Organizátor spomienkovej akcie v Londýne: Smrť novinára môže mladých nakopnúť, aby sa vrátili domov

Prečo ste organizovali spomienku na novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú pred slovenskou ambasádou v Londýne?

Táto udalosť otriasla celým Slovenskom aj Slovákmi, ktorí žijú na rôznych miestach po svete. A tak aj my, Slováci, ktorí študujeme v zahraničí, sme chceli apelovať, aby bola vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky dôsledne prešetrená. Chceli sme apelovať, aby si ľudia pamätali prácu Jána Kuciaka, pretože ho považujeme za dobrý príklad pre nás, mladých ľudí. Ján venoval svoju prácu spoločnému dobru na Slovensku a to ho stálo život.

Koľko ľudí prišlo?

Odhadom okolo tristo. Večer som počítal sviečky, ktoré tam svietili. Narátal som ich vyše 400. Niektorí zapálili aj viac ako jednu, ale väčšina zapálila len jednu za seba.

Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli o smrti Jána Kuciaka a jeho snúbenice?

Dozvedel som sa to v pondelok ráno, bol toho plný Facebook. Som v zahraničí sedem rokov a poslednýkrát ma takto zamrazilo, keď bol zavraždený Ernest Valko. Povedal som si, že toto bude komplikované, možno len lúpež, možno niečo vážnejšie. Bol som plný napätia a očakávania, čo to môže znamenať pre Slovensko.

Poznali ste Jána Kuciaka, jeho prácu?

Nepoznal som ho po mene. Ale keď si na to spomeniem, tak niektoré jeho články, ktoré som teraz zachytil na Facebooku, som čítal. Poznal som jeho prácu, ale s jeho menom som si to spojil až teraz.

Ako vnímajú ľudia, ktorí sa stretli v piatok pred ambasádou, to, čo sa deje na Slovensku?

Keď sme tam stáli pred ambasádou, niečo nás spájalo. Aj keď sme mnohí dlho v zahraničí, tak nami takáto vec otrasie, a to až do tej miery, že sa nás tam stretlo tristo. Aj keď sa hovorí, že Slováci sa ponáhľajú preč zo Slovenska do zahraničia a na Slovensku im nezáleží, tak to, že sa nás tam včera toľko stretlo, je dôkazom, že nám na Slovensku naozaj záleží.

Prečítajte si

V Bratislave pochodovali tisíce ľudí, v ostatných mestách boli ďalšie stovky (+video)

Kto prišiel na stretnutie?

Zhruba 90 percent boli Slováci, objavilo sa tam pár Čechov a pár Angličanov, ktorí chceli vyjadriť solidaritu. Boli tam najmä Slováci, ktorí žijú v Londýne. Hovoril som ale aj s ľuďmi, čo prišli z mestečiek okolo Londýna: z Brightonu, Oxfordu, Cambridge. Veľa ľudí mi písalo, že by prišli, ale včera bolo v Londýne veľmi zlé počasie a nechodili niektoré autobusy, tak sa na miesto nemali ako dostať. Najväčšia vzdialenosť, z ktorej niekto prišiel, bola z Manchesteru.

Vnímajú bežní ľudia v Londýne, čo sa na Slovensku deje?

Je to správa, ktorú si veľa ľudí všimlo. Rezonuje to, dostalo sa to na titulné strany mnohých novín. Ľudia o tom vedia. Ale nemal som osobne šancu o tom diskutovať s ľuďmi, lebo som mal v škole rušný týždeň. Už dávno nebola taká správa zo Slovenska, ktorá by mala také pokrytie v zahraničí, ako táto.

Diskutovali ste o tom v škole?

Stali sa mi dve veci. Prvá, že keď som sa stretol so školiteľom, pýtal sa ma, čo sa to preboha deje na Slovensku. A raz ma zastavil kamarát z USA, ktorý študuje tam, kde ja. Vyzeral ešte smutnejšie ako ja a povedal, že „myslím na vás a počul som, čo sa deje na Slovensku a som z toho otrasený“.

Ako vnímali ľudia, ktorí prišli na akciu, vyhlásenia politikov či pochody na Slovensku?

Pre nás bolo včera dôležité pripomenúť si Jána Kuciaka a jeho priateľku. To je niečo, čo môžeme prakticky spraviť. Budeme žiadať, aby sa vražda vyšetrila a aby spomienka na neho žila naďalej, lebo to vieme spraviť. Hovorili sme aj o politickom dianí na Slovensku a k čomu to vedie, a či to bude viesť k pádu vlády. Ale môj pocit je, že môžeme o tom diskutovať, ale komunita Slovákov v zahraničí v tom nevie reálne niečo urobiť.

Aké prevládali názory?

Opakovala sa myšlienka, že krajina po 25 rokoch demokracie vyzerá tak, ako vyzerá a čiastočne aj preto sme sa rozhodli odísť študovať do zahraničia. Ale tú krajinu máme naďalej radi a aj keď sa tam udiala taká hrozná vec, ako je smrť novinára, tak sa chceme vrátiť. Talenty a vzdelanie, ktoré sme získali na školách v zahraničí, by sme mohli použiť, aby sme sa už druhýkrát nemuseli v Londýne stretávať kvôli takej strašnej veci. Väčšina študentov, ktorí prišli, sú skôr pravicoví voliči, ktorí majú plné zuby tretej Ficovej vlády. A ak by to oslabilo vládu, tak by veľa ľudí, ktorí tu študujú, iste rado poslalo poštou obálku s volebným hárkom v predčasných voľbách.

Odradí takáto udalosť mladých ľudí, aby sa vrátili, alebo naopak, sa vrátia skôr?

Keď hovorím s kamarátmi o návrate domov, je to individuálne – závisí to od zázemia, práce, plánov. Ťažko povedať, ako to celkovo na mladých v zahraničí zapôsobí. Ale tí, čo sa zaujímajú o dianie na Slovensku, sa po tejto udalosti budú skôr chcieť vrátiť. Bol to až dejinný týždeň a mnohí môžu mať dojem, že som síce v zahraničí, ale teraz sa na Slovensku dejú veci a teraz je príležitosť viac sa zapojiť do budovania lepšieho Slovenska. Aj toto môže byť vec, ktorá niektorých ľudí nakopne, aby sa chceli vrátiť na Slovensko.

Vy sa chcete vrátiť?

S prestávkami študujem medzi Londýnom, Cambridge a Oxfordom už ôsmy rok a chcem sa vrátiť. Študujem históriu a zaujímal som sa aj o spoločenské dianie na Slovensku. Do zahraničia som šiel študovať, pretože vzdelanie v týchto predmetoch je v Británii omnoho lepšie, ale stále uvažujem o Slovensku a chcem sa vrátiť do slovenského priestoru.

Sledujete bežne správy z domova? Politiku, kauzy alebo je to teraz výnimočné?

Keď si mám otvoriť noviny, pozerám slovenské. Nekliknem si Guardian či Telegraph, ale Denník N, Postoj či SME. Niektorí Slováci začínajú po čase čítať britské noviny, ale ja čítam slovenské. Zaujíma ma politika a dianie, ale niekedy bolo tých káuz tak veľa, že sa o tom človeku už nechce čítať. Všimnem si, že boli platinové sitká, teraz transportéry a SNS. Ale tento týždeň bol iný, lebo kontext a podozrenia s vraždou Jána Kuciaka boli také zásadné, že som veľa času trávil tým, že som si čítal všetko a chcel som sa dozvedieť všetko nové. Aj v piatok hovorili ľudia, čo prišli pred ambasádu, že tento týždeň sa im ťažšie sústreďovalo na domáce úlohy, lebo sledovali, čo sa na Slovensku deje.

Veríte, že sa vraždu podarí objasniť v nezávislom vyšetrovaní? Aký bol na to názor v skupine, ktorá prišla pred ambasádu?

Nálada bola taká, že je nevyhnutné, aby vznikol nezávislý vyšetrovací tím zo zahraničia, ktorý by na to dohliadal. Dúfam, že sa to udeje a potom mám nádej, že by to prispelo k vyšetrovaniu. A či mám vieru, že sa to vyšetrí? Nepoznám detailne, ako to funguje, viem, aké sú stereotypy, že to nefunguje. Ale mám nádej, že sa to vyšetrí, aj keď mám obavu, že sa to nestane pod touto vládou. Ak by sa potvrdili veci, ktoré Ján Kuciak skúmal, bolo by to zásadné pre toto desaťročie na Slovensku.

Budete v akciách pokračovať?

Ako partia, s ktorou sme zorganizovali túto spomienkovú akciu, asi nebudeme pravidelne pokračovať. Pre nás bolo dôležité sa teraz stretnúť a pripomenúť si ich. Ale zdá sa mi, že tieto akcie sa dejú spontánne. Viem si predstaviť, že ak bude atmosféra na Slovensku ako teraz a ľudia budú na námestiach, tak si viem predstaviť, že budú pokračovať aj v Anglicku. Aj na Facebooku viacerí ľudia písali, že je škoda, že nemohli prísť a chceli by sa stretnúť v nedeľu, ale je to spontánne, a nemyslím si, že sa teraz hneď niečo väčšie bude organizovať.