Denník N

Ohurujúca ústavná neslušnosť premiéra Roberta Fica voči hlave štátu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Premiér Fico asi čítal nejakú inú ústavu, než je Ústava Slovenskej republiky.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu, poradca prezidenta SR

Pôvodne som sa nezamýšľal nad nejakým verejným vyjadrením k situácii, ktorá vznikla po brutálnom odchode dvoch mladých ľudí, Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej, z tohto sveta. Príliš mi to zaváňalo politickým kontextom a zdalo sa mi správne ponechať komentáre iným než právnikom.

Predseda vlády Robert Fico sa však vyjadril (4. marca 2018 o 18.10) tak, že prezident republiky Andrej Kiska sa svojím stanoviskom k politickému stavu vecí pripojil k tým, čo tancujú na hrobe dvoch nevinných obetí zločinu, ktorý nemá obdobu v novodobej histórii Slovenska. Provokačný záver stanoviska premiéra, ktorému sa okrem toho podarilo počas štyroch minút viackrát ústavnoprávne zmýliť, ma donútil napísať nasledujúce riadky.

Vyjadrenie vraj písali ľudia, ktorí nepoznajú ústavnoprávne tradície a pravidlá na Slovensku. Predseda vlády pozabudol na marec 1994, keď využitie ústavného oprávnenia hlavy štátu vystúpiť v parlamente viedlo k návrhu na hlasovanie o dôvere Mečiarovej vláde. Vláda padla. Podobná situácia, ale bez účasti prezidenta republiky, bola aj v roku 2012, keď sa po menej než dvoch rokoch skončila vláda Ivety Radičovej a konali sa predčasné voľby. Prezident Michal Kováč tak založil ústavnú zvyklosť, v zmysle ktorej hlava štátu môže vyzvať aj Národnú radu, aby konala, ak si vláda neplní svoje ústavné poslanie. Táto zvyklosť je prameňom nepísaného ústavného práva.

Návrhy prezidenta republiky o totálnej rekonštrukcii vlády alebo o predčasných voľbách sú, podľa Roberta Fica, mimo kompetencií prezidenta republiky. Znamenajú popretie výsledkov volieb v roku 2016, ba hlásia sa k potrebe štátneho prevratu. Všetko vyrieši koalícia a tam niet žiadnej úlohy pre prezidenta Kisku.

Premiér Fico asi čítal nejakú inú ústavu, než je Ústava Slovenskej republiky. Azda každý vie, že prezident republiky, zjednodušene napísané, menuje a odvoláva vládu. Pravdou je, že v tejto spojitosti hlava štátu zásadne rešpektuje výsledky parlamentných volieb, podriaďuje sa ústavnej zvyklosti, že zostavením vlády poveruje víťaza týchto volieb a aj inak dbá o to, aby nevstupovala do vytvárania vlády viac, než je to nutné.

Lenže prezident republiky ako najvyšší ústavný činiteľ v našej krajine si musí podľa ústavy plniť aj jednu obzvlášť závažnú úlohu. Podľa článku 101 odseku 1 ústavy svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.

Ján Drgonec k tomu článku ústavy uviedol vo svojom rozsiahlom komentári, že ide o takú ústavnú povinnosť, ktorou sa hlave štátu ukladá uplatňovať svoje ústavou určené právomoci včas a spôsobom zamedzujúcim vznik alebo trvanie poruchy v činnosti ústavných orgánov. Hádam nikto nepoprie, že vláda, jej predseda a členovia tvoria ústavný orgán. Rovnako sa nedá spochybniť ani to, že v činnosti vlády sa začala a trvá porucha, ktorá sa manifestovala už demisiou jedného ministra, v odchode viacerých, aj kľúčových ľudí z úradu vlády a v úvahách o ďalších abdikáciách členov vlády, štátnych tajomníkov, komunálnych politikov, a tak by sa dalo pokračovať.

Prezident republiky, mimochodom, priamo volený všetkými občanmi, po týchto aj ďalších  prejavoch nestability dospel k záveru, že je nevyhnutné, na úrovni vlády alebo Národnej rady, hľadať adekvátne riešenie. Použil pritom, primerane, kombináciu ústavnej zvyklosti, založenej bývalým prezidentom Michalom Kováčom, a ústavného príkazu dbať na riadny chod vlády. Tieto dva ústavné podklady viedli k jeho návrhom na východiská z nestabilnej ústavnej pozície vlády, pevne patriace do našej ústavnej praxe a histórie. Rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby. To všetko sme tu už za 25 rokov suverénnej Slovenskej republiky prežili a prekonali. Nevšimol som si, že by prezident Andrej Kiska pri svojich názoroch na spôsob riešenia vzniknutej krízy hovoril niečo o tom, že by sám mohol rozhodovať o tom, čo patrí do kompetencií kabinetu alebo parlamentu.

Opísaný legitímny postup prezidenta republiky Andreja Kisku označiť za tancovanie na hrobe nevinných dvoch mladých ľudí preto považujem za vrchol ústavnej neslušnosti voči hlave štátu.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie