Denník N

Zomrel atlét, ktorého si budeme pamätať navždy. Roger Bannister bol prvý, kto zabehol míľu pod štyri minúty

Rekordný čas Rogera Bannistera z roku 1954 síce platil iba 46 dní, ale nezmazateľne sa zapísal do histórie atletiky. O čas, ktorý dosiahol, sa atléti pokúšali desaťročia.

Smrť  bývalého atléta oznámila jeho najbližšia rodina: „Sir Roger Bannister zomrel v pokoji v Oxforde 3. marca vo veku 88 rokov obklopený rodinou, ktorá ho milovala tak, ako on miloval ju. Svoj poklad uchoval v srdciach svojich priateľov.“ Od roku 2011 bojoval Bannister s Parkinsonovou chorobou.

Do dejín sa navždy zapísal 6. mája 1954. Vtedy ako 25-ročný študent medicíny v Londýne sa spolu so svojimi priateľmi z amatérskeho bežeckého klubu, Christopherom Chatawayom a Chrisom Brasherom, pripravoval na tradičné preteky proti Oxfordu.

Roger Bannister zabehol s pomocou svojich dvoch vodičov jednu míľu za 3 minúty 59,4 sekundy, čím sa ako prvý človek dostal pod úroveň vtedy magických štyroch minút. The New York Times v komentári napísal, že Bannister dosiahol „jeden z dovtedy nedosiahnutých cieľov“.

Rekordné preteky takmer zrušili

V pamätný deň bolo v Oxforde upršané počasie a dlho to vyzeralo tak, že preteky vôbec neodštartujú. Nakoniec sa však vyčasilo a šestica bežcov vrátane Bannistera a jeho vodičov vybehla na škvárový ovál.

Prvé dve kolá bol na čele pretekov Chris Brasher, v treťom kole ho vystriedal Chris Chataway. Bannister sa nachádzal tesne za nimi a v poslednom štvrtom kole už bežal sám, stále v tempe na hranici štyroch minút.

Keďže výsledný čas bol len pár desatín pod štyrmi minútami, diváci na štadióne v prvom momente nevedeli, či Brit splnil vysnívaný cieľ. Keď následne časomerač ohlásil oficiálny výsledný čas,po slovách „tri minúty…“, zanikol údaj o sekundách a desatinách v hlučnom aplauze a radosti.

Až keď si Bannister prečítal na druhý deň správy v novinách, naplno docenil úspech, ktorý sa mu podarilo dosiahnuť.

S behom začal neskoro

Zaujímavé pritom je, že s aktívnym behom začal až ako 17-ročný. Behanie nikdy nepokladal za svoju hlavnú činnosť, ale väčšinu energie venoval medicíne. „Žiadny z mojich atletických výsledkov nebol tým najväčším. Tým boli moje roky v medicíne a moja rodina so štrnástimi vnúčatami. To sú skutočné úspechy,“ povedal počas života samotný Bannister.

Nový rekord vydržal iba 46 dní, pretože ho prekonal Austrálčan John Landy (3:57,9). Aj preto sa Bannister o niekoľko mesiacov neskôr zúčastnil behu práve proti tomuto Austrálčanovi, ktorý vošiel do dejín pod menom ako „Zázračná míľa“ alebo „Míľa storočia“. Bežalo sa v kanadskom Vancouveri a Bannister po vynikajúcom záverečnom kole predbehol Landyho o 0,8 sekundy. „Míľu storočia“, ktorú naživo sledovalo 35-tisíc divákov, zabehol za 3:58.8, čo je jeho osobný rekord.

V roku 1954 ešte vyhral zlato na hrách britského Commonwealthu a taktiež sa vo švajčiarskom Berne stal majstrom Európy na 1500 metrov.

Pamätná fotografia momentu, keď Roger Bannister zabehol míľu pod štyri minúty:

Šokujúci predčasný koniec

Vo veku 25 rokov, na vrchole športových síl, Bannister vo svojom najúspešnejšom roku pretekárskej činnosti prekvapujúco ukončil aktívnu športovú kariéru. „Teraz sa budem venovať práci lekára. Musím sa vzdať atletiky na medzinárodnej úrovni. Nebudem mať čas na to, aby som podával prvotriedne výkony. Nemal by som potešenie z druhotriednych výsledkov a nepovažujem to za správne, keďže reprezentujem svoju krajinu,“ vyhlásil v decembri 1954.

Následne si získal reputáciu veľmi uznávaného neurológa, ale nezanevrel ani na šport. Vo veľmi dobrej kondícii sa udržiaval až do roku 1975, keď si pri vážnej automobilovej nehode zlomil členok a problémy s chôdzou mal až do konca života. V tom istom roku získal aj titul sir. Medzi rokmi 1971 a 1974 bol šéfom britskej športovej rady a bol to práve Bannister, kto zaviedol prísne testy na anabolické steroidy. Okrem pôsobenia na britskom ministerstve zdravotníctva, kde sa venoval drogovej závislosti, Bannister písal pre Sunday Times a taktiež americký časopis Sports Illustrated.

Všeobecne uznávaný

„6. mája 1954 sa mu podarilo nemožné. Najlepší svetoví bežci sa snažili pokoriť hranicu štyroch minút na míľu štvrť storočia. Táto bariéra bola tak psychologická, ako aj fyzická a Bannisterov úspech umožnil ľudstvu vstúpiť do sveta plného nových možností. Jeho úspech bol historickým okamihom, nielen v atletike, ale celkovo v športe. Zahrial britské srdcia a posilnil morálku sveta, ktorá bola po druhej svetovej vojne mimoriadne nízko. Všetci sme stratili giganta a mnohí z nás aj veľkého priateľa,“ nešetril chválou a rešpektom k práve zosnulému velikánovi aktuálny šéf Medzinárodnej atletickej federácie IAAF a bývalý skvelý britský bežec Sebastian Coe.

Česť tejto legende svetovej atletiky vzdala aj samotná britská premiérka Theresa Mayová, ktorá na Twitteri napísala: „Britská športová ikona, ktorej úspechy boli pre nás všetkých inšpiráciou. Bude nám všetkým veľmi chýbať.“

Po Bannisterovi pomenovali trať na Iffley Road v Oxforde, kde v roku 1954 zabehol prvýkrát v histórii ľudstva míľu pod štyri minúty. V roku 2012 na OH v Londýne sa mu dostalo tej cti, že niesol olympijskú pochodeň. Až do smrti bol ženatý s umelkyňou Moyrou Jacobssonovou, ktorú si vzal za ženu v roku 1955. Mali spolu dvoch synov a dve dcéry.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie