Sociálne inžinierstvo dnes

Autor je historik

Mnohí autori v snahe o zatraktívnenie výsledkov svojho výskumu dávajú konkrétnym časovým úsekom, dejinným procesom a udalostiam zovšeobecňujúce pomenovania. Tie majú charakterizovať najdôležitejšie spoločné znaky skúmaných javov. Poznáme obdobia križiackych výprav, náboženských vojen, zemepisných objavov, storočie osvietenstva, storočie priemyselnej revolúcie atď.

20. storočie je zas charakteristické tromi svetovými vojnami (dvoma horúcimi, jednou studenou), prepracovanými i masovo podporovanými politickými totalitami a s nimi spojeným dovtedy nevídaným terorom. Zároveň to však bolo aj storočie populačnej a informačnej explózie a vedecko-technickej revolúcie.

V turbulencii týchto dramatických, spravidla tragických udalostí a procesov sa zrodil aj úkaz, ktorý sa označuje termínom sociálne inžinierstvo. Podobne ako viaceré vyššie spomínané javy prešlo aj sociálne inžinierstvo vo forme etnických čistiek, spolu s nárastom xenofóbie a terorizmu do 21. storočia, kde si hneď od jeho začiatku vyberá krvavú daň.

Deje sa to v rámci pripravovaného, no aj spontánneho vyháňania vybraných skupín obyvateľstva z vlastnej krajiny, z vlastných domovov. Sociálne inžinierstvo sa spravidla pragmaticky plánuje v ministerských či iných kabinetoch vládnej moci, bolo a je vystužované obludnou paragrafovou kulisou i masívnou propagandou, čo obyčajne vyúsťuje do priamych alebo nepriamych hromadných vrážd alebo do krutého fyzického a psychického utrpenia postihnutých osôb.

Pravdaže, architekti a realizátori sociálneho inžinierstva ho vždy vedeli a vedia vysvetliť životnými záujmami národa, krajiny, štátu, pracujúceho ľudu, náboženstva, rasy, kmeňa atď. Tieto kategórie povýšia na absolútne hodnoty, v mene ktorých je povolené, ba nevyhnutné zriecť sa aj základných princípov humanity.

Sociálne inžinierstvo má však aj akúsi „pasívnu“, sofistikovanú podobu. Dnes Európa čelí obrovskému problému: masovému prívalu imigrantov, ktorí utekajú pred vojnovými hrôzami a katastrofálnymi životnými podmienkami. My ich v lepšom prípade ľutujeme, no v podstate ich odmietame aj v malom množstve prijať a pomôcť im. Naopak, vyvolávame voči nim nedôveru a nenávisť. Na utíšenie vlastného svedomia konštruujeme konšpiračné teórie tvrdiac, že potenciálni imigranti ohrozujú náš spôsob života, naše náboženstvo a tradície atď. Navyše hľadáme temné sily, ktoré účelovo vyvolávajú exodus, aby zničili Európu a jej kultúru.

Chtiac-nechtiac sa tak stávame aj my pasívnymi realizátormi sociálneho inžinierstva zabúdajúc, že tento proces nie je iba tragédiou utečencov, ale aj nás všetkých.