Denník N

Fico sedí v bunkri a nepočuje ani zvony nad Kuciakovým hrobom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Kiska zrejme veľmi rýchlo dohodne parlamentnú väčšinu, ktorá ukončí vládu Roberta Fica.

Vidíme koniec Roberta Fica v priamom prenose. Zdá sa, že na Slovensku sú už iba dvaja ľudia, ktorým to nedochádza: premiér Fico a jeho minister vnútra Robert Kaliňák. Stali sa symbolom mafie vo vláde, korupcie, ktorá je silnejšia ako oni a ktorá sa končí vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Posledné dni sú šialene rýchle a neuveriteľne vyčerpávajúce. Tak to však býva, keď sa trasie všetko, čo drží spoločnosť pokope, keď je v hre štát.

Mám to pred očami v troch obrazoch.

Stojím na námestí. Mám zmrznuté nohy a nepomáha ani hruškovica od kolegu. Na pódiu hovoria novinári a potom spieva hymnu kamarát Juraj Benetin. Tak veľa ľudí som videl v uliciach naposledy v roku 1989. Napriek mrazu ma hreje zvláštny pocit, že ľuďom to nie je jedno. Že sú síce veľmi nahnevaní, ale pokojní a odhodlaní.

Druhý obraz je z kostola v Štiavniku. Stojíme na pohrebe Jána Kuciaka. Počúvam arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Doteraz si rozumel viac s premiérom ako s ľuďmi, ktorí upozorňovali na jeho zneužívanie moci. Hovorí zvláštne slabým hlasom, ale aj on dokáže povedať, že je namieste otázka, ako nakladajú s mocou tí, ktorým ju ľudia zverili. V nedeľu ho oveľa razantnejšie doplnia ďalší kňazi po celom Slovensku.

A tretí obraz je spred obrazovky. Vidím ministra Kaliňáka, ako s plechovou tvárou rozpráva, že na vine je Radičová a jej vláda, lebo už oni Talianom vyplatili vratky.

S Ficom sa zavreli do bunkra. Odstrihli sa od reality. Stratili kontakt s krajinou, kde žijú. Ide im o všetko.

Do takejto scény nastúpil prezident Andrej Kiska, ktorý už bol na odchode do Popradu a preč z Prezidentského paláca. Týždeň mlčal, a to pôvodne prišiel do politiky s ambíciou, že bude spájať, že bude pomáhať ľuďom tejto krajiny. Ale dobre, že je aspoň teraz späť.

Z jeho prejavu je jasné, že v najbližších dňoch je najpravdepodobnejší takýto scenár: v parlamente sa zoskupí 76 statočných. Demokratická opozícia, ale aj poslanci Mosta-Híd, ktorí už nemôžu ďalej predstierať, že budujú hrádzu proti extrémizmu, ale pritom nestíhajú zbadať, že sami sú vo veži s mafiou. A okrem nich aj pár poslancov zo Smeru. Mnohí z nich to nebudú robiť z presvedčenia ani preto, že by chápali, ako veľmi je tu ohrozená demokracia. Aj v Smere a Moste sú totiž ľudia, ktorí sa nechcú utopiť spolu s Ficom a Kaliňákom.

Prezident to povedal jasne: buď nás čakajú predčasné voľby, alebo nová vláda. Nespomenul to, že by mala byť úradnícka. Ale práve tri obrazy, ktoré mám pred očami, ju robia veľmi pravdepodobnou. Len ťažko sa dá predstaviť, že by niekto teraz ešte veril vláde Smeru, SNS a Mosta. A to ani vtedy, ak by v nej nebol Kaliňák, a dokonca ani vtedy, ak by na jej čele už nebol premiér Fico.

Úradnícka vláda je riešením v situáciách, keď sa parlament zasekne. Keď sú hlavné politické strany v kríze. Najlepšie to poznáme z Česka. Po zlomových pádoch tam upokojovali situáciu hneď tri také vlády.

Naša situácia ponúka presne také riešenie. Napríklad aj preto, že práve úradnícka vláda, na ktorej čele by stál rešpektovaný človek s dôverou demokratických síl, ale aj súčasných vládnych strán, by mohla zabezpečiť dve základné požiadavky verejnosti: naozaj nezávislé a dôkladné vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj to, aby sa naozaj vyšetrili prepojenia talianskej mafie na premiéra Roberta Fica a všetci bašternákovia, kočnerovia a kaliňáci, ktorí tu za posledné roky urobili zo Slovenska svoju práčku.

Cintorín v Štiavniku bol premrznutý. Nad hrobom Jána Kuciaka plakala jeho rodina a lúčili sa s ním stovky ľudí, do toho začali biť zvony. Fico ich nepočul.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie