Denník N

Krajči sa na súde nezdržal ani päť minút, spochybňuje zrušenie Mečiarových amnestií

Gustav Krajči na súde. Foto N – Tomáš Benedikovič
Gustav Krajči na súde. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pojednávanie pre zmarené referendum z roku 1997 sa vlastne ani nezačalo. Tri dni pred pojednávaním poslal advokát na súd podnet, aby sa sudca obrátil na Súdny dvor Európskej únie. Myslí si, že amnestie boli zrušené nezákonne.

Ani päť minút sa exminister vnútra Mečiarovej vlády Gustáv Krajči (HZDS) nezohrial na lavici obžalovaných.

Po zrušení amnestií Vladimíra Mečiara sa okrem prípadu únosu prezidentovho syna znovu otvára aj prípad zmareného referenda z roku 1997. Za to, že sa k ľuďom nedostala otázka, či súhlasia s priamou voľbou prezidenta, bol obžalovaný práve Krajči – hoci za rozhodnutím stála celá vtedajšia vláda.

Sudca Okresného súdu Bratislava I Roland Kemény musel v piatok rovno prvé pojednávanie odročiť, pretože tri dni pred ním poslal Krajčiho advokát Milan Križalkovič podanie, aby sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie a konanie prerušil. Kladie päť otázok, ktorými spochybňuje zákonnosť zrušenia Mečiarových amnestií.

Pojednávanie je odročené na neurčito, sudca musí posúdiť, čo s podnetom urobí.

Krajči: Amnestiu nemožno zobrať

„Ak niekto zomrie, oživiť ho ťažko, a ak raz niekto dostane amnestiu, zobrať mu ju je ťažké,“ povedal po pojednávaní Krajči, ktorý pred dvadsiatimi rokmi vyhlásil, že zodpovednosť za zmenu hlasovacieho lístka berie na seba. Dnes hovorí, že na lavici obžalovaných by nemal sedieť nikto. „Bola to politická kauza, ktorá bola doriešená a ukončená. Toto otvorenie je znovu politická kauza,“ povedal.

Foto N – Tomáš Benedikovič

K spochybňovaniu zrušenia amnestií sa bližšie nechcel vyjadriť. To vraj nech posúdia odborníci. Jeho obhajca však hovorí, že zrušenie bolo nezákonné, a to vraj tvrdia aj „všetci normálni právnici“. Nestačilo podľa neho ani to, že zrušenie a postup parlamentu odobril aj Ústavný súd.

Na otázku, či spolu s Krajčim nemal byť na lavici obžalovaných aj vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, priamo Križalkovič povedal, že „nikto tu nemal byť“. „Dvadsať rokov sa to rieši a dvadsať rokov sa na túto otázku odpovedá, boli vydané knižky a dnes mal o tom rozhodnúť okresný súd. Je to proste problém,“ povedal.

Prokurátorka sa k postupu obhajcu ani k odročeniu pojednávania nechcela vyjadriť. Stručne len povedala, že si za obžalobou stojí. „Keby som si nestála, tak tu dnes nie som,“ povedala.

Amnestie zrušili po 19 rokoch

Mečiarove amnestie zrušili poslanci uznesením vlani v apríli. Za hlasovalo 129 poslancov zo Smeru, z SNS, Mosta-Híd, SaS, OĽaNO, zo Sme rodina. Kotlebovci vtedy nehlasovali.

Uznesenie o zrušení musel ešte odobriť Ústavný súd. Stalo sa tak 31. mája 2017. Po zrušení amnestií sa veľa hovorilo najmä o tom, či sa pred súd opäť postaví bývalý šéf SIS Ivan Lexa, prípadne aj Vladimír Mečiar. Amnestie však riešili aj zmarené referendum, o ktorom Ústavný súd už raz povedal, že boli pri ňom porušené práva občanov. „Mal som dve možnosti – podať demisiu alebo realizovať vládne uznesenie,“ povedal v roku 2003 Krajči.

Namiesto štyroch len tri otázky

Referendum sa konalo koncom mája 1997 a pôvodne malo obsahovať štyri otázky. Okrem toho, či sú občania za vstup do NATO, rozmiestnenie jadrových zbraní, či vojenských základní, mali povedať aj to, či chcú priamu voľbu prezidenta. Bolo to v čase vrcholiaceho sporu medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom.

Gustáv Krajči s Vladimírom Mečiarom a s poslancom HZDS Ladislavom Polkom. Foto – TASR

Do volebných miestností sa však dostali len hlasovacie lístky s tromi otázkami. Tá o voľbe prezidenta chýbala. Krajči bol preto obžalovaný zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, z marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda, ako aj z falšovania pozmeňovania verejnej listiny.

Škoda bola vyčíslená na vyše 79 miliónov korún, čo je dnes zhruba 2,6 milióna eur. Je to cena za hlasovacie lístky, ktoré dalo ministerstvo vnútra ústrednej referendovej komisii vytlačiť. Až následne ich Krajči zakázal rozviezť do obcí a dal vytlačiť lístky len s tromi otázkami.

„Zodpovednosť za zmenu lístka beriem na seba ja, dal som pokyn tlačiť hlasovací lístok s troma otázkami tak, aby občan nebol zavádzaný otázkou číslo štyri,“ povedal pred vyše dvadsiatimi rokmi bývalý telocvikár vo funkcii ministra vnútra.

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie