil a v odbore sa stal prakticky nezamestnateľným. Odniesla som si to ja.“

Ilustračné foto – Flickr.com/Christiane Birr

Prvé náznaky agresivity

Vilma 

Vilmin manžel bol alkoholik, a keď si vypil, bol buď agresívny, alebo plakal ako malé decko. „Vedela som, že si beriem opilca, takže prvé náznaky boli ešte pred svadbou. Brala som to len ako opilecké reči. V rodine sme mali alkoholikov, videla som, ako vykrikujú vyhrážky, ale nemyslela som si, že by to zašlo ďalej.“

Dana 

„To, že má tendencie kontrolovať, som si uňho všimla ešte ako u kolegu. Brala som to skôr ako puntičkárstvo, aj v práci ho veľmi chválili za precíznosť.“ Čo Dana považovala za jemne otravnú povahovú črtu, sa neskôr stalo bičom, ktorým ju – čoskoro exmanžel (sú v rozvodovom konaní) – plieskal. Najprv slovne, potom aj fyzicky. „Prvýkrát mi vynadal do neporiadnej cundry, keď som mu nevyžehlila trenírky. To bolo asi tri mesiace po svadbe.“

Denisa

„Kamaráti sa mi smejú, že tak rýchlo v práci povyšujú len tie, čo šéfovi roztiahnu nohy,“ privítal Denisu manžel medzi dverami, keď sa vracala zo služobnej cesty. Už pol roka nepracoval, ani si prácu nehľadal. Nerobil zhola nič.

Denisa pochopila, že je macho a ťažko nesie, že ona nosí domov peniaze. Veľa peňazí. Svoju frustráciu si začal riešiť urážaním Denisy. Ak mu okamžite nezdvihla telefón, sadol do auta a prišiel do jej práce v teplákoch, „aby skontroloval, či sa tam náhodou nekurvím so šéfom“.

Pokračovalo to tak, že Denisa radšej prestala chodiť na služobné cesty. On jej aj tak neveril. Dokonca obvolával jej kamarátky, či nepočuli niečo o tom, že niekoho má.

Prvá bitka

Vilma

„Zbil ma prvý raz, keď som prišla z pôrodnice. Dostala som za 45 rokov života s ním stovky bitiek, ale na túto nezabudnem.“ Asi rok po svadbe Vilma znovu otehotnela. Keď mu to oznámila, prestal piť, sekal dobrotu, nevykrikoval na ňu, že je nikto a že ak ešte raz tak zle navarí, namočí jej ksicht do hrnca s horúcou polievkou.

„Celá rodina ma bola pozrieť v pôrodnici. Môj brat, známy tým, že vždy zaťal nejakú sprostosť, sa obrátil na manžela a so smiechom mu povedal: tá malá sa na teba vôbec nepodobá.“

Ten to pochopil úplne zle a začal sa zase spíjať. „Vo dverách ma čakala po návrate z nemocnice taká facka, že sa mi zatmelo pred očami. Malú som držala na rukách, bolelo ma celé brucho, ledva som stála na nohách. Prosila som ho, aby som mohla dať bábo do postieľky. To ešte stihla.

„Začal ma ťahať za vlasy, bil ma po chrbte, kopal ma do lýtok. Našťastie bol príliš ožratý, aby mohol pokračovať. Zamkla som sa s malou v spálni. Zaspal na zemi, potom sa prebral a ušiel. Vrátil sa na malej krstiny s veľkou kyticou, retiazkou a náušnicami pre dcéru.“

Dana

„Drhla som kľačiačky vaňu, lebo zase podľa neho nebola dosť čistá, keď ma schytil zozadu za krk a tlačil mi hlavu dole s hrozným krikom, že žijeme ako prasatá, že nikdy nie je upratané. Keď som sa vymanila a snažila sa zodvihnúť, kopol ma do zadku takou silou, že som takmer mesiac trpela pri každom vyprázdňovaní.“

Neodvážila sa ani plakať, taká bola paralyzovaná od hrôzy. V ten deň mali pozvanú návštevu. Nezrušili ju. Pred známymi ju oslovoval zlatko a chválil sa, že sa oženil s dokonalou gazdinkou.

Denisa 

„Mala som monokel doslova cez pol tváre, lebo ma prisadol tak, že som nemohla hýbať rukami a brániť sa. Vraj počul, že som bola na obede s nejakým mladým cudzincom. Kričal, že ma dobije tak, že sa za mnou neobzrie ani pes.“

Denisa sa ešte v ten večer zbalila a odišla do firemného bytu. Na druhý deň volala svokra a prosila, aby mu ešte dala šancu. Denisa ju poznala od detstva, mala ju rada a verila, že syna umravní. Svokra sa o to aj svojím spôsobom pokúsila. Kúpila im dovolenku v zahraničí „na zmierenie“. Denisa z nej prišla tehotná.

Ilustračné foto – Flickr.com/Daniel Steurl

Čo na to okolie

Vilma

„Vedeli to všetci, na malej dedine sa nič neutají. Moji bratia ho párkrát zbili, ale keď som povedala, že sa chcem rozviesť, celá rodina sa postavila proti mne. Vraj to nemôžem urobiť našim trom deťom a čo by povedali ľudia. Bral mi celú výplatu, všetko bolo napísané na neho. Bola som v pasci. Viackrát boli u nás aj policajti, ale on bol ich kamarát. Raz mi aj jeden povedal, že keby on mal takú papuľnatú ženu, tiež by jej jednu uvalil.“

Dana

„Najviac ma sklamala moja vlastná mama. Povedala mi, že možno manžel nie je so mnou spokojný v posteli, a kúpila mi sexi nočnú košieľku. Chápete? Moja mama, podľa ktorej je aj Angelika, markíza anjelov porno. Skoro ma porazilo.“

Jej manžel vedel tak dokonale manipulovať všetkých, že keď sa napokon zverila jednej priateľke, odporučila jej, aby sa dala liečiť, že trpí stihomamom. Dana má však aj pozitívnu skúsenosť. S úplne cudzou osobou, policajtkou, ktorej podávala trestné oznámenie.

„Bola prvá, kto ma bral vážne. Verila mi každé slovo.“ Dana napokon skončila v azylovom dome.

Denisa

„Moje okolie s výnimkou svokry o tom nemohlo vedieť, lebo ja by som mohla dostať Oscara nielen za herecký výkon, ale aj za najlepší mejkap. Je hrozné, čo poviem, ale mali sme akúsi tichú dohodu, že po tvári ma už nebude biť, aby sa to lepšie maskovalo. Všetci sa dozvedeli pravdu, až keď som sa pokúsila o samovraždu.“

Deti

Vilma

„Dcére nevedel prísť na meno, lebo si myslel, že nie je jeho, synov týral psychicky nadávkami, rečami, že sú nímandi, vysmieval sa z nich. Keď vyrástli a zastávali sa ma nielen slovne, dal si pokoj. Moje deti nežijú pekné životy. Dcéra strieda partnerov, s nikým nie je spokojná. Chlapci sa neoženili, majú vyše 40, sú to takí typickí dedinskí starí mládenci.“

Dana

„Deti som – musím povedať našťastie – nemala. Aspoň to nemuseli znášať. Cítim sa veľmi osamelá, ale asi to tak má byť.“

Denisa

„Dcérka je malá, azda si toho veľa nebude pamätať. Poviem vám čokoľvek, o nej však hovoriť nechcem.“

Prečo som neodišla skôr

Vilma

„Lebo som nemala kam. Mňa vyslobodila len jeho vážna choroba, to už nevládal ani zliezť z postele, a následná smrť.“

Dana

„Prežila som 15 rokov s tyranom. Musíte pochopiť, že je to šialená emocionálna hojdačka. Nenávidíte, milujete, odpúšťate, viníte sa, viníte jeho, chcete to udržať, máte pocity márnosti. Odídete a zase sa vrátite. Donekonečna odpúšťate, ospravedlňujete, a verte, Štokholmský syndróm nie je výmysel. Nechcete dokonca počúvať svoju vlastnú intuíciu, snažíte sa prekričať svoj vlastný hlas. Je to ako s alkoholizmom. Kým si alkoholik nepovie, že to chce skončiť a že to chce skončiť kvôli sebe, tak sa nedá robiť nič.“

Denisa

„Ja som si vybrala extrémny odchod. Najedla som sa liekov na spanie. Nevedela som žiť sama so sebou a bola som v stave, že sa mi zdalo, že mojej vlastnej dcére bude bez slabošskej matky-trosky lepšie. Po šiestich týždňoch na psychiatrii som pochopila, že to, že ma tie lieky nezabili, je znamenie.“ Denisa prijala pracovnú ponuku v zahraničí, manžela stíhajú za ublíženie na zdraví a týranie blízkej osoby, na súde je aj návrh na rozvod.

Čo ľutujem

Vilma

„Že som nebola silnejšia. Bolo mi ľúto aj jeho, umieral v hrozných bolestiach, dlho nemohol odísť, deti hovorili, že to preto, lebo sa bojí pekla. Aj sa mi ospravedlňoval. Ja som mu to verila. Dávali sme aj zlý príklad deťom, ako sa nemá žiť, aj že sa veci nemajú riešiť tak, že jeden ticho trpí.“

Vilma je hlboko veriaca, za manžela dáva každý mesiac slúžiť omšu.

Dana 

„Že som stratila vieru v ľudskosť, lásku, v dobré úmysly. Som zatrpknutá žena v strednom veku. Minule som nastupovala do výťahu a susedovo dievča šepkalo mame: aká je tá teta stále nahnevaná.“

Denisa

„To, že som bola hrdá a myslela som si, že tak, ako zvládam biznis vyjednávania, zvládnem aj toto. Že som sa hanbila, lebo som nepochopila, že jediný vinník je on, že je nezrelý, agresívny a nič na svete ho neuspokojí, iba moc nad niekým iným.“

Čo by som odkázala ženám v podobnej situácii

Vilma 

„Nenechajte nikomu hovoriť, čo máte robiť. Akokoľvek sa rozhodnete, vždy sa to niekomu nebude páčiť. Vám však ide o holý život.“

Dana 

„Neignorujte drobné náznaky.“

Denisa 

„Sama s tým ešte nie som vyrovnaná, netrúfam si na odkazy. V terapeutickej skupine, do ktorej chodím, nám hovoria, že takéto ženy treba vypočuť, nesúdiť, pomôcť im v realizácii ich rozhodnutí, aj keď s nimi nesúhlasíme.“

Vzťahy

Životy žien

Teraz najčítanejšie