Denník N

Výber z blogov Jána Kuciaka: O vražde Ernesta Valka, prečo treba ísť do ulíc a ako sme všetci zodpovední

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ján Kuciak od roku 2009 aktívne blogoval na SME. Tu je výber jeho textov, ktoré písal ako študent žurnalistiky. Písal veľa o Gorile, korupcii a spoločnosti, o sklamaní z úrovne vysokého školstva, o sebe aj svojich najbližších.

Na blogy Jána Kuciaka už skôr upozornil Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko.

O Ernestovi Valkovi: Dočkáme sa vyšetrenia vraždy?

„Verím, že sám pán Valko by bol radšej, keby sme namiesto ‚vyšetrovania‘ jeho smrti práve pri jej príležitosti začali riešiť problémy, ktorým on venoval svoj život a pre ktoré nás napokon nútene opustil.“

„… jeho odchod je cynickým úsmevom nad stavom vecí verejných a (ne)právnosti nášho štátu. Je tragikomickým výkladom čŕt spoločnosti založenej na finančnom úspechu, často dokazovanom aj zoči-voči bytiu samotnému.“

„To, čo sa stalo tu, by malo mať ozdravný charakter, ktorý už nenachádzame vo viere, v morálnych autoritách a vlastne nikde. Asi ich nechceme.“

„Dočkáme sa vyšetrenia kauzy? Ťažko byť optimistom. Je zaužívaným (nemorálnym a prospechárskym) pravidlom, že podobne závažné témy vyriešené nie sú, v lepšom prípade sa výsledok objaví až po úplnom opadnutí záujmu verejnosti. Skúšam si predstaviť, aké by to bolo, keby sa mená ozajstných vinných objavili už zajtra. Neviem to. Keby sa objavili, tak výlučne ruka v ruke so skeptickým pohľadom na naše súdnictvo, s obavami z manipulácie s dôkazmi, sprevádzanými všeobecnou nedôverou.“

O Tiborovi Gašparovi: Výsmech

„Nominácia Tibora Gašpara na pozíciu prezidenta Policajného zboru je výsmech všetkým, ktorí o gorilie protesty čo i len zavadili, nieto ešte vymrzli a zničili si hlasivky na námestiach.“

„A dnes Kaliňák, ten Robko, čo má Bejby v mienkotvornom médiu, vymenoval za šéfa polície Tibora Gašpara. To je zase ten, čo mal odpratať spis do Nitry, čo mal mať prsty v skartovaní… jednoducho ten, čo ako šéf Úradu boja proti korupcii korupciu nieže neriešil, ale utajoval.“

O protestoch ku kauze Gorila: Prečo treba ísť do ulíc

„Na Facebooku vznikla výzva na protest proti súčasným štandardom fungovania štátu a jeho ekonomických nuáns. Nazvime to, ako chceme, či už protestom proti gorilám, presluhujúcim politikom, či nízkym platom. Podstata je inde – premeniť rezignáciu na aktivitu a nezáujem na iniciatívu. Viem, že v piatok v Bratislave na SNP maximálne tak vymrzneme. Viem, že nás nebudú davy. Ale je to jediná cesta, ako si plniť občiansku povinnosť a nevzdávať sa ideálov. Nečakať rezignovane na to, kým sa to tu skončí a ako to dopadne.“

O kauze Gorila a politickej zodpovednosti: Extrémna nedôvera voči štátu

„V politike by mali mať voliči svoje autority, s ktorými budú zdieľať svoje hodnoty a presvedčenia. Lenže predstavitelia našej špičky momentálne čelia najmä extrémnej miere nedôvery. A čo je horšie, tá sa prenáša aj na Policajný zbor či prokuratúru, keďže prepojenia medzi nimi už nevidí azda iba gorila.

Preto navrhujem všetkým, ktorých sa kauza priamo aj nepriamo dotýka, aby odstúpili. Aby ľuďom dali možnosť veriť v nezávislosť vyšetrovania a tiež vytvorili precedens, na základe ktorého aj dôvodné podozrenie (s podporou verejnej mienky) je dostatočným dôvodom na odchod z pozície voleného zástupcu. Keby bol tento precedens zavedený už dnes ako pravidlo, mohol nás uchrániť aj od Gorily, ušetriť milióny a zvýšiť záujem ľudí o spoločenské a politické dianie.“

O svojom štúdiu žurnalistiky: Nič inšpiratívne

„Dnes stojím pred bakalárskymi štátnicami. Mám za sebou tri roky, keď ma skúšky ani raz (!) nedonútili poriadne sa učiť. Keď som nestretol jedného pedagóga, ktorý by ma inšpiroval, zmenil moje myslenie či nazeranie na svet. Keď som nedostal takmer žiadny praktický základ profesijnej činnosti, morálky a etiky. Keď som nedostal žiadny podnet pracovať na sebe…

Teda áno, je pravda, že naše vysoké školstvo je v zlom stave. No rovnaká pravda je, že tí, čo s ním spojili svoje osudy v naivnej nádeji na jeho prínos, sa nakoniec prispôsobia. Nebudú tými, ktorí to zmenia (…). Len zopár výnimiek bude pozitívnym prínosom pre našu spoločnosť. O nich bude možné povedať, že je to vyslovene napriek systému.“

O Ivanovi Gašparovičovi: Možno má výčitky

„Ivan Gašparovič je smutný prezident. Možno sám, ak sa pomaly začína venovať svojej profesionálnej rekapitulácii, dnes pociťuje výčitky svedomia za činy, ktoré už nezvráti. Mohol by však spraviť aspoň jedno výrazné, chlapské gesto, za ktoré by si vyslúžil pochvalu. Podať demisiu.“

O protestoch v r. 2010: Radšej bez politikov

„Jedna z vecí, na ktorých som sa s väčšinou (protestujúcich) nezhodol, je pozývanie opozičných lídrov. Radšej by som videl protest vedený aktivistami z radov spoločnosti, akým je napríklad pán Hlina. Predsa len, jedným z podstatných cieľov bolo ukázať Slovensku, že niekto nesúhlasí s tým, čo sa tu deje, so súčasným štýlom vládnutia. Pritom bolo treba brať do úvahy, že mnohí Slováci sa držia názoru, že dnes je to s vládou rovnaké ako pred voľbami 2006, že všetci ‚kradnú‘, sú zlí atď. Preto heslo ‚Za lepšie Slovensko‘ nemali niesť politici, ale ‚ľudia z ľudu‘.

Ďalším problémom sa ukázali byť médiá. Čo ľudia pri obrazovkách alebo v novinách skutočne uvidia? Dzurindu, Csákyho, Bugára, prípadne ešte Sulíka. A tým je koniec odkazu pre zvyšok Slovenska. Určite títo nie sú tvárami, ktoré nás, menej aktívnych, zodvihnú zo stoličiek. Väčšina národa ich prosto zase a zase vidieť netúži.“

O slobode, Gorile a odchode do Nemecka: Aj ja mám zodpovednosť

„Tá zodpovednosť, to je ten talent, ako zarobiť peniaze vlastnou hlavou, aby som sa nemusel báť, že umriem raz od hladu či zimy. Je to aj ten pocit, že som nejako vinný za to, že nás oligarchovia okrádajú, a tá zodpovednosť je aj to, prečo si nechcem dovoliť neísť na voľby. Ibaže tá zodpovednosť nejako uzavrela všetky cesty k slobode.

OK, dobre, odídem preč. Budem robiť v Nemecku pár mesiacov a môžem cestovať a byť slobodný. A môžem to robiť dokola. Ibaže to vylučuje tú zodpovednosť. Za štát, verejnosť, spoločnosť, seba, budúcnosť. Tu máme zodpovednosť všetci alebo nikto. A podľa Gorily sa zdá, že doteraz ju necítil nikto. Zobrali nám princeznú! Len nám neberte ideály…“

O investigatívnej žurnalistike: Romantické poslanie novinárov

„Mojou snahou je len ukázať základný rozdiel medzi hodnotnou novinárskou prácou a dnešným marketingom, keď veľké mediálne agentúry vlastnia desiatky titulov po celom svete. V takomto prostredí už novinárovi nezostáva priestor na serióznu a kvalitnú prácu, pretože je obmedzovaný prianiami a cieľmi ľudí zhora.

Mediálne prostredie, nielen u nás, ale všeobecne, potrebuje reštrukturalizáciu. A tá vyžaduje viac ľudí romanticky veriacich v podstatu poslania médií a ochotu podriadiť mu všetky svoje zištné ciele.“

O Nežnej revolúcii: Happyendu niet

„Ibaže o nej stále nič neviem. Počujem o nej síce niečo ako metaforizované úryvky z amerických romantických filmov, s happyendom a všetkým, čo k tomu patrí, s telenovelovskými prvkami, kde tí zlí sú už nejako odstavení, bezmocní, v kúte včerajška a beznádeje.

Lenže ja som sa narodil preto, aby som ten happyend žil a vychutnával. A niet ho. Áno, som rozmaznaný, neviem si vážiť, čo pre nás urobili, kde za nás orodovali, ako pre nás trpeli. Mrzli na námestiach (medzi nami, aj teraz je na tom námestí rovnaká zima a ľudia tam mrznú stále), spisovali protesty proti svetu a kreovali malého amerického boha.“

O otcovi (ktorý robil 20 rokov vo Váhostave): Už nebude voliť Smer

„Pred dvoma týždňami sme sa bavili o tom, koho ideme voliť vo voľbách. Niečo sa zmenilo. Aj keď stále fungovalo pravidlo, že v diskusii som ho nikdy nepresvedčil, vtedy povedal: ‚Volil by som Smer, ale budem voliť, koho chceš…‘“

O mame: Ako ju nahovoriť, aby šla voliť

„Dnes som sa teda mojej maminy pýtal na voľby. Povedala, že voliť nejde, že každý si len nahrabe. Rozmýšľal som, ako ju nahovoriť, aby šla. Pred poslednými voľbami išla kvôli mne a volila ako ja. Lenže prečo by vlastne ona mala ísť voliť, keď oveľa väčší osoh uvidí, keď v ten deň umyje okná? Načo, keď (jej) každý len kradne? A keby aj mala ísť, ja ju o tom presvedčiť neviem. Veď moje okná sú možno ešte špinavšie.“

O svojej účasti vo volebnej komisii: Neozval som sa

„Na pomoci a láskavosti nie je nič zlého, no predsa som od volieb očakával, vlastne som skôr dúfal, že budú formálnejšie, trošku principiálnejšie. Napriek tomu nie výnimočne dochádzalo k situáciám, že sa za plentou naraz realizovali manželia, prípadne aj traja ľudia spojení mne neznámym rodinným putom, dokonca s vedomím a povolením komisie. Bol som jej členom a neurobil som nič. Samozrejme, často ma obchádzal pocit zodpovednosti, nutkanie svedomia niečo málo urobiť.

Je to len formalita, manželia boli najčastejšie dohodnutí už vonku, koho budú voliť, no princípy a nariadenia vo volebnej miestnosti boli porušené. Neurobil som nič. Mohol som sa ozvať, narušiť priateľskú atmosféru v komisii, pohodu pri káve a celkom dobrom občerstvení, no malo by to na mňa silný vplyv.

Nie je ľahké žiť svoj život v tomto prostredí a táto pohoda bola vždy vykupovaná odstúpením charakterových požiadaviek, nielen z politického hľadiska. Tak či onak, bol som zo seba sklamaný.“

O Sulíkovi a volebnej komisii: Pracujem, aby som mohol študovať

„Bez mučenia priznávam. Za stranu Sloboda a Solidarita som presedel v komisii jednu krásnu sobotu. Bolo naozaj teplo a krajšie by mi bolo pri vode, tým viac, že toto leto som sa kvôli práci k nej ani nedostal. Ale predýchal som a zinkasoval som odmenu. Nie som bohatý. Som typ človeka, ktorý celé letné prázdniny pracuje, aby nadchádzajúce dva semestre mal v mieste štúdia kde bývať a čo jesť.

Ak si niekto myslí, že rok po voľbách si Sulík za 40 eur zabezpečí u mladých podporu na tri roky, je naivný.“

O Galkovej kauze odpočúvania: Je mi do plaču

„Preto sa ani nečudujem, že verejnosť tento problém ani nevníma. Keď niekto povie, ako pán Hríb v Lampe, že ‚celé Slovensko žije týmto problémom‘, je mi do plaču. Len preto, lebo by som chcel, aby to tak bolo. No hneď nato, celkom náhodou, sa na tému spýtam študentky vysokej školy a tá si môže aj oči vyočiť, že o ničom takom nepočula. Nie, celé Slovensko žije svoj vlastný život…

Zrejme je nebezpečné vstupovať do verejnej sféry na Slovensku, lenže na tú cestu ešte nikto nenakreslil zákaz vjazdu.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie