Vraždy novinárov spochybňujú príslušnosť k EÚ

Nadišiel čas pýtať sa, či je členstvo v Európskej únii stále zárukou kvality demokracie a vlády zákona v jej členských štátoch. Únia si na svojej periférii jednoznačne nedokázala vynútiť hodnoty, na ktorých stojí. Každé ďalšie rozšírenie ich môže len ďalej rozriediť.

Prekvapenie

V nedeľu večer našli v dedine neďaleko Bratislavy zavraždeného slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú – oboch z nich zasiahla jedna guľka. Kuciak sa zaoberal údajnými daňovými únikmi realitného magnáta s kontaktmi na slovenského ministra vnútra, ako aj možnými prepojeniami medzi talianskou mafiou a poradkyňou predsedu vlády Roberta Fica. Vyhrážali sa mu, ale polícia s tým nič neurobila.

Kuciak bol už druhým investigatívnym novinárom, ktorého v Únii zavraždili v priebehu necelých šiestich mesiacov. Minulý rok niekto nastražil bombu v aute maltskej novinárky Daphne Caruana Galiziovej, ktorá bola Nemesis tamojšieho predsedu vlády Josepha Muscata. Stále nie je známe, kto túto nájomnú vraždu objednal.

Zástupca šéfa Európskej komisie Frans Timmermans na Twitteri napísal, že ho šokovala vražda novinára v Európskej únii. Vraždy slovenského novinára a jeho maltskej kolegyne sú skutočne šokujúce, ale Timmermansa by nemalo prekvapiť, že k nim došlo v Únii.

Nová tvár korupcie

Práve v týchto dňoch zmieta lotyšským bankovým systémom veľký úplatkársky škandál. Jeden bankár obvinil guvernéra centrálnej banky Ilmarsa Rimsevicsa, že systém riadi ako organizovaný zločin. Rimsevicsa vyšetrujú pre úplatkárstvo, ale odmieta odstúpiť. Tvrdí, že sa proti nemu sprisahali prepierači špinavých peňazí, pretože sa snaží sprehľadniť spôsob, akým banky nakladajú s účtami občanov iných krajín.

V pondelok Guardian a Reportérsky projekt pre organizovaný zločin a korupciu (OCCRP) zverejnili dôkazy o masívnom praní peňazí prostredníctvom estónskej pobočky Danske Bank. Očividne má bankový dohľad nedostatky aj v tejto krajine.

Minulý rok Transparency International opísala udalosti v Chorvátsku a Maďarsku ako „novú tvár korupcie“ v Európe. Nie bezohľadné prostredie „neobmedzených možností“ z obdobia tesne po páde sovietskeho impéria, ale úmyselné ohýbanie zákonov a inštitúcií s cieľom uprednostniť vládnucu stranu a jej priateľov – to všetko pod rúškom nacionalizmu a „neliberálnej“ agendy.

V roku 2017 Maďarsko pokračovalo v poklese na rebríčku vnímania korupcie od Transparency International, ale jeho príklad prenasledovania mimovládnych organizácií inšpiroval niektoré iné blízke krajiny. Obzvlášť Poľsko a Rumunsko, ktoré sa snažili zástupcom občianskej spoločnosti obmedziť prístup k peniazom.

Najprv hore, potom naopak

Vo všetkých krajinách, ktoré do Únie vstúpili v poslednej vlne rozširovania, je pre investigatívnych novinárov veľa práce. A ja – na rozdiel od Timmermansa – nie som prekvapený, že sa necítia v bezpečí. V novembri sa Georgiovi Ezekievovi, vydavateľovi bulharskej stránky Zov News a zároveň jednému z jej reportérov, vyhrážali smrťou. Polícia hrozby ignorovala. Dokonca aj v relatívne pokojnom a mierumilovnom Česku sa množia hrozby násilia proti novinárom. Čiastočne za to môže pravidelne opakované opovrhovanie prezidenta Miloša Zemana touto profesiou. Minulý rok na tlačovej konferencii vítal novinárov s maketou kalašnikova s nápisom „Na novinárov“.

„Stabilné inštitúcie garantujúce demokraciu, vládu zákona, ľudské práva a rešpektujúce ochranu menšín,“ sú predpokladom členstva v Európskej únii. Prijatím všetkých nových členov v nultých rokoch – postkomunistických krajín rovnako ako Malty a Cypru (v ktorom považuje 68 percent podnikateľov korupciu za problém, celoúniový priemer je 37 percent) EÚ v zásade konštatovala, že v týchto štátoch stabilné inštitúcie fungujú. V období po vstupe do Únie sa vo všetkých týchto krajinách darilo všetkým druhom slobôd aj demokracii.

Tieto krajiny postupovali na rebríčku kvality života nahor a často predbehli aj staršie a stabilnejšie demokracie. Ale možno to bolo tak, že sa počas dlhotrvajúceho prístupového procesu naučili prezentovať sa v najlepšom možnom svetle. Na rozdiel od rebríčkov je niečo ako vražda investigatívneho novinára nezvratným dôkazom tak korupcie, ako aj inštitucionálnej slabosti. Podobne je to aj s lotyšským bankovým škandálom.

Nehovorím, že sa periférne krajiny nemali stať členmi EÚ. Ich príslušnosť k tomuto spoločenstvu ich ekonomicky pozdvihla, dovolila ich občanom cestovať, pracovať i študovať za hranicami. Benefity členstva v Únii sú enormné. Ale je dôležité oddeliť tieto ekonomické a kultúrne benefity od myšlienky, že EÚ je blok založený na spoločných hodnotách. Aby to tak bolo, tieto krajiny by hodnoty museli presadzovať lepšie.

Problém celej EÚ

Timmermans v poslednom čase ide po Poľsku za jeho kontroverznú súdnu reformu. Nech je akokoľvek znepokojivá, len ťažko môže podkopať vládu zákona a demokratické inštitúcie tak ako všadeprítomná korupcia a jej násilné dôsledky, ktorých sme bežne svedkami v „novej Európe“. Vraždy Caruana Galiziovej a Kuciaka sú nepochybne lepším dôvodom na to, aby sme sa pozreli na skutočnú zhodu s úniovými pravidlami v krajinách, ktoré k nej pristúpili.

A sú tiež dôvodmi, prečo by sme mali uvažovať aj nad plánovanou novou vlnou rozširovania EÚ na západnom Balkáne. Bývalé juhoslovanské republiky a Albánsko môžu v správach EÚ ukázať pokrok v mnohých oblastiach, ale celý spolok by mal venovať viac pozornosti veľkosti ich šedých ekonomík, prípadom korupcie i správam takých organizácií, ako sú Reportéri bez hraníc, ktoré opisujú situáciu nezávislých médií.

Vraždy novinárov nie sú len problémom malých štátov, v ktorých sa odohrali. Sú problémom Európskej únie, pripomienkou toho, aký heterogénny tento blok je, aj čo sa týka základných kritérií členstva. EÚ potrebuje také vedenie a politickú vôľu, aby bola schopná sa s týmto problémom vyrovnať a keď to bude nevyhnutné, dokonca zbaviť členstva krajiny, ktoré nie sú schopné takýmto incidentom zabrániť alebo na ne dostatočne odpovedať. Inak sa Únia môže ocitnúť v situácii, že sa stane len veľkým ekonomickým blokom bez nejakých vážnych morálnych princípov, o ktorých by mohla hovoriť.

© Bloomberg

Autor je komentátor Bloomberg View