Fico sa hnevá priskoro, Kiskova moc sa naplno ešte len môže ukázať
Prezidentova chvíľa môže prísť po páde vlády, za istých okolností by niektoré rozhodnutia kabinetu mohli byť závislé od jeho súhlasu.
Prezident Andrej Kiska nedeľňajším prejavom vstúpil do politickej krízy, ktorá vznikla po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. A mieni byť naďalej aktívny.
„Som pripravený túto krajinu touto zložitou a ťaživou situáciou previesť,“ povedal, keď oznámil, že začne s politickými stranami vyjednávať o politickej budúcnosti Slovenska. Politikom odporúčal rozsiahlu rekonštrukciu vlády, alebo rovno predčasné voľby. Schôdzky politických lídrov a prezidenta by sa mali začať od stredy.
Premiéra svojím prejavom rozčúlil. Vyhlásenie prezidenta podľa neho „nebolo písané na Slovensku“ a nerešpektuje „ústavnoprávne tradície a pravidlá na Slovensku“.
Prinášame vám odpovede na súvisiace otázky: Prekročil prezident prejavom svoje právomoci? Čo môže robiť ďalej a aké možnosti mu dáva ústava? Kedy môže prísť k predčasným voľbám a aký silný môže byť prezident v čase politickej krízy?
1. Prekročil prezident svoje právomoci?
Nie. Andrej Kiska v tejto chvíli predniesol len vyhlásenie a začne rokovať s politickými stranami. Neurobil žiadny konkrétny krok, a teda ani mimo svojich právomocí.
Prezidentov poradca a bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák pripomína, že už v roku 1994 exprezident Michal Kováč predniesol v parlamente prejav, po ktorom padla druhá Mečiarova vláda. Kováč spomenul aj predčasné voľby, i keď k nim priamo nevyzval.
„Prezident republiky ako najvyšší ústavný činiteľ v našej krajine si musí podľa ústavy plniť aj jednu obzvlášť závažnú úlohu. Podľa článku 101 odsek 1 ústavy svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,“ vysvetľuje ďalej Mazák.
„Hádam nikto nepoprie, že vláda, jej predseda a členovia tvoria ústavný orgán. Rovnako sa nedá spochybniť ani to, že v činnosti vlády začala a trvá porucha, ktorá sa manifestovala už demisiou jedného ministra.“
Bývalý politik a ústavný právnik Radoslav Procházka súhlasí s tým, že prezident nič neporušil. No zároveň dodáva, že jeho sila zatiaľ spočíva skôr v autorite úradu a politickom vplyve. O vláde teraz rozhodnú poslanci.
„Životnosť súčasnej vlády vie prezident zatiaľ ovplyvniť len nepriamo,“ vraví Procházka. „V tejto chvíli ešte drží karty v rukách parlament a od súdržnosti súčasnej vládnej väčšiny závisí, či sa prezident dostane do hry aj reálne, ako nositeľ skutočnej ústavnej moci. Ak áno a vláda padne, parlament až do volieb bude prezidentovi už iba asistovať a akákoľvek vláda ho už bude iba poslúchať.“
2. Čo teraz môže podľa ústavy robiť prezident?
V princípe – viesť neformálne rokovania s politikmi a pôsobiť na nich ako hlava štátu zvolená občanmi v priamej voľbe. Povaliť vládu však nemôže.
Vláda môže podať demisiu buď sama, alebo skončí celá, ak by rezignoval premiér Fico. O jej osude môžu rozhodnúť poslanci – padla by, ak by jej 76 hlasov na návrh poslancov vyslovilo nedôveru alebo 76 poslancov nevyslovilo dôveru, ak by o to sama požiadala.
Ak sa teda Ficovi podarí udržať pohromade Smer, SNS a Most-Híd a tieto strany nezažijú masívne odchody, Kiskovmu apelu môže ďalej vzdorovať.
Ako sa delí moc – krízový manuál
Prezident Kiska, stále najpopulárnejší politik v krajine, má však aj v tomto prípade možnosť vláde komplikovať život (napríklad vetovaním zákonov, ktoré by koalícia musela opäť schvaľovať v parlamente), alebo dôsledne upozorňovať na jej chybné kroky – napríklad prejavmi v parlamente.
3. Kedy by prezident získal reálnu moc?
Ak by vláda padla, Kiskov význam by výrazne narástol. Vtedy prezident vládu odvolá a poverí ju dočasným vládnutím. Na Slovensku bolo doteraz zvykom, že vláda v demisii dovládla do predčasných volieb, na ktorých sa uzniesol parlament deväťdesiatimi hlasmi. Tak to bolo po odchode KDH z koalície a páde druhej Dzurindovej vlády, aj po páde Radičovej vlády v roku 2011.
Lenže ústava nič také neprikazuje. Prezident by mohol pokojne vymenovať nového premiéra, ktorý by predstúpil pred súčasný parlament a pokúsil sa získať dôveru 76 poslancov. Mohlo by ísť aj o úradnícku vládu, ktorú by niektoré strany tolerovali. Buď dočasne do predčasných volieb, alebo do konca volebného obdobia v roku 2020.
Rozdiel je v počtoch – na úradnícku vládu stačí dôvera 76 hlasov, na rozpustenie parlamentu podľa doterajších slovenských zvyklostí až 90 hlasov.
Každá vláda musí po vymenovaní prezidentom predstúpiť do mesiaca pred Národnú radu a požiadať o dôveru.
Slovensko od svojho vzniku v roku 1993 nemá skúsenosť s úradníckou vládou. Takýto model bol častý v dobách prvej Československej republiky. Úradnícka vláda ako riešenie politickej krízy je pomerne bežnou praxou v Českej republike. Politici sa k nemu uchýlia vtedy, keď klasická politická vláda nemá šancu získať dostatok hlasov v parlamente, no vládu nezávislých odborníkov sú ochotné politické strany tolerovať.
Česi mali od roku 1993 už tri úradnícke vlády. V roku 1998, po rozkole vo vládnej Občianskej demokratickej strane a páde vlády Václava Klausa úradoval sedem mesiacov do volieb kabinet bývalého guvernéra Českej národnej banky Josefa Tošovského. V tejto vláde boli zastúpení aj niektorí politici, napríklad predseda KDU-ČSL Josef Lux.
V roku 2009 bola zostavená úradnícka vláda Jana Fischera, ktorý predtým pôsobil ako šéf štatistického úradu. Fungovala asi rok po páde vlády Miroslava Topolánka.
Tretím úradníckym kabinetom bola vláda Jiřího Rusnoka, ktorú si v roku 2013 po páde vlády Petra Nečasa presadil prezident Miloš Zeman. Vo vláde bolo mnoho ľudí spojených s jeho bývalou stranou Strana práv občanov Zemanovci. Vládla pol roka napriek tomu, že nikdy nedostala dôveru parlamentu.
A tu je formálne ďalšia možnosť pre prezidenta – teoreticky by sa prezident mohol správať aktivisticky a menovať premiérov, ktorí by nezískali dôveru parlamentu, ale vládli by v demisii. Takéto niečo však nemá oporu v slovenskej ústavnej tradícii a parlament by sa nakoniec mohol takémuto správaniu prezidenta vzoprieť a vyhlásiť nové voľby.
4. Prečo by pre Fica bola lepšia demisia ako vyslovenie nedôvery?
Pretože ústava sa na koniec vlády pozerá rôzne podľa toho, ako k nemu príde. Ak by premiér Fico vedel, že stratil dôveru 76 poslancov a schyľuje sa k vysloveniu nedôvery vláde v parlamente, bolo by preňho lepšie, aby sám podal demisiu.
Podľa ústavy má totiž vláda, ktorá podá demisiu a ktorú prezident dočasne poverí vládnutím, väčšie kompetencie ako vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera v parlamente. Po páde Radičovej vlády v roku 2011 poslanci (vrátane poslancov Smeru) prijali zmenu ústavy, ktorou oklieštili kompetencie kabinetu s vyslovenou nedôverou. Ľudovo sa vtedy hovorilo, že taká vláda už môže len „svietiť a kúriť“.
Prakticky ústava hovorí, že takáto vláda nemôže rozhodovať „o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“ či „zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“, môže však schvaľovať vládne zákony, uznesenia či rozpočet.
Ale čo je dôležitejšie – mnohé kompetencie, ktoré jej zákony určujú, by museli byť prijímané len so súhlasom prezidenta. Týkalo by sa to napríklad vymenúvania a odvolávania štátnych funkcionárov. Tu už by došlo k výraznému posilneniu moci a vplyvu prezidenta Andreja Kisku.
Vláde, ktorá sama podá demisiu a ktorú prezident poverí dočasným vládnutím, kompetencie podľa ústavy takto obmedzené nie sú.
5. Aké ťažké je vyhlásiť predčasné voľby?
Nie je to jednoduché. Na Slovensku sa doteraz konali vždy po tom, čo parlament schválil jednorazový ústavný zákon, v ktorom sám seba rozpustil. Táto prax sa zaviedla už v roku 1994, keď sa po páde druhej Mečiarovej vlády konali predčasné voľby po prvý raz. Zopakovalo sa to aj v roku 2006 a 2012.
Na ústavný zákon treba 90 hlasov a nechuť prísť o poslanecké mandáty je vždy veľká, najmä v stranách, ktorým klesajú preferencie. To sa týka napríklad Smeru, kde by veľa zo súčasných poslancov už nemuselo byť zvolených, ale aj rôznych prebehlíkov, ktorých by voľby mohli pripraviť o miesto v politike. To môže byť príklad skupiny bývalých poslancov Siete okolo Andreja Hrnčiara, ktorí sú dnes v Moste-Híd.
Ako upozorňuje politológ Daniel Kerekes, ústavne čistejšou možnosťou, ako sa dopracovať k predčasným voľbám, je blokovanie činnosti parlamentu počas troch mesiacov. Takto na voľby stačí aj 76 poslancov, ktorí by zaisťovali, aby parlament nebol počas tohto obdobia uznášaniaschopný. Ak by konali v zhode s prezidentom, ten môže podľa ústavy v takejto situácii Národnú radu rozpustiť.
Jednorazové ústavné zákony totiž môžu mať jeden háčik. Aj v Česku sa po páde Topolánkovej vlády chceli v roku 2009 s politickou krízou vysporiadať podobne, ako sa to robí na Slovensku. Prijali zákon o skrátení volebného obdobia a prezident vypísal voľby na jeseň roku 2009.
Lenže, na český ústavný súd sa obrátil jeden z poslancov parlamentu, Miloš Melčák. Napísal sťažnosť, v ktorej tvrdil, že bol zvolený na štyri roky a skrátením volebného obdobia boli porušené jeho práva na výkon mandátu. Český ústavný súd mu prekvapivo vyhovel a predčasné voľby zrušil.
Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka si však nemyslí, že by sa niečo podobné mohlo stať aj na Slovensku. „To, že by ústavný súd vyhlásil prípadný ústavný zákon o predčasných voľbách za protiústavný, považujem za extrémne nepravdepodobné, takou právomocou nedisponuje.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
