Denník N

Prezident Kiska: Ani my by sme tu Rusov nechceli (+celý text príhovoru)

Reprofoto – RTVS

Prečítajte si najdôležitejšie body prvého novoročného prejavu Andreja Kisku, ako aj to, čo v prejave chýbalo.

[tab:Kiskov prejav]

 

Prečítajte si najdôležitejšie body prvého novoročného prejavu Andreja Kisku:

1. Pomáhajme druhým. Kiska je zakladateľ charity Dobrý anjel a na pomoc ľuďom odkázal v prejave ako na prvú vec

„Naše životy veľakrát ovplyvňujú náhody alebo okolnosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť. A niekedy ani najväčšie úsilie človeka nedokáže premôcť nepriaznivý osud. Preto úcta ku každému človeku, ktorý takémuto osudu statočne čelí, pochopenie, povzbudenie alebo podaná ruka by nemali byť len výsadou sviatočného dňa.“

2. Štát na strane slušných a šikovných ľudí

„Väčšina ľudí očakáva a želá si žiť v krajine, kde štát bude stáť v prvom rade na strane slušných a pracovitých ľudí. Aby tí, ktorí pracujú a vedia pracovať, ktorých je väčšina, ktorí sa dokážu postarať o seba a o svoje rodiny, mohli byť úspešnými  – ale potrebujú, aby štát stál na ich strane.

Slovensko nie je také veľké a bohaté, aby sme si mohli dovoliť nechať nepovšimnuté inovatívne projekty a spoločensky prospešné iniciatívy. Aby aktívni, inovatívni ľudia museli bojovať o pozornosť a priazeň štátnych úradov a inštitúcií namiesto toho, aby boli podporovaní alebo, čo by bolo ešte prospešnejšie, aktívne vyhľadávaní.“

3. Rozkrádanie v zdravotníctve

„Postupne sa u nás zaviedli zložité pravidlá na to, aby sa nerozkrádali štátne peniaze, peniaze občanov nášho štátu. Ale prípady neoprávneného obohacovania sa na úkor pacienta alebo verejných zdrojov vôbec sa však napriek týmto zložitým pravidlám neustále opakujú. Akoby žiadne pravidlá ani neexistovali.

Toto je stav, žiaľ, nie ojedinelý, kedy poctiví iniciatívni ľudia nedokážu poctivým prístupom prekonať také prekážky, ktoré iní – nepoctiví ľudia – ľahko obídu. A to je stav, s ktorým sa u nás nesmieme zmieriť. Pretože všetko ostatné dokážeme zvládnuť, ak budú mať poctiví ľudia navrch.“

4. Voliči, pred voľbami môžete veľa, aj odstaviť Harabina

„Aj v nedávnych komunálnych voľbách sa ukázalo, že na mnohých miestach dokázali ľudia presadiť zmenu, hoci to vyzeralo nepravdepodobné. Minulý rok o takomto čase mohlo vyzerať rovnako nepravdepodobné, že v krátkom čase dôjde k významným zmenám napríklad v súdnictve…

Rok, ktorý sa začal, je už v skutočnosti rokom predvolebným. Nemienim hovoriť o politike a o politických stranách. Ale bude to rok významných možností diskutovať o spravovaní nášho štátu, o fungovaní inštitúcií a o riešeniach. Bude to rok, v ktorom môžete vy, občania, vyvinúť naozaj účinný tlak na politikov, aby ich programom bolo zlepšenie. Aby už pred voľbami ukázali, aké reálne výsledky a činy stoja za nimi, čo chcú zachovať a aké zmeny potrebujeme. A ako chcú reálne tieto zmeny – napríklad v boji s korupciou – presadiť.“

5. Najotvorenejšia a najdôležitejšia pasáž prezidentovho prejavu sa týka Ukrajiny. Kým v domácej politike sa snažil pôsobiť nadstranícky, tu zaujal jasný postoj

„Môžeme mať na rôzne veci, ktoré sa stali, rôzne názory. Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité. Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská. Keby nás na Slovensku niekto označoval za sféru svojho vplyvu. Keby sme o našej budúcnosti, o usporiadaní nášho štátu, o tom, kam chceme patriť, ako a s kým chceme spolupracovať – keby sme o tom nesmeli rozhodovať výlučne my sami. Nikto nemá návod, ako na túto novú situáciu v Európe reagovať. Ale čo chcem dnes povedať, je to, že základné princípy suverenity, sebaurčenia a sebarozhodovania nesmieme dovoliť spochybňovať. Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná. Aby Európska únia dokázala tieto princípy obhájiť aj v celkom novej situácii, ktorú sme nečakali, ktorú sme si neželali a ktorá bude v tomto roku veľkou skúškou mieru, slobody a budúcnosti Európy na dlhý čas.“

[tab:Čo chýbalo]

Témy, ktoré v novoročnom prejave Andreja Kisku nezazneli:

1. Referendum ani akékoľvek otázky menšín

Keď Andrej Kiska v novembri na tlačovej besede povedal, že pôjde na referendum Aliancie za rodinu a bude hlasovať za to, aby si homosexuáli nemohli adoptovať deti, viacerí v jeho okolí zostali zaskočení. Kiska zrejme reagoval spontánnejšie, ako bolo v pláne. Aj preto sa teraz tejto téme asi vyhol. Dlhodobo sa snaží budovať si imidž človeka, ktorý spája, a nie rozdeľuje. Zastanie sa nielen sexuálnych menšín v prejave chýbalo.

2. Odkaz na Boha

Michal Kováč, Mikuláš Dzurinda aj Ivan Gašparovič končili svoje prvé novoročné prejavy odkazmi na Pána Boha. Z doterajších prezidentov to neurobil iba Rudolf Schuster. A teraz Andrej Kiska. Aj toto rozhodnutie môže súvisieť so spiatočkou, ktorú prezident zaradil v referendových témach.

3. Priklonenie sa k niektorej z politických strán

„Na naštartovanie nového ekonomického cyklu máme vytvorené vcelku priaznivé podmienky. Po voľbách v roku 2012 máme na Slovensku politickú stabilitu, širší spoločenský konsenzus a zlepšujúce sa medzinárodné postavenie krajiny.“ Prezident Ivan Gašparovič sa takto pred rokom v novoročnom prejave tešil, že Smer vyhral voľby a vládne sám. Kiska síce mierne naznačuje, že sociálne vnímavý štát neznamená, že je taký „len v podobe hesiel a kampaní“, ale priamo nevyjadruje sympatie k žiadnej strane.

4. Už nie sme v úpadku a nehorí ani Gorila

Pred dvoma rokmi požiadal časopis .týždeň vtedy dvoch známych prezidentských kandidátov, aby napísali svoj novoročný prejav. „Nastalo obdobie úpadku a podnikateľského temna posilneného krízou. Slovensko sa prepadlo z pohľadu konkurencieschopnosti z 37. miesta v roku 2006 na terajšie 71. miesto! Z EÚ sú za nami už len Rumuni a Gréci. Mladí ľudia nechcú žiť na Slovensku, a ak by mali možnosť, tak dve tretiny z nich by sa odsťahovali,“ napísal vo svojom prejave kandidát Kiska. Teraz pesimistické reči vynechal. Rovnako aj kauzu Gorila, ktorú vo fiktívnom prejave kedysi spomenul.

Kiska tiež v predvolebnom prejave volal po „nových čestných a schopných“ politikoch. Aj tomu sa teraz vyhol.

[tab:Celý text]

Príjemné sviatočné popoludnie, milí spoluobčania.

Niektorí z vás možno ešte sedia pri sviatočnom novoročnom obede. Niekde bol možno bohatší, v niektorých rodinách alebo celých oblastiach bol možno chudobnejší. Ale práve počas sviatkov si najviac uvedomujeme, že to, čo nás robí šťastnými, napĺňa pocitom radosti aj hrdosti, nie je to, koľko a aké vecí máme na stole, ale s kým môžeme za tým stolom sedieť.

Rád by som vám všetkým zaprial to najdôležitejšie. Šťastie. Lásku v rodinách, zdravie, porozumenie medzi blízkymi, priateľmi a kolegami, ľudskosť a harmóniu okolo nás. Rád by som vám zaprial schopnosť a možnosť, ak niekoho máme radi, povedať mu to dnes. A aby sme sa nielen dnes, ale v priebehu celého roka vedeli s našou pozornosťou podeliť aj s tými, ktorí mali v živote menej šťastia. Pre ktorých je možno ich najväčším a jediným očakávaním od nového roka trochu ľudskosti a porozumenia od svojho okolia a od spoločnosti.

Väčšina ľudí máva v tento deň veľmi podobné želania. Či nám uplynulý rok priniesol sklamanie, núdzu či odchody blízkych, alebo máme za sebou dobrý a úspešný rok – obyčajne si zaželáme, aby začínajúci rok bol aspoň taký dobrý, ak nie lepší ako ten minulý. Myslím si, že nemôžeme urobiť chybu, ak si práve dnes pripomenieme, že naše životy veľakrát ovplyvňujú náhody alebo okolnosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť. A niekedy ani najväčšie úsilie človeka nedokáže premôcť nepriaznivý osud. Preto úcta ku každému človeku, ktorý takémuto osudu statočne čelí, pochopenie, povzbudenie alebo podaná ruka by nemali byť len výsadou sviatočného dňa. Dovoľte mi k môjmu osobnému želaniu vám všetkým dodať aj jeden citát: Ak sme pomohli dúfať čo len jednému človeku, nežili sme nadarmo.

Sme rôznorodá krajina, spoločenstvo ľudí s miliónmi pestrých, jedinečných a dôležitých životných príbehov. Ale každá krajina je viac než len súhrn osobných životných osudov.

Sme rozdelení v názore, či sa Slovensko uberá správnym alebo nesprávnym smerom. Na druhej strane dnes už v skutočnosti u nás neexistujú podstatné rozdiely v tom, čo očakáva väčšina ľudí. Bez ohľadu na politické názory, životnú skúsenosť alebo osobnú situáciu.

Väčšina ľudí očakáva a želá si žiť v krajine, kde štát bude stáť v prvom rade na strane slušných a pracovitých ľudí. Aby tí, ktorí pracujú a vedia pracovať, ktorých je väčšina, ktorí sa dokážu postarať o seba a o svoje rodiny, mohli byť úspešnými – ale potrebujú, aby štát stál na ich strane.

Väčšina ľudí si tiež želá štát, ktorý bude sociálne vnímavý. Ale nie v podobe hesiel a kampaní, ale voči konkrétnym ľuďom, ktorí sa nepriazňou osudu alebo v chorobe ocitnú v neriešiteľnej životnej situácii. Mnohé krajiny – malé, ale aj podstatne väčšie a početnejšie – dokážu zabezpečiť, aby takáto podpora a pomoc bola účinná a adresná – my to musíme dokázať tiež.

Som tiež presvedčený, že väčšina z nás dobre rozumie, že potrebujeme nielen štát, ktorý stojí na strane ľudí, ale aj štát, ktorý dobre funguje. A to okrem iného znamená, že dokáže rýchlo reagovať a flexibilne povzbudzovať užitočné projekty a dobré myšlienky, ktoré budú Slovensko posúvať ďalej. Slovensko nie je také veľké a bohaté, aby sme si mohli dovoliť nechať nepovšimnuté inovatívne projekty a spoločensky prospešné iniciatívy. Aby aktívni, inovatívni ľudia museli bojovať o pozornosť a priazeň štátnych úradov a inštitúcií namiesto toho, aby boli podporovaní alebo, čo by bolo ešte prospešnejšie, aktívne vyhľadávaní.

Prečo o tom hovorím? Pre Slovensko je typické, že sme dokázali byť vynaliezaví a kreatívni aj vtedy, keď nám nepriali okolnosti – historické, spoločenské alebo politické. A som presvedčený, že nám tieto schopnosti zostali – a prejavujú sa aj dnes.

Ak si to okolnosti vyžadujú, dokážeme byť aj prispôsobiví, v tom najlepšom slova zmysle: veľakrát musíme prekonávať prekážky, ktoré inde neexistujú, a darí sa nám dosiahnuť veci, aké by sme nikdy nedokázali bez našej schopnosti prekonať zlé podmienky a byť vynaliezaví.

A rovnako je pravda, že ľudia u nás dokážu uniesť aj veľa námahy a odriekania, ak vieme, že to má zmysel, a ak máme cieľ. Či už je to dobrá škola pre svoje deti, slušný život pre naše rodiny, živnosť alebo rodinný podnik, alebo vysnívaný projekt, ktorému veríme, ale nie vždy, a nie ľahko, a nie na prvýkrát sa podarí.

Máme na čom na Slovensku stavať. Rád by som pri príležitosti príchodu nového roka vyslovil úctu a povzbudil všetkých ľudí u nás, ktorí dnes tieto vlastnosti odovzdávajú na prospech svojich rodín, svojej práci a na prospech celého Slovenska. Vďaka nim ľudia u nás vedia tvoriť aj v ťažkých podmienkach, vďaka nim dokážu uspieť vo svete, vďaka nim sa veci hýbu – a Slovensko je nielen krásna, ale aj dynamická životaschopná krajina.

Máme u nás stále veľa problémov. Veľa nespravodlivých sociálnych rozdielov, priveľa regionálnych nerovností a stále priveľkú nerovnosť šancí. Dnes ale nechcem rozoberať jednotlivé problémy, ktoré ako krajina máme. Na to sú iné príležitosti.

Čo chcem ale zdôrazniť je, že určite nie je pravda, že by sme nepoznali riešenia týchto problémov. Niektoré sa úspešne uplatnili vo svete a neraz ich máme na papieri aj u nás. Zatiaľ nám však chýba dôslednosť a myslím, že aj praktický prístup. Za všetky jeden konkrétny príklad, ktorý máme v čerstvej pamäti:

Postupne sa u nás zaviedli zložité pravidlá na to, aby sa nerozkrádali štátne peniaze, peniaze občanov nášho štátu. Ale prípady neoprávneného obohacovania sa na úkor pacienta alebo verejných zdrojov vôbec sa napriek týmto zložitým pravidlám neustále opakujú. Akoby žiadne pravidlá ani neexistovali. Pritom všade, kam prídem – či už na školách, alebo v obciach a mestách – počujem to isté: presadiť užitočné veci, užitočné projekty trvá pridlho, pretože máme zložité pravidlá.

Toto je stav, žiaľ, nie ojedinelý, kedy poctiví iniciatívni ľudia nedokážu poctivým prístupom prekonať také prekážky, ktoré iní – nepoctiví ľudia – ľahko obídu. A to je stav, s ktorým sa u nás nesmieme zmieriť. Pretože všetko ostatné dokážeme zvládnuť, ak budú mať poctiví ľudia navrch.

Chcem ale zdôrazniť, že by sme nemali podliehať takým názorom, že ľudia aj tak u nás nemôžu nič zmeniť. Aj v nedávnych komunálnych voľbách sa ukázalo, že na mnohých miestach dokázali ľudia presadiť zmenu, hoci to vyzeralo nepravdepodobné.

Minulý rok o takomto čase mohlo vyzerať rovnako nepravdepodobné, že v krátkom čase dôjde k významným zmenám napríklad v súdnictve. Alebo že si ľudia, verejná mienka, vynútia ďalšie zmeny aj v niektorých iných prípadoch.

Samozrejme, skutočné zmeny sa nerodia ľahko ani rýchlo. Ale budem stále pripomínať, že žiaden boj nie je prehraný, kým sa sami nevzdáme, a že nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime.

Rok, ktorý sa začal, je už v skutočnosti rokom predvolebným. Nemienim hovoriť o politike a o politických stranách. Ale bude to rok významných možností diskutovať o spravovaní nášho štátu, o fungovaní inštitúcií a o riešeniach. Bude to rok, v ktorom môžete vy, občania, vyvinúť naozaj účinný tlak na politikov, aby ich programom bolo zlepšenie. Aby už pred voľbami ukázali, aké reálne výsledky a činy stoja za nimi, čo chcú zachovať a aké zmeny potrebujeme. A ako chcú reálne tieto zmeny – napríklad v boji s korupciou – presadiť.

Budeme mať príležitosť pozorne počúvať, čo kto dokázal, čo kto hovorí a ako si predstavuje budúcnosť. Máte právo byť dôslední v otázkach a nároční na odpovede. Prosím, nerezignujte na toto svoje právo, ale chcem vás tiež požiadať – nedajte sa spútať nedôverou. Nedôvera sa nesmie stať základným pocitom, s ktorým pristupujeme k dôležitým výzvam našej krajiny.

Ako prezident vám môžem sľúbiť, že budem robiť to, s čím som pred pol rokom vstúpil do úradu. A budem stále pripomínať, čo odo mňa počujete často: Nič nie je dané, dokiaľ sa s tým sami nezmierime.

Nemôžem v mojom príhovore ku vám vynechať tému, ktorá v nás všetkých vyvolávala minulý rok veľké obavy. A žiaľ, stále trvá.

V susednom štáte za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu o život museli opustiť svoje domovy. Môžeme mať na rôzne veci, ktoré sa stali, rôzne názory. Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité.

Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská. Keby nás na Slovensku niekto označoval za sféru svojho vplyvu. Keby sme o našej budúcnosti, o usporiadaní nášho štátu, o tom, kam chceme patriť, ako a s kým chceme spolupracovať – keby sme o tom nesmeli rozhodovať výlučne my sami.

Nikto nemá návod, ako na túto novú situáciu v Európe reagovať. Ale čo chcem dnes povedať, je to, že základné princípy suverenity, sebaurčenia a sebarozhodovania nesmieme dovoliť spochybňovať. Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná. Aby Európska únia dokázala tieto princípy obhájiť aj v celkom novej situácii, ktorú sme nečakali, ktorú sme si neželali a ktorá bude v tomto roku veľkou skúškou mieru, slobody a budúcnosti Európy na dlhý čas.

Milí spoluobčania,

dnešný deň je aj výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Pred koncom minulého roku sa v celoslovenskom prieskume pýtali ľudí, či môžeme byť hrdí na svoju vlasť za to, čo sme dosiahli za doterajšie obdobie našej samostatnosti.

Áno – som hrdý na naše Slovensko – odpovedali až dve tretiny ľudí.

Dnes si ale veľa ľudí u nás kladie otázku, či dokážeme otvoriť novú, zaujímavú kapitolu nášho spoločného príbehu. Či dokážeme nájsť energiu, aby sme sa opäť dokázali nadchnúť pre takú víziu, pre takú budúcnosť Slovenska, ktoré bude vzbudzovať záujem a rešpekt vo svete. Či dokážeme nájsť energiu a postaviť víziu, ktorá by nás motivovala, inšpirovala a spojila, ktorou sa presadíme tak, aby sme z toho mali úžitok u nás doma. Aj na takých miestach, kde sa ľuďom darí menej.

Osobne som presvedčený, že áno. Že to môžeme dokázať. Ak sa oprieme o to najcennejšie, čo Slovensko má: o pracovitých, slušných, poctivých a vynaliezavých ľudí.

Želám nám všetkým, nášmu Slovensku, aby sa nám to podarilo.

Želám vám šťastný nový rok 2015.

[tab:Analytici]

Mesežnikov, Kamenec, Slosiarik, Leško a Hunčík hodnotia Kiskov prejav.

Grigorij Mesežnikov, politológ

„Je to príhovor maximálne odpolitizovaný, nezaznieva tam nijaký motív, ktorý by mohol byť interpretovaný v kategóriách stranícko-politického súperenia. Hlavným posolstvom je myšlienka, že štát má stáť na strane poctivých, slušných a tvorivých ľudí, nevytvárať pre nich prekážky, a ak vznikajú, tak by ich mal odstraňovať.

Oceňujem, že pri vysvetlení situácie okolo Ukrajiny zaujal prezident jednoznačný postoj, vyzdvihol hodnoty demokracie, slobody a suverenity, poukázal na dôležitosť európskej solidarity. Dal tieto hodnoty do súvislosti so skutočnými dlhodobými záujmami krajiny a jej občanov. Tým sa jasne vymedzil voči stúpencom obhajoby tzv. „vlastných ekonomických záujmov“ v otázke sankcií voči Rusku (hoci ich vôbec nemenoval).

Bol by som rád, keby v časti, v ktorej hovorí o rozmanitosti spoločnosti, boli (hoci aj stručne) uvedené konkrétne prejavy tejto rozmanitosti. Nikdy nie je na škodu sa o týchto prejavoch zmieňovať konkrétnejšie, najmä dnes, keď sa aktivizujú stúpenci homogenity, niekedy s dosť agresívnou rétorikou voči zástupcom rôznych menšinových skupín.

Bývalý prezident Ivan Gašparovič ani v novoročných prejavoch nedokázal skryť svoje stranícko-politické sympatie, bolo jasné, koho predĺženou rukou je. Príhovor Andreja Kisku je nadstranícky, je to prejav štátnika.“

Ivan Kamenec, historik

„Pri posudzovaní prejavu treba akceptovať dve výhody nového prezidenta. Bol to jeho prvý novoročný príhovor, a preto sa v ňom nemohol opakovať. Jeho prejav sa porovnáva s novoročnými prezidentskými vystúpeniami za posledné roky. Občan ich už asi prestal vnímať a rozoznávať (podobne ako prejavy v čase komunistickej vlády), lebo boli preplnené opakujúcimi sa prázdnymi frázami a navyše ich autor popieral v politickej praxi. Prezident Kiska sa zatiaľ tomuto trápnemu neduhu úspešne vyhýba. Z prejavu sa dá vypozorovať myšlienková a etická kontinuita s jeho predvolebnými predsavzatiami, no aj s krokmi, ktoré už urobil: Apelovanie na sociálnu a ľudskú solidaritu, na občiansku odvahu, varovanie pred rezignáciou – to všetko sú svieže tóny, ktoré sme v takejto presvedčivej  podobe nepočuli od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993.

Ako historikovi mi je sympatické, že prejav sa neodvoláva na rôzne dejinné mýty, ale v pasáži venovanej medzinárodnej situácii pripomína varujúce tragické historické skúsenosti Slovenska, respektíve Československa z 20. storočia.“

Maroš Leško, analytik

„Prvý občan štátu slušne požiadal spoluobčanov, aby sme sa správali ako občania, teda ako ľudia, od ktorých nielen podľa ústavy, ale aj v skutočnosti pochádza štátna moc. V atmosfére vzmáhajúcej sa dezilúzie a nárastu apatie nám Andrej Kiska pripomenul, že „žiaden boj nie je prehraný, kým sa sami nevzdáme, a že nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime“. Ak záujmové skupiny, parazitujúce na spoločnosti a štáte, niečo naozaj potrebujú, tak najmä to, aby tu úplne prevládlo presvedčenie, že sa vôbec s ničím nedá pohnúť. Prezident ľuďom povedal, čo všetko môžu zmeniť, čo všetko je v ich moci, ak sa budú správať ako zodpovední občania.

Prejav prezidenta zodpovedá tomu, ako sa doteraz Andrej Kiska vo funkcii prejavoval. V prejave ponúkol postoje, ktoré by mohli a mali spoločnosť zjednocovať vo verejnom i v medzinárodnom živote. Bez ohľadu na politické či iné presvedčenie by sa mali ľudia zhodnúť v tom, že štát musí byť vždy „na strane slušných a pracovitých ľudí“ a republika musí byť na strane rešpektovania princípov „suverenity, sebaurčenia a sebarozhodovania“ každého štátu v Európe a vo svete. Pre prezidenta je charakteristické i to, s akým dôrazom znovu pripomenul, že nielen úrady a inštitúcie, ale aj obyvatelia by mali byť vnímavejší voči všetkým, ktorí „mali v živote menej šťastia“. Pre Andreja Kisku to zjavne nie je iba agenda, ale vec, ktorú vníma veľmi osobne.

Na rozdiel od svojho predchodcu, pre ktorého boli novoročné prejavy iba povinnou jazdou, ktorú vnímal ako splnenie úradnej povinnosti, Andrej Kiska prejav pochopil ako príležitosť osloviť verejnosť v takom duchu, aby sa mohla meniť na spoločenstvo.

Zvolením za prezidenta sa ambície Andreja Kisku zjavne nevyčerpali. Aj jeho novoročný prejav bol ukážkou, že krajine ponúka prezidenta, ktorý chce byť hlavou tohto spoločenstva. O jeho predchodcovi sa to povedať nedalo.“

Martin Slosiarik, Focus

„Prejav sa dotkol viacerých tém (pracovná oblasť, zodpovednosť za iných, filantropia, sociálne vnímavý štát, transparentnosť, zdravotníctvo, súdnictvo, občianska angažovanosť a ďalšie), ale v strede všetkých tém stojí svojbytný občan, ktorý sa nemá štátu báť, ale štát so svojimi inštitúciami tu má byť pre neho, štát je prostriedok, nie cieľ. Pre štát nie je nič lepšie ako človek, ktorý má prácu, a ak ľuďom dáme príležitosť, vedia sa postarať o seba a svoje rodiny. Zároveň však máme byť vnímaví ku svojim spoluobčanom.

Chýbalo možno pár slov k iným etnikám žijúcim na Slovensku, i keď je mi jasné, že prezident sa prihováral aj k nim, a možno práve zámerom bolo nerobiť v tomto smere žiadne diferencie. Na druhej strane by možno Maďarov, Rómov, Rusínov a ďalších potešilo, keby boli explicitne spomenutí.

Dôvera v prezidenta sa, samozrejme, nevybuduje na základe jedného prejavu, ale kontinuálnej práce, ktorú máme možnosť od nástupu nového prezidenta do úradu registrovať. Miera aktivity nového prezidenta je výrazná a zmena zásadná.“

Péter Hunčík, psychiater

„Prejav nebol konfrontačný, predsa hovoril jasne a zreteľne o tom, že pre Slovensko existuje len jedna cesta: stať sa dobre fungujúcou občianskou spoločnosťou, ktorá vyznáva európske hodnoty. Dôležité bolo, že v rámci tejto myšlienky zdôrazňoval osobnú zodpovednosť každého z nás.

Keď prezident hovoril o víziách, nespomenul osobitne problémy a možnosti mladej generácie.

Je to nový hlas v slovenskej politike.“

[tab:Minulé prejavy]

Čo hovorili slovenskí prezidenti vo svojich prvých novoročných prejavoch? Kováč už v roku 1994 spomínal, že matka a otec sú nenahraditeľní, Dzurinda sľuboval v roku 1999 zavrieť privatizérov.

Michal Kováč, 1. 1. 1994

Foto - TASR
Foto – TASR

Michala Kováča zvolil parlament za prezidenta v roku 1993. Prvý novoročný prejav mal 1. 1. 1994. Vtedy už bežal jeho spor s Vladimírom Mečiarom.

„Bolo by našou tragédiou, keby sme sa spoliehali na to, že všetky naše hlavné problémy vyriešia schopní, energickí jedinci. Dnes bezpečne vieme, že ich úspešné riešenie vyžaduje nielen desiatky alebo stovky schopných mozgov, ale tisíce a státisíce. Potrebujeme preto vládu širšej koalície, ktorá zmobilizuje najlepšie mozgy našej spoločnosti na riešenie hlavných problémov a úloh.“

Matka a otec sú nenahraditeľní

„Nikto však nenahradí úlohu matky a otca. A preto apelujem na vás, milí rodičia: dajte viac lásky a dobrého príkladu vlastným deťom, venujte im viac času. Je to v záujme dobra vašich synov a dcér, ale aj vo vašom.“

Pán Boh nám pomáhaj

„Na prahu Nového roka by bolo najjednoduchšie popriať lepší rok, než bol ten predchádzajúci. Viem však, že najmä v ekonomickom živote citeľný obrat ešte nenastane. Akokoľvek je naša hospodárska situácia komplikovaná, nie je však beznádejná. V tom nám Pán Boh pomáhaj!“

 

Mikuláš Dzurinda, 1. 1. 1999

V roku 1998 sa podarilo koalícii SDK, ktorú viedol Mikuláš Dzurinda vyhrať voľby a poraziť mečiarizmus. Vláda zároveň začala pripravovať priamu voľbu prezidenta, keďže Michalovi Kováčovi sa ešte pred voľbami skončilo funkčné obdobie. Do vymenovania novej vlády v októbri prezidenta zastupoval Vladimír Mečiar (udelil vtedy amnestie na skutky súvisiace s Michalom Kováčom mladším), po voľbách, a teda aj na Nový rok už bol zastupujúcim prezidentom nový premiér Mikuláš Dzurinda. V prejave občanom sľúbil, že v roku 1999 si už zvolia nového prezidenta sami.

Foto - TASR
Foto – TASR

Privatizéri, vráťte, čo ste nakradli

„Aj na Slovensku sa musíme naučiť, že stavať si vily a kupovať si honosné autá je možné iba z legálnych, zdanených príjmov. Preto rok 1999 musí byť prvým rokom v mladej histórii nášho štátu, kedy sa daňoví úradníci začnú dožadovať porovnaní našich majetkov a odvedených daní. Je najvyšší čas, aby privatizéri, ktorí vystavujú na obdiv stámiliónové či miliardové majetky, podložili tieto majetky aj skutočne odvedenými daňami. Alebo majetky odovzdali tomu, komu patria, teda štátu. Nesmieme sa zmieriť s tým, že vyvolení jednotlivci honobili majetky a diery po nich má zaplátať celý národ.“

Riaditelia, nedávajte si odmeny

„Rád by som vyzval všetkých riadiacich pracovníkov, majiteľov, všetkých riaditeľov a manažérov, aby v roku 1999, v roku vážnych skúšok, skončili s praktikami veľkých odmien samým sebe, keď podnik krachuje a robotníci nemajú na výplaty. Nesmie sa stávať, že pracovníci zostávajú doma so 60-percentnými mzdami a manažéri, ktorí sú spravidla i vlastníkmi, si nadeľujú miliónové odmeny.“

Mafia je rakovina a Pán Boh

„Rok 1999 bude aj rokom neúprosného zápasu s kriminálnymi živlami, výpalníkmi a podsvetím. Mafie predstavujú rakovinu každej spoločnosti. Je to choroba zákerná, ale musíme sa jej postaviť do cesty. Spoločnosť čaká na objasnenie viacerých trestných činov. Spoločnosť čaká, ako sa vysporiadame s mnohými pre štát nevýhodnými hospodárskymi zmluvami, ako sa vysporiadame s rozkrádaním nášho spoločného majetku. Musíme konať rýchlo a chceme konať rýchlo. Pretože dostať sa z problémov môžeme iba vtedy, keď budú platiť zákony a budú platiť pre všetkých rovnako…. Nech Pán Boh žehná Slovensku po celý rok 1999!“

Rudolf Schuster, 1. 1. 2000

V roku 1999 si občania prvýkrát v priamej voľbe zvolili za prezidenta Rudolfa Schustera. Spisovateľ Schuster sa v prejavoch vyžíval, ten prvý novoročný chcel poňať netradične. V jeho rodných Košiciach mu pracovníci tamojšej Slovenskej televízie poradili, aby za ním nebola „knižnica“, ale filmové zábery z rôznych kútov Slovenska. Vyzeralo to veľmi zle.

 

Foto - TASR
Foto – TASR

Tešme sa, že smerujeme do EÚ

„Dnes máme právo na hrdo zdvihnutú hlavu, lebo žijeme v našom samostatnom  štáte. Úspech na helsinskom summite a náš návrat medzi popredné kandidátske krajiny pre vstup do Európskej únie je toho najlepším dôkazom. Uznesenie amerického Kongresu o uznaní pozitívnych demokratických krokov Slovenska len potvrdzuje úspech našej zahraničnej politiky.“

Prvýkrát bez Boha na konci

„Pokúsme sa práve v tomto roku zblížiť, odpustiť si navzájom a hľadať cestu k sebe. Bez ohľadu na politickú príslušnosť, národnosť či náboženské presvedčenie. Predstupujem pred vás v tento novoročný sviatočný deň s návrhom, aby sa rok 2000 pre nás Slovákov a menšiny žijúce s nami v spoločnom štáte stal rokom národného zmierenia. Chcem preto požiadať všetkých občanov, veriacich všetkých vierovyznaní, aby sa v tomto roku konali spoločné ekumenické bohoslužby na znak nášho zmierenia. Prosím aj tých občanov, ktorí nie sú príslušníkmi náboženských spoločenstiev, aby podporili tento môj návrh a konkrétnymi skutkami prejavili ochotu ísť cestou zmierenia.“

 

Ivan Gašparovič,  1. 1. 2005

Ivan Gašparovič mal svoj prvý novoročný prejav v podobnom čase ako teraz Andrej Kiska – blížil sa predvolebný rok.  

Foto - TASR
Foto – TASR

Hrdý na NATO a EÚ

„Sme tiež súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Aj keď sa tieto udalosti odohrali krátko pred mojím zvolením, mal som už možnosť v mene nás všetkých ako najvyšší predstaviteľ štátu vystupovať na stretnutí predstaviteľov štátov NATO v Istanbule, v sídle najvyšších európskych inštitúcií v Bruseli a v OSN. Chcem vám povedať, že som mal dôvod na hrdosť. Slovenská republika je dnes chápaná ako spoľahlivý partner a naozaj sa nemôžeme sťažovať na nezáujem o nás. Zviditeľnili sme sa svojou prácou. O Slovensku sa hovorí ako nikdy predtým, s rešpektom, ako o perspektívnej, atraktívnej krajine.“

Pozor na reformy

„Dali sme sa cestou reforiem. Nespochybňujem, že je to potrebné. Musíme si ale uvedomiť, že Slovenská republika sa vydala na neprebádané, neisté územie. Každý jeden krok totižto môže byť nebezpečný, a preto treba zvažovať. Vždy predsa existujú viaceré prístupy, treba ich len hľadať…

Chcel by som preto apelovať na autorov reforiem, aby v tomto roku viac skúmali, analyzovali a hľadali alternatívy. Vyberajme vždy tú menej bolestivú. Viac občanom vysvetľujme, odôvodňujme a nezaťažujme ich zbytočne nielen finančne, ale aj časovo, fyzicky a psychicky.“

Návrat k Bohu

„Dal by Boh, aby sme si zachovali mravnú úctu k našim historickým hodnotám, k človeku, jeho slobodám, právam i prirodzeným potrebám.“

[tab:END]

Teraz najčítanejšie