Denník N

Ako sa delí moc – krízový manuál

Robert Fico a Andrej Kiska. Foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Fico a Andrej Kiska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď vláda naozaj skončí, je prezident prinajmenšom rovnako silný, ak nie dokonca silnejší ako parlament.

Autor je právnik

Mocenské postavenie prezidenta v prípade pádu vlády je silné, veľmi silné. Má to však dve stredne veľké ale…

Dve centrá moci

Po prvé, až do pádu vlády sú kľúčové súradnice moci sústredené v parlamente. Možnosti prezidenta sú z ríše takzvanej soft-power, mäkkej sily, a sú rámcované tak významom úradu samotného, ako aj autoritou jeho nositeľa. „Až“ v okamihu, keď vláda končí, začína moc aj formálne gravitovať k prezidentovi. V úplnej skratke, dnes je ešte vecou parlamentnej väčšiny, či hlavu štátu reálne pustí do hry.

Po druhé, rozsah a kvalita exekutívneho mandátu prezidenta v období po páde vlády závisí aj od toho, ako vláda skončí. Ak skončí z vlastnej vôle (demisiou), prezident ju síce odvolá, ale zároveň ju poverí výkonom jej pôsobnosti až do okamihu, než vymenuje novú vládu. Ak skončí z vôle parlamentu (stratou väčšiny), prezident ju odvolá, pričom ju poverí výkonom pôsobnosti len v obmedzenom rozsahu a v niektorých oblastiach takpovediac vládne spolu s ňou. Takto odvolaná vláda napríklad nemôže rozhodovať „o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“ ani „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“.

Koniec vlády

Skúsme kvôli prehľadnosti v bodoch.

  • Ako padá vláda?

Štyrmi spôsobmi: vláda podá demisiu buď ako zbor, alebo stačí, aby ju podal jej predseda; v hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláda nezíska viac ako 75 hlasov (opozícii teda stačí 75); v hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery získa opozícia aspoň 76 hlasov; v hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu vlády získa opozícia aspoň 76 hlasov. Piatym spôsobom je povinná demisia vlády po voľbách, respektíve po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu.

Pád vlády vedie automaticky k jedinej veci: že ju prezident odvolá a vznikne mu právo menovať novú. Predčasné voľby sú tradičným vyústením takejto situácie, ale ústava ich ako riešenie priamo nepredpisuje.

  • Ako sa skracuje volebné obdobie?

Dvoma spôsobmi: schválením ústavného zákona, ktorým sa končí aktuálne volebné obdobie a určuje sa termín nových volieb (minimálne 90 hlasov); rozpustením parlamentu zo strany prezidenta republiky.

Prezident môže parlament rozpustiť, ak: I) do šiestich mesiacov od vymenovania vlády parlament neschválil jej programové vyhlásenie, II) vláda spojila hlasovanie o návrhu zákona s vyslovením dôvery a parlament o tom do troch mesiacov nehlasoval, III) parlament viac ako tri mesiace nie je uznášaniaschopný alebo IV) zasadnutie parlamentu bolo prerušené na dlhšie ako štyri mesiace.

Súčasný prezident môže toto právo využiť najneskôr do 14. decembra 2018.

Silný prezident

A potom je tu jedno veľké „ale“ v opačnom garde. Totiž hneď, keď vláda naozaj skončí, je prezident prinajmenšom rovnako silný, ak nie dokonca silnejší ako parlament. On sa rozhodne, či vymenuje novú vládu, kedy a v akom zložení. On sa rozhodne, či v prípade, ak nová vláda nezíska väčšinu v parlamente, ju nahradí nejakou ďalšou alebo práve túto nechá vládnuť ďalej a vládne spolu s ňou.

Jednoducho povedané, keď padne vláda, o tom, kto bude vládnuť, môže prezident rozhodnúť de facto sám. Môže takzvané prezidentské vlády menovať jednu po druhej alebo môže nechať vládnuť jednu, hoci nezískala dôveru v parlamente. Parlament tak môže priamo ovplyvniť len to, dokedy prezidentská vláda bude vládnuť, a môže to urobiť len tak, že vyhlási predčasné voľby. A, samozrejme, budú to stále poslanci, kto rozhodne, čo takej vláde v parlamente prejde.

Dajme si to znova v bodoch.

  • Čo musí a môže prezident urobiť, keď padne vláda?

Musí vládu odvolať a poveriť ju výkonom pôsobnosti do vymenovania novej. Ak vláda padla z vôle parlamentu, nie svojej vlastnej, smie ju poveriť výkonom len niektorých právomocí.

Menovať novú vládu prezident môže, ale nemusí. Na menovanie novej nemá žiadnu presnú lehotu, okrem tej všeobecnej, „bez zbytočného odkladu“.

Ak vymenuje novú vládu a tá do 30 dní získa väčšinu, vládne až do času, než tú väčšinu stratí alebo až do volieb, riadnych či predčasných. Ak nová vláda dôveru nezíska, prezident ju musí odvolať a poveriť výkonom obmedzenej pôsobnosti až do vymenovania ďalšej. Ďalšiu opäť môže, ale nemusí menovať.

Mimochodom, ak je vláda odvolaná, parlament už jednotlivých členov takto odvolanej vlády zbaviť funkcie nemôže. Ústavný súd o tom rozhodol ešte v deväťdesiatych rokoch. Príklad: vláda buď podá demisiu, alebo stratí dôveru v parlamente v zložení, v akom funguje dnes. Akýkoľvek následný návrh v parlamente na „odvolanie“ niektorého jej člena už nie je spôsobilý priniesť relevantný výsledok.

  • Koho môže prezident menovať za predsedu vlády?

Jedinými formálnymi kritériami sú: štátne občianstvo, vek aspoň 21 rokov, volebné právo a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ján Drgonec však vo svojom komentári k ústave správne píše, že neformálnym kritériom, ktoré by prezident mal brať do úvahy, je predpoklad, že sa danej osobe a jeho vláde podarí v parlamente získať väčšinu. Prezident má z ústavy povinnosť zabezpečovať svojimi rozhodnutiami riadny chod ústavných orgánov. Menovanie vlády, ktorá zjavne nebude schopná získať v parlamente väčšinu, a bude teda naozaj iba kúriť a svietiť, môže byť v rozpore s touto povinnosťou.

  • Čo teda prezident naozaj môže robiť?

Do pádu vlády môže, napríklad, vystupovať v parlamente; viesť rokovania s predstaviteľmi politických strán; vyžadovať od členov vlády informácie potrebné na plnenie svojich úloh.

Po prípadnom páde vlády musí vládu odvolať a rozhodnúť o jej poverení, až kým vymenuje ďalšiu. Tú môže, ale nemusí menovať. Ak by napríklad po páde vlády bol prijatý ústavný zákon o predčasných voľbách, je síce zvykom nechať dovládnuť existujúcu vládu, ale nie je to niečo, čo ústava predpisuje. Rozhodne prezident.

Obsah a forma demokracie

Legitimita ústavných orgánov a ich rozhodnutí nepredstavuje kategóriu tvrdých dát, nedá sa kvantifikovať. Je to výslednica morálno-politických faktorov. Áno, legalita, čiže súlad s pravidlami, je nevyhnutným predpokladom legitimity. Ale nie je to to isté. Legitimita je širšia množina a do jej súvahy sa ako premenná zmestí aj „spoločenská atmosféra“ či „verejná mienka“.

Ústava Slovenskej republiky definuje jej formu vlády ako demokratický právny štát. Túto formu však nevyčerpáva len inštitútom parlamentných volieb. Ústava moc delí a sú situácie, keď viac než komukoľvek inému priznáva moc práve hlave štátu. Tá má, napokon, tiež mandát priamo od ľudí.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie