Denník N

Šéf Reportérov bez hraníc: Bolo by čestné, keby teraz premiér povedal, že ľutuje urážky novinárov

Christophe Deloire vystúpil s prejavom na pochode v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Christophe Deloire vystúpil s prejavom na pochode v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

To, čo sa deje momentálne na Slovensku, je kľúčové pre celú Európu, hovorí Christophe Deloire.

Na spomienke pre Jána a Martinu v Bratislave povedal davu, že Bratislava je dnes hlavným mestom slobody tlače. „Všetci sme teraz slovenskí novinári,“ znelo námestím.

Christophe Deloire, šéf organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá sleduje slobodu slova vo svete, sa pár hodín predtým stretol aj s premiérom Robertom Ficom a vyzval ho, aby sa médiám ospravedlnil za urážky. „Povedal, že to zváži,“ znela odpoveď. 

Dnes ste sa stretli s premiérom Robertom Ficom a požiadali ho, aby sa ospravedlnil novinárom. Čo vám na to povedal?

Najskôr na to neodpovedal. Na konci stretnutia som zopakoval požiadavku. Povedal, že to zváži. Nebola to odpoveď, ale znamenalo to, že počul požiadavku. (Premiér to neskôr poprel, no zvyšní dvaja účastníci debaty z radov zahraničných novinárov potvrdili slová Deloira, pozn. red.)

Myslíte, že to urobí?

Nepoznám ho. Dúfam, že áno. Povedal by som, že by to bola jeho česť, ak by to spravil. Bola by česť, keby premiér povedal, ľutujem, čo som povedal. Som si vedomý, že je nebezpečné pre demokraciu oslabovať žurnalistiku, odmietať legitimitu investigatívnych novinárov, ktorí robia na daňových únikoch, korupcii, pašovaní. Ak chceme zaistiť našu slobodu v Európe, potrebujeme, samozrejme, policajtov, aby vyšetrovali zločin, ale potrebujeme aj novinárov. Je úplne legitímne kritizovať novinárov. Nehovorím, že kritika je zakázaná. Nie je to však to isté, ako odopierať legitimitu novinárov.

Myslíte si, že je nejaký vzťah medzi nenávistnými rečami proti novinárom a vraždou novinára? Ak politici vytvoria nejakú atmosféru, je ľahšie, že sa to stane?

Nie je to striktná kauzalita, ale atmosféra je veľmi dôležitá. Všimli sme si, že v krajinách, kde je beztrestnosť pre tých, čo páchajú zločiny voči novinárom, kde im politici odopierajú legitimitu, chýba odstrašenie pre tých, ktorí chcú použiť násilie. Mohli by sme povedať, sú to len slová. Ale nie je to tak. Slová nastavujú klímu. Keď zmeníte klímu, môžete mať búrky s bleskami a hromami.

Čo ste ešte povedali Robertovi Ficovi? Pýtali ste sa ho na vyhrážanie sa Jánovi Kuciakovi zo strany Mariána Kočnera pred pár mesiacmi a tomu, že polícia nereagovala?

Nešli sme do detailov. Fico vyzeral, že je šokovaný, to nespochybňujem. Ale otázka pre politikov nie je, či ste šokovaný, ale čo budete teraz robiť. Ministerstvo vnútra povedalo, že to nebola fyzická hrozba ani hrozba smrti proti Jánovi, tak sa prokurátor rozhodol nevyšetrovať to. Samozrejme, niekedy môžete mať hrozbu smrti bez toho, aby ste použili slovo smrť. Vyzerá to, že Jánovi sa vyhrážali.

Viete o nejakých iných premiéroch v Európe, ktorí používajú voči novinárom frázy ako prostitútky?

Prezident hneď vedľa u susedov – Miloš Zeman.

Myslím v západnej Európe.

Dokonca aj vo Francúzsku máme takých politikov, nie vo vláde, ale dosť vysoko. Jeden z nich tento týždeň povedal, že nenávisť voči novinárom je legitímna. Že to môže byť politický nástroj. Máme obavu z toho, čo sa teraz deje v Európe. Hlavne, čo sa deje vo východnej Európe – v Poľsku, Maďarsku, ale aj v iných krajinách, aj vo Francúzsku.

Je veľmi veľa politikov, ktorí by chceli, aby novinári boli iba PR ľudia, akási reklama. Sme však na kontinente, ktorý vymyslel modernú verejnú debatu. Sme na kontinente, kde sú lepšie podmienky pre novinárov ako inde vo svete. Demokracie sa musia konfrontovať s despotickými modelmi. Ale samotné demokracie sú v bode zlomu. Ak Európa nebude vzorom pre zvyšok sveta, ak bude bojovať sama proti sebe, proti svojim hodnotám, svet prehrá. To, čo sa stalo v Bratislave, je dôležité pre celú Európu. A čo je dôležité pre Európu, je dôležité pre celý svet. Preto po tom, ako sme hovorili, je suis Charlie a je suis Daphne, musíme povedať aj je suis Ján. A aj keď sme z Paríža, tak sme dnes všetci slovenskí novinári.

Christophe Deloire na pochode (vpravo). Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Malte ste po pár mesiacoch po vražde novinárky vydali vyhlásenie, že vyšetrovanie je spomalené. Budete sledovať vyšetrovanie aj na Slovensku?

Samozrejme, budeme to monitorovať. Veľa očí sa teraz upiera na Slovensko. To, čo sa stalo, je dôležité pre Slovensko, ale je to kľúčové aj pre zvyšok Európy. Práve som hovoril s francúzskym novinárom, ktorý robí spravodajstvo v tomto regióne. Povedal, že je to hrozné, že novinárčina je tu (a nielen na Slovensku) ako bojové umenie. V prvom rade by novinárčina nikdy nemala byť bojové umenie. Mala by mať ochranu práve od ľudí, čo majú moc. Nanešťastie, toto nie je ten prípad.

Ide o druhú vraždu novinára za pár mesiacov v Európe. Je to nejaký trend, alebo náhoda?

Nemyslím si, že je to náhoda. Investigatívnych novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu po celom svete, vraždia čoraz viac. V Mexiku, Indii aj v iných krajinách. Teraz zomiera viac novinárov v krajinách, kde by mal byť mier, ako tam, kde je vojna. Je to svetový fenomén. Novinárom, ktorí vyšetrujú najcitlivejšie veci, sa vyhrážajú. V Európe sme sa tomu chceli vyhnúť. Bohužiaľ, vývoj je iný. Už predtým, ako prišlo k týmto zločinom, sme hovorili, že atmosféra sa zhoršila, že na to musíme dávať pozor. Politici teraz hovoria, že ich to prekvapilo. My však nemôžeme tvrdiť, že by nás to prekvapilo.

Nie?

Samozrejme, že nie. To čo sa stalo v Európe, bolo predvídateľné. Tak veľmi sa zmenila atmosféra voči novinárom.

Kedy sa začala meniť tá atmosféra?

K zmene prišlo už pred Trumpom. Bol som nedávno v USA a všetci ľudia, ktorých som stretol, vraveli, že to nezačalo s Trumpom, začalo to predtým. Po páde Berlínskeho múru bol veľký rozmach demokracie. S novými technológiami sa však čoraz viac vlád snaží kontrolovať médiá. Ak sa pozriete, ako oligarchovia získavajú médiá, je to celosvetový fenomén. Asi pred rokom sme vydali správu, ktorá sa volá Oligarchovia idú nakupovať médiá.

Tu sa deje to isté.

Áno, viem. Ale stalo sa to aj v Turecku, Indii, vo Francúzsku… ale neporovnávam tieto krajiny. Druhá vec sú urážky, popieranie legitimity novinárov. Vďaka novým technológiám môžu politici kontrolovať svoje vlastné kanály. Hovoria si, na čo potrebujeme novinárov? Máme svoje webové stránky.

Čo by vlády mali robiť proti oligarchizácii médií?

Musia prijať pravidlá, aby sa predišlo konfliktom záujmov. Nastaviť garancie redakčnej nezávislosti. Mali by sme sa jednoznačne vyhnúť systému, kde ako občania máme voľbu medzi propagandou médií a propagandou médií na druhej strane. Nikto nevie povedať, čo je objektívne. Ale v demokraciách by mala byť  zaistená redakčná nezávislosť. Napríklad pravidlá, ktoré sme nedávno prijali vo Francúzsku, nie sú dostatočné.

Nie je to čiastočne aj chyba samotných médií, že strácajú dôveru časti spoločnosti? Napríklad v Amerike u voličov Trumpa?

Určite, otázka dôvery je kľúčová. Naša priorita musí byť, ako si znova získať dôveru. Ako sa vyhnúť tomu, že ľudia majú väčšiu dôveru k médiám, ktoré si tú dôveru nezaslúžia. Ľudia radi čítajú texty alebo sledujú videá, ktoré sú komentujúce. Musíme demonštrovať, že novinárčina je proces, ktorý musí rešpektovať pravidlá, napríklad vyhnúť sa konfliktu záujmov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie