Denník N

Vedci majú dôkazy, že v Afrike žijú dva druhy slonov, vyhynutiu čelia oba

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Medzi rokmi 2007 a 2014 prišla Afrika o 30 percent slonov savanových a počas prieskumu sa na každú stovku živých slonov našlo 12 mŕtvol. Súčasný pokles počtu slonov pokračuje na úrovni 8 percent a celú vinu za to nesú ľudia.

Autorka je evolučná biologička, pôsobí na Štokholmskej univerzite

Vyhliadky slonov nie sú práve veselé a na základe aktuálnych trendov môžeme byť poslednou generáciou, ktorá bude mať šancu vidieť ich vo voľnej prírode.

Slony čelia vyhynutiu, a pritom ešte len teraz sa o nich dozvedáme základné informácie. Napríklad koľko druhov slonov na svete vlastne žije.

Staré učebnice hovoria o dvoch druhoch slonov, africkom a ázijskom (indickom), no už takmer dve desaťročia sa debatuje o tom, či v skutočnosti nie sú tri.

Zdá sa, že najnovší vedecký výskum dal za touto diskusiou definitívnu bodku. Prečítanie kompletnej genetickej informácie (genómu) preklopilo misku váh v prospech rozdelenia afrických slonov na dva samostatné druhy, pralesný a savanový.

Kríženie napriek rozdielom

Už v roku 2001 vedci prvýkrát ukázali, že na základe analýzy krátkych úsekov DNA sa dve slonie línie v Afrike vyvíjajú viac ako dva milióny rokov oddelene.

Vidno to aj na ich vzhľade, správaní i na odlišnosti prostredia, ktoré obývajú.

Ako napovedá názov, slon pralesný žije v rovníkových tropických lesoch, zatiaľ čo slon savanový sa vyskytuje v rozsiahlych oblastiach otvorených saván.

Jednoduchému rozdeleniu na dva druhy však bráni to, že pralesné a savanové slony sa bežne krížia a ich potomstvo nielen bez problémov prežíva, ale dokáže sa aj rozmnožovať. Podľa základnej definície biologického druhu by pritom medzidruhové krížence mali mať nižšiu životaschopnosť a schopnosť reprodukcie. 

Druh či poddruh, môže sa zdať, že je to vlastne jedno. Treba si však uvedomiť, že na záchranu slonov sa vynakladajú obrovské finančné prostriedky a z ochranárskeho aj zo strategického hľadiska je veľký rozdiel, či na svete zostáva 400-tisíc slonov afrických alebo 300-tisíc slonov savanových a iba 100-tisíc slonov pralesných.

Slon pralesný. Zdroj – Wikimedia/cc

Pytliactvo

Medzi rokmi 2007 a 2014 prišla Afrika o 30 percent slonov savanových a počas prieskumu sa na každú stovku živých slonov našlo 12 mŕtvol. Súčasný pokles počtu slonov pokračuje na úrovni 8 percent a celú vinu za to nesú ľudia.

S rozrastajúcimi sa ľudskými populáciami a poľnohospodárstvom slonom ubúda životný priestor a častejšie sa dostávajú do kontaktu, a teda konfliktu, s ľuďmi.

Oveľa väčším problémom je však pytliactvo. Kvôli obrovskému dopytu po slonovine, predovšetkým v Číne, sa na ázijskom trhu v roku 2014 pohybovala cena za kilogram slonoviny okolo 2-tisíc amerických dolárov.

Od roku 2006 zažíva Afrika pytliacku krízu, ktorá dosahuje úroveň zo 70. a 80. rokov minulého storočia. V priebehu ôsmich rokov, medzi rokmi 1979 a 1987, počet slonov klesol z 1,3 milióna na 600-tisíc.

Zhabaná slonovina pred likvidáciou. Foto – TASR/AP

Umrie každých 20 minút

Oblasť stredoafrických pralesov je jedným zo súčasných epicentier ilegálneho lovu, pretože odlesňovanie a budovanie ciest umožňujú pytliakom lepší prístup do oblasti.

Občianske vojny a ozbrojený konflikt spôsobujú, že miestne kartely si najímajú chudobných miestnych, pre ktorých je lukratívne platená práca príliš lákavá. Slonovina z jedného slona predstavuje pre Kamerunčana 4-ročný plat.

Podľa podrobných terénnych prieskumov počet slonov pralesných poklesol v 21. storočí o 65 percent. Jeden slon pralesný zomrie každých 20 minút.

Ak slonovi pralesnému bude priznaný status druhu, ochranári budú môcť prijať oveľa prísnejšie opatrenia, preto otázka počtu sloních druhov v Afrike naberá na naliehavosti.

V dôsledku rozrastajúcej sa ľudskej populácie a infraštruktúry sa slony čoraz častejšie dostávajú do konfliktu s ľuďmi. Foto – TASR/AP

Kríženie je lokálna záležitosť

V novej štúdii pod vedením Eleftherie Palkopoulouovej z Harvardu vedci skúmali kompletné genómy slonov a ich vyhynutých príbuzných. Ukázalo sa, že genetické rozdiely medzi slonom pralesným a savanovým sú približne také veľké ako rozdiely medzi mamutom a slonom ázijským.

V DNA pralesných a savanových slonov vedci nenašli žiadne stopy po vzájomnom krížení. Znamená to, že aj keď k hybridizácii dochádza, ide o lokálnu záležitosť, ktorá neovplyvňuje evolúciu slonov mimo hranice oblasti, kde sa ich areály stretávajú.

Spletitá história

Palkopoulouová a kolegovia zároveň skúmali genóm 120-tisícročného vyhynutého slona druhu Palaeoloxodon antiquus, ktorý žil v Európe počas poslednej doby ľadovej.

Zistili, že jeho genetický pôvod je zamotaný skoro ako slovenské názvoslovie. Tento slon sa totiž v angličtine označuje ako slon s rovnými klami (z angl. straight-tusked elephant), no v našich končinách mu hovoria slon lesný.

V anglicky hovoriacom svete je však slon lesný (forest elephant) názov pre to, čo my poznáme ako slona pralesného.

Slon savanový. Foto – TASR/AP

Nech už ho nazveme hocijako, DNA tohto vyhynutého slona sa skladá z troch rôznych zložiek. Základ pochádza zo spoločného predka oboch žijúcich afrických slonov, no druhá časť má mamutí pôvod a posledná je zo slona pralesného.

Takáto mozaika vznikla krížením, keď sa príbuzné, ale samostatné línie stretli niekedy v evolučnej histórii. Zdá sa, že slony a mamuty mali k sebe vo všeobecnosti blízko, pretože výmenu genetickej informácie našli vedci aj medzi dvomi druhmi mamutov v Amerike.

Vo svetle tejto búrlivej evolučnej histórie, keď viaceré druhy chobotnáčov nesú dedičstvo vzájomného kríženia, milióny rokov rozdielností medzi súčasnými africkými slonmi jasne hovoria v prospech ich rozdelenia na dva druhy.

Dostupné z DOI: https://doi.org/10.1073/pnas.1720554115,  DOI: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0059469, DOI: 10.1126/science.1059936, DOI: https://doi.org/10.7717/peerj.2354, DOI: https://doi.org/10.1073/pnas.0609714104

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie