Denník N

Šéfredaktor Aktualít Bárdy: Čím bol Ján lepší novinár, tým bol nebezpečnejší

Foto - archív P. B.
Foto – archív P. B.

Pred redakciou Aktualít horia sviečky a strážia ju policajti. V sobotu sa redakcia chystá spolu na pohreb, hovorí šéfredaktor servera aktuality.sk Peter Bárdy.

Kedy ste sa dozvedeli, že vám zabili reportéra?

V pondelok ráno o pol siedmej mi zavolal kolega, že nám niekto na Facebook napísal, že zavraždili Jana. Písal to príbuzný Martiny, ktorú tiež zavraždili. Po siedmej nám to potvrdili aj policajti. Asi okolo deviatej mi kondoloval minister vnútra. Povedal, že on sa o polnoci dozvedel o vražde dvoch osôb, ale nevedel, o koho išlo.

Čo ste spravili?

Prišiel som do práce. Mal som tu dvoch editorov a zbieral som silu, ako to povedať kolegom. Niektorí mali ísť na reportáže mimo Bratislavy. Všetkým som povedal, aby prišli o pol deviatej na poradu. Nevedeli, čo sa deje. Tí, čo tu neboli, boli na telefóne.

Vy ste boli aj kolegom novinára Pavla Rýpala, ktorý zmizol, však?

Robili sme v týždenníku Reportér v 90. rokoch. Ja som bol v Žiline, poznal som miestny kontext, Paľo zase poznal veľké ryby v Bratislave. Vymieňali sme si informácie, krátko bol aj mojím šéfredaktorom. V roku 2008 zmizol.

Spájate si to s jeho prácou?

Všetci, kto ho poznali, vedia, že sa vedel stratiť. Pamätám si, že ako šéfredaktor neprišiel týždeň do práce, lebo bol na nejakom svojom úlete. Vrátil sa s monoklom a povedal sorry, už budem sekať dobrotu. Po desiatich rokoch si však myslím, že to mohlo mať súvis s jeho robotou. V takýchto situáciách vždy hľadám ľahko stráviteľnejšie, pochopiteľnejšie a jednoduchšie vysvetlenia. Stále čakám na to, že niekto teraz príde a povie, že to nebolo za našu robotu. Lebo v opačnom prípade je to strašne veľký problém.

Kedy ste prijali do práce Jána Kuciaka?

V roku 2015 sme presťahovali Aktuality zo Žiliny do Bratislavy a začali sme budovať od začiatku novú redakciu. V Žiline sme mali veľké čísla, ale s úplne iným obsahom. Tým, že sme pod veľkým vydavateľským domom Ringier Axel Springer Slovakia, chcel som, aby sme mali investigatívne oddelenie. Prišlo mi vo verejnom záujme, aby, keď vieme zarobiť peniaze na bulvári, sme tieto peniaze investovali do dobrej veci. Marek Vagovič vtedy začal spolupracovať s Via Iuris a oslovil som ho, či to u nás nechce robiť. Priviedol Jána a ešte jednu kolegyňu. Povedal, že sú to začínajúci novinári, ktorí by to mohli robiť. Mne sa to nezdalo, hovoril som, že neviem, či chcem robiť so začínajúcimi novinármi, neviem, či máme čas vychovávať nových ľudí. Marek ma ubezpečoval, že to bude super, že sú naozaj dobrí. Potom Jano niečo povedal a vôbec som mu nerozumel. Povedal som si, že Vagovič by mal byť zárukou toho, že vie, čo hovorí, tak som ich zobral.

A boli ste spokojný?

Veľmi rýchlo som pochopil, akého novinára sme zobrali – najhoršieho novinára na Slovensku. Jano nevedel vôbec písať, u nás sa to učil. Vôbec som nechápal, čo z neho môže vyrásť. Sedeli sme tu, čítali jeho text a nedokázali sme ho pochopiť. Bol neuveriteľný v tom, ako čítal matrix. Keď padajú písmená a čísla, ja a veľa ľudí vidíme zhluk nezmyslov. Ale Jano to vedel prečítať, dokázal prísť k nejakému záveru a videl tam príbeh. Akurát sme mu ho museli pomôcť napísať. (smiech) Boli to šialené prepletené konštrukcie. Keď chcete schovať trestný čin a ukradli ste veľa peňazí a nechcete, aby vás zavreli, lebo nie ste úplný hlupák, musíte vymyslieť veľmi silnú a nepriestrelnú konštrukciu, na konci ktorej získate peniaze a zároveň ostanete na slobode. Potom príde nejaký Kuciak zo Štiavnika pri Bytči, ktorý to prečíta a potom zverejní. Učili sme Jana vyrábať infografiky, kde sme vysvetľovali tie vzťahy.

Jano tam mal tých šípok asi viac.

Presne tak a to bolo strašné. My sme čisto digitálne médium, nemáme print, tak som mu ukázal, ako to bude vyzerať v telefóne, keďže máme polovicu čitateľov na mobile. Spýtal som sa ho: Čo tam vidíš? On, že nič, a ja, že výborne. Tak sme sa to naučili robiť tak, aby to bolo zrozumiteľné. Hľadali sme spôsob, ako jeho príbehy preložiť do slovenčiny.

Dnes si jeho infografiku ’Ndrangheta preposiela celé Slovensko.

Presne. Tam sme sa dostali.

Naučil sa Ján písať?

Naučil a pochopil, čo od neho chcem. Že je skvelé nájsť tému, ale potom ju musíte spracovať tak, aby ju pochopili ľudia. Podľa mňa Jano takto pri Kočnerovi pomohol aj polícii. Dostali na stôl hotový spis a nemusel im to nikto vysvetľovať. Jano im to cez infografiky a videá celé pripravil. A, samozrejme, pomohol verejný tlak. Ako sa Jano stával lepším novinárom, tým bol nebezpečnejší pre zločincov a užitočnejší pre spoločnosť ako takú.

Ján robil na téme talianskej mafie z redakcie sám. Ako by ste to urobili dnes?

Robil na tom so zahraničnými kolegami a nič by som na tom nemenil. Pamätám si, ako sa ma raz Matúš Kostolný na jednej diskusii pýtal, či naozaj ideme otvárať investigatívne oddelenie, že to bude strašne drahé a bude z toho málo článkov. Vtedy som si neuvedomoval, akú má pravdu. Naozaj tých článkov v porovnaní s politikou alebo ekonomikou nie je veľa. Jano na tom robil preto tak dlho, lebo robil aj iné veci. Naozaj sme dlho nevedeli, nakoľko je to vážne. Mesiace sme čakali na to, aby nám talianska strana potvrdila, kto tí ľudia sú a aká je ich história a väzby. Investigatívcom sa snažím dávať totálnu slobodu na robotu.

Riešili ste s Jánom Kuciakom, či nie je v nebezpečenstve?

Hovorili sme o tom viackrát, aj začiatkom tohto roka. Priame ohrozenie vylučoval. Tým, že priamo nekontaktoval dotknutých ľudí, tak si nemyslel, že by mu niečo hrozilo. Dostal odo mňa ponuku, že keby potreboval, urobíme všetko pre jeho bezpečnosť.

Marek Vagovič hovorí, že dnes by už nenechal jediného človeka posielať otázky k danej téme na všetky inštitúcie, odkiaľ to mohlo ujsť.

Vytvoríme anonymné e-maily, z ktorých bude jasné, že je to náš redakčný e-mail, ale nebudú tam konkrétne mená redaktorov. Hlavne pokiaľ ide o takéto zisťovanie informácií. Doteraz mám na stole žlté lístočky z pošty, že Ján nepreberá asi odpovede na infožiadosti.

Premiér a minister vnútra hovorili, že ste členom vyšetrovacieho tímu. Je to tak?

Nie som členom žiadneho tímu. Som komunikátor medzi vydavateľstvom, redakciou a políciou. Polícia mi možno hovorí niektoré citlivejšie a nezverejniteľné informácie, aby som si zhruba vedel urobiť obraz, akým smerom ide vyšetrovanie, a aby som vedel informovať mojich ľudí aj nadriadených. Tlačovky nie sú vždy ten najlepší zdroj na získavanie informácií.

Pred redakciou stoja dvaja kukláči so zbraňou. Cítite sa ohrození?

Ponúkol nám to policajný prezident a sme radi. Hlavne v prvé dni sme sa naozaj báli.

Ste súčasťou veľkého vydavateľského domu, ktorý vlastní médiá po celej Európe. Ako zareagovali?

Hneď mi telefonoval generálny riaditeľ Mark Dekan, informoval sa, čo sa stalo, či to je skutočne náš človek, ako to zvládam, čo redakcia. Myslím, že bol niekde odcestovaný. Okamžite všetko zrušil. Rovnako aj môj generálny riaditeľ zo Slovenska Milan Dubec. Prišli aj ďalší ľudia z vydavateľstva, šéf bezpečnosti Ringier Axel Springer, vystúpili pred redakciou. Zabezpečili budovu, dali nám ochranu, absolvovali stretnutie s ministrom vnútra, ponúkli pomoc rodine.

Bolo to profesionálne.

Bolo to veľmi zvládnuté. My sme boli zronení, nešťastní a možno by som mohol urobiť menej profesionálnych rozhodnutí, ale boli tu oni a dokázali to s bolesťou manažovať tak, že nám veľmi pomohli.

Na Slovensko ste pozvali zahraničných novinárov z vydavateľstva, aby vám pomohli pokračovať v príbehu. Ako to funguje?

Nezmyselná Janova vražda nesmie zostať len tak. A je dôležité, aby sme v tom pokračovali. Na Slovensku momentálne nie je veľa novinárov, ktorí by sa venovali dátovej žurnalistike. Potrebujeme analyzovať informácie, ktoré Jano zanechal, a potrebujeme pokračovať v tej robote. Oslovilo nás mnoho redakcií, ktoré nám ponúkli pomoc. Domáce aj zahraničné. Rozhodli sme sa, že to využijeme. Nielen naše vydavateľstvo nám pošle najlepších dátových žurnalistov, ale aj ďalšie.

Čo si vydavateľ o Jánovej smrti myslí?

Boli zdrvení. Povedali, že naposledy sa s niečím podobným v rámci vydavateľského domu stretli pred štrnástimi rokmi v Rusku. Nevedia si to vysvetliť, rovnako ako mnohí z nás. Aj oni vidia ako najpravdepodobnejší dôvod vraždy Jánovu prácu, ale nechápu, že takéto niečo je možné v 21. storočí v členskom štáte EÚ, ktorý mal nedávno predsedníctvo.

Aký typ bol Jano v redakcii?

Veľmi veselý a srdečný. Prišiel do práce, sadol si za počítač, pustil si vážnu hudbu a desať hodín si ťukal do počítača. Keď ma oslovil, tak ma to vystrašilo, lebo som čakal vždy nejaký problém. Napríklad keď mu volal Kočner a vyhrážal sa mu. Prišiel ku mne a hovorí: „Poď, prosím, do zasadačky.“ Hneď mi prišlo zle, že čo sa deje, keď Kuciak hovorí „poď do zasadačky“. Pustil mi tú nahrávku a strašne sa na tom smial. Pýtal sa, či sa má báť. Prišlo nám to celé zábavné.

Všetci sme sa smiali, aký je Kočner zúfalec.

Presne. Hovorím mu: „Vidíš, ty si nahneval Kočnera.“ A on bol spokojný, že naňho Kočner reaguje a nepovažuje ho za niktoša. Kočner vedel, že Jano je jeho problém. Jano mal pocit satisfakcie. On nebol človek, ktorý by robil svoju robotu pre peniaze.

Nechcel dať nikdy výpoveď a ísť niekam, kde by mu dali vyšší plat?

Chcel, v lete. V júli prišiel, že ho chcú stiahnuť do konkurencie za dvojnásobok jeho platu. Povedal som mu, že je blázon. Išlo o médium, ktoré vlastní News and Media Holding. Posadil som si ho a povedal som mu, že toľko mu nemôžem dať, lebo by zarábal pomaly viac ako ja. On sa začal smiať a hovoril, že veď to ani nechce. Potom som mu povedal, že má 27 rokov a nepotrebuje zarábať veľa peňazí a že u nás má pokoj na robotu. Zároveň tu nezlenivie, lebo zároveň musí byť nielen v dátach, ale aj písať texty. Tiež som mu povedal, že nemusí ísť s otvorenou náručou do Penty, lebo nás možno kúpi – vtedy sa o tom hovorilo – a bude tam aj tak. Garantoval som mu, že kým bude robiť u nás, môže robiť veci, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Zobral si týždeň na rozmyslenie a po pár hodinách mi povedal, že zostáva.

Zvýšili ste mu plat?

O 200 eur. Po dvoch mesiacoch mi prišiel povedať, že som mu ho nezvýšil. Zistil som, že som mal v konceptoch neodoslanú správu, aby mu ho zvýšili. Všetko sme mu spätne doplatili. Vôbec sa nehneval.

Aké to je teraz v redakcii?

Je tu smútok a strašne sme sa zblížili. Redakcia nie je postavená na egách. Je tu veľa pracovitých ľudí, ktorí nie sú verejne známi a robia veľkú prácu. Spojilo nás to. Keď som pred týždňom niekomu povedal, aby sa pozrel do obchodného registra, tak na mňa pozerali, prečo ich nútim robiť niečo, čomu nerozumejú, ale dnes si sami pýtajú robotu. Chystáme sa na pohreb. Pôjdeme spolu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie