Denník N

Namiesto Jakubiskovho eposu podporil štát Masaryka i detektívku podľa Dána

Červený kapitán dostal štátnu podporu už. Film má byť dokončený už v lete. Foto - Sokol Kollar
Červený kapitán dostal štátnu podporu už. Film má byť dokončený už v lete. Foto – Sokol Kollar

Audiovizuálny fond rozdeľoval peniaze. Na trojhodinovú epopeju o Veľkej Morave sa tentokrát nedostalo.

Juraj Jakubisko dúfa, že po drahej Bathory bude môcť natočiť ešte drahší epos o Svätoplukovi. Audiovizuálnemu fondu, spadajúcemu pod ministerstvo kultúry, poslali jeho producenti žiadosť o príspevok 500-tisíc eur.

Komisia však najslávnejšieho slovenského režiséra odmietla. Miesto toho rozdelila peniaze menej známym autorom.

Denník N približuje päť vznikajúcich filmov, ktorým fond pridelil pri svojej poslednej výzve najväčšie dotácie.

 

Masaryk (réžia Julius Ševčík): 220-tisíc eur

Najviac peňazí dostal trochu paradoxne film, ktorý bude prevážne dielom českých autorov. Režisér Julius Ševčík chce natočiť príbeh Jana Masaryka, syna prvého československého prezidenta.

„Masaryk bol synom úspešného, avšak chladného a tvrdého otca. Bývalý alkoholik so sklonmi k maniodepresívnej psychóze si je vedomý svojich slabostí, ale aj svojich výnimočných schopností,“ napísal Ševčík vo svojej žiadosti.

Film sleduje Jana Masaryka v jeho úlohe československého veľvyslanca v Londýne, kde sa krátko pred druhou svetovou vojnou snažil získať podporu veľmocí proti záujmom Hitlerového Nemecka.

„Chcem sa vyhnúť obvyklým klišé zobrazovania nacistov ako karikatúr upírov a Angličanov ako chladných gentlemanov s dlhými nosmi. Z režisérskeho hľadiska je pre mňa dôležité, aby aktéri boli predovšetkým ľuďmi,“ dodáva český režisér.

Plánovaná premiéra: september 2016

 

Červený kapitán (režisér Michal Kollár): 200-tisíc eur

Detektívka podľa knihy Dominika Dána dostala podporu šiestykrát, celkovo jej už fond priklepol 825-tisíc eur. Najnovší príspevok bude určený na postprodukciu.

Dej filmu sa odohráva v roku 1992. Skúsený detektív pátra po pozadí smrti kostolníka, ktorého mala za minulého režimu umučiť ŠtB. „Zasadenie deja do krajiny začínajúcich „neobmedzených možností“ napomáha žánrovej vyhranenosti predlohy, ako i výsledného filmu,“ sľubuje Kollár.

Režisér tvrdí, že mesiace, ktoré predchádzali rozpadu federácie, budú vo filme autenticky zachytené. „Mimo učebníc kriminalistiky, dobovej tlače či zväzkov Ústavu pamäti národa boli zaujímavým zdrojom informácií aj pamäti generála Lorenca,“ píše Kollár s odkazom na knihu posledného šéfa ŠtB.

Hlavnú úlohu v Červenom kapitánovi dostal poľský herec Maciej Stuhra. Okrem neho si zahrali aj Ladislav Chudík, Zuzana Kronerová, Marián Geišberg, Oldřich Kaiser či Michal Suchánek.

Plánovaná premiéra: jeseň 2015

 

Vychladnutie – Out (režisér György Kristóf): 200-tisíc eur

Debut režiséra Györgya Kristófa sa nedávno dostal na zoznam pätnástich najsľubnejších projektov roka podľa kurátorov podujatia L’Atelier vo francúzskom Cannes. 

Film je príbehom päťdesiatnika Ágostana, ktorý sa po strate zamestnania vydáva na cestu po východnej Európe. „Ágostan nie je človekom svojej doby. Celý život sa nemusel o nič starať, zaradil sa do rutinnej šedej, ale pohodlnej životnej dráhy. Lenže dva kroky pred dôchodkom sa mu všetko rúca,“ píše Kristóf.

Cestovanie dodá Ágostanovi nový impulz. Pri svojom putovaní spoznáva zvláštne postavy – bývalú basketbalistku Ruslanu, ktorá žije s králikom bez uší i muža, ktorý investuje všetky zárobky do skrášľovania náhrobného kameňa.

„Netúžim nakrútiť reálny socio-psychologický film, ale zhustený obraz sveta s absurdným humorom, skúmaním spoločnosti a ľudského správania v hraničných situáciach,“ dodáva Krisóf.

Plánovaná premiéra: máj 2016

 

Piata loď (režisérka Iveta Grófová): 200-tisíc eur

Film Piata loď je voľnou adaptáciou knihy mladej autorky Moniky Kompaníkovej, ktorá získala cenu Anasoft litera 2011.

Režisérka Iveta Grófová film popisuje ako „príbeh detského dobrodružstva“. „Je to o deťoch, ktoré sa cítia viac v bezpečí na ulici ako doma, hľadajú záchranné člny medzi rozprávkou a drsnou realitou,“ uvádza Grófová.

Hlavnou hrdinkou je desaťročná Jarka, ktorá je vychovávaná nezrelou mamou. „Jarka je stále sama, žije v byte plnom divných návštev, kde svoje miesto nemá ani vo vlastnej posteli. Zúfalo hľadá lásku niekde medzi nezáujmom a depresiami svojej mladej matky,“ píše režisérka.

piata-lod_res

Lásku nájde, keď sa zhodnou okolností stane na krátky čas náhradnou mamou dvoch batoliat.

„Spolu s chlapcom Kristiánom si vytvoria detskú rodinu, skrytú pred očami dospelých v opustenej záhradnej chatke. Ich konanie je detsky úprimným pokusom napraviť svet dospelých svojou hrou na rodinu, aká by mala byť,“ dodáva Grófová.

Plánovaná premiéra: máj 2016

 

SchengenStory (režisér Peter Bebjak): 140-tisíc eur

Tragikomický film Petra Bebjaka sa odohráva v nedávnej minulosti. „Východná hranica – máj 2007 – Slovensko je len pár mesiacov od vstupu do Schengenskej zóny. Hranica, kde prekypuje pašeráctvo, sa má stať nepriechodným múrom, oddeľujúcim úniu od východnej Európy,“ píšu producenti.

Na ukrajinsko-slovenskú hranicu je preložený aj mladý arogantný colník. Zaplieta sa tu do hier medzi pohraničnou políciou, ukrajinskými pašerákmi a miestnymi obchodníkmi.

„Schengenstory je príbehom o východnej hranici a ľuďoch, ktorí v tomto pohraničí žijú. Rozdeľuje ľudí, ktorí kedysi žili spoločne na dve krajiny. Zrazu sa blíži deň, kedy sa tento priestor má stať ešte neprekonateľnejším,“ dodávajú producenti.

Plánovaná premiéra: marec 2016

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie