Denník N

Tri životy Cata Stevensa

Cat Stevens.
Cat Stevens.

Nominácia albumu The Laughing Apple na tohtoročnú Grammy dokazuje, že nahral silný album, ktorý v  ničom nezaostáva za jeho najlepšími dielami.

Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Sú však takí, ktorým sa to podarí aj viackrát – napríklad ak tou riekou je hudba a vy sa voláte Cat Stevens.

Syn Cyperčana a  Švédky, narodený v  Londýne, vlastným menom Steven Georgiou zažil svoje prvé hviezdne obdobie v  druhej polovici šesťdesiatych rokov. Singly I Love My Dog a  najmä Matthew And Son vyniesli 18-ročného mladíka do Top 10 singlových rebríčkov a  zle sa nevodilo ani rovnomennému debutnému albumu – ten sa vyšvihol až na 7. miesto hitparády. S  jeho pokračovaním, New Masters, Stevens už takú slávu nezožal, všetko mu však vynahradila popularita piesne z  tohto albumu, The First Cut Is The Deepest, ktorú za 30 libier predal speváčke P. P. Arnold.  Tá z  nej urobila skutočný hit. A nebola jediná – za top singel môžu Stevensovi ďakovať napríklad aj Rod Stewart a  Sheryl Crow. Že to je nesmrteľná skladba dokazuje aj to, že práve vďaka nej o  štyridsať rokov neskôr, v  rokoch 2006 a  2007, Cat Stevens získal dvakrát po sebe cenu Americkej spoločnosti skladateľov, spisovateľov a vydavateľov (ASCAP) Pesničkár roka. Ale to bolo až oveľa neskôr…

Nový pohľad na budúcnosť

Pozícia tínedžerskej pop hviezdy a  pesničky zabalené vo  veľkoorchestrálnom aranžmáne však neboli to, čo chcel Stevens robiť. Najprv si bravúrne vytrucoval vyhadzov od vydavateľa a  paradoxne nečakané ochorenie na tuberkulózu mu umožnilo uvažovať nad svojím ďalším životom. „Keď sa jedného dňa dostanete z  vysvieteného pódia do nemocnice a vidíte okolo seba umierať ľudí, zmení to váš pohľad na budúcnosť.“ V  nemocnici a v sanatóriu strávil viac než rok, po návrate to už bol celkom iný človek.

Viac ako 40 introspektívnych piesní, ktoré zložil len s akustickou gitarou, mu bohato vystačili minimálne na tri nesmrteľné albumy – Mona Bone Jakon, Tea For The Tillerman a  Teaser And The Firecat – tie doslova vychrlil počas dvoch rokov. Jeho štýl sa úplne zmenil – nápadité melodické piesne v  príťažlivom folkrockovom balení, na dôvažok ešte aj s  pozitívnym posolstvom a pohľadom na svet zo Stevensa urobili jednu z  ikon post-hippie éry. Peace Train, Moonshadow, Wild World či Morning Has Broken s  nádherným klavírom Ricka Wakemana dodnes patria do zlatého fondu hudby sedemdesiatych rokov.

Takmer všetko, čoho sa dotkol, sa darilo – zlaté a  multiplatinové nahrávky, piesne do kultového filmu Harold a  Maud, zdanlivo neotrasiteľné postavenie nielen doma, vo Veľkej Británii, ale aj v  Spojených štátoch, kde Stevensove albumy lámali rekordy v  predajnosti… Zároveň s  tým silnel pocit prázdnoty a začalo sa hľadanie duchovnej cesty a  nových hodnôt. Kresťanstvo, budhimus, judaizmus, numerológia, astrológia…

Muž menom Yusuf Islam

O  problematických výsledkoch, keď sa začne splietať populárna hudba a  religiozita, by mohli hovoriť viacerí umelci. V  Stevensovom prípade to platilo bezo zvyšku – čím viac sa pokúšal do piesní implantovať duchovné posolstvá a  filozofický rozmer, tým viac sa jeho hudba stávala nezrozumiteľnou a  piesne nenápaditejšie. Definitívny koniec tejto etapy Stevensovho života prišiel koncom sedemdesiatych rokov, keď sa zoznámil s  koránom. Nahrávanie a  koncertovanie vymenil za jeho štúdium, neskôr oficiálne konvertoval na  moslimskú vieru a prijal meno Yusuf Islam. Svoj majetok venoval na dobročinné a  filantropické účely; ak sporadicky nahrával, tak výhradne duchovné piesne. Žiadne gitary, len hlas a  bubienky. Pre svet svetskej populárnej hudby sa zdal byť definitívne stratený.

Ako mediálne známa osobnosť a  islamský konvertita si pritom pozornosti užil požehnane – od novinárov až po tajné služby. Na druhej strane za svoju humanitárnu a charitatívnu prácu získaval ocenenie za ocenením – cenu Man of Peace summitu laureátov Nobelovej ceny, zvláštnu cenu ECHO ako hudobník a ambasádor medzi kultúrami, čestné doktoráty univerzít…

Tretie vstúpenie do hudobných vôd sa odohralo nečakane v  roku 2006, v  podobe nového albumu. Keď sa jeho prostredníctvom – už ako Yusuf Islam – po takmer tridsiatich rokoch neprítomnosti vrátil do sveta populárnej hudby, neprišiel v  podstate s  ničím novým. Naopak – podobný mačke obchádzajúcej si svoje staré teritórium, akoby sondoval, či svet je ešte ochotný prijať strateného syna. Aj názvom prvej „ponávratovej“ platne An Other Cup akoby pripomínal svoj najslávnejší album Tea For The Tillerman hovoriac: „Ak vám chutila prvá šálka čaju, možno vám zachutí aj táto ďalšia…“

The Laughing Apple

To, čo naznačil na prvom albume a  rozvinul na ďalších dvoch – totiž, že Yusuf Islam a  Cat Stevens sa začínajú navzájom prelínať – definitívne potvrdil na najnovšej platni The Laughing Apple (2017). Po prvýkrát sa po rokoch na obale platne objavilo meno Cat Stevens. Možno logický marketingový ťah – veď Cat Stevens je ešte stále značka s  výborným zvukom. Ale  to, že si za spolupracovníkov vybral producenta Paula Samwell-Smitha a  gitaristu Aluna Daviesa, s  ktorými nahral svoje najúspešnejšie platne, bolo už priam programovým nadviazaním na to najlepšie, čo pod značkou Cat Stevens vôbec vzniklo.

See What Love Did To Me s  roztancovaným gitarovým riffom dokazuje, že Stevens nič nestratil na schopnosti spojiť vážnu tému a  zároveň hravý popevok. Text vychádzajúci z  básne sufitského básnika Yunusa Emre o  božej láske sa odvíja za sprievodu gitary a  africkej lutny, doplnený takmer bollywoodskou syntezátorovou medzihrou. Stevens sa na tento náš nepochopiteľný svet často pozerá z  pohľadu dieťaťa, snaží sa ho pochopiť jeho očami,  hľadá podobenstvá na podklade detských príbehov ako v  piesni Mary And the Little Lamb. Istý kľúč na  pochopenie platne ponúka grafická úprava digipaku – je to malá kniha textov a Stevensových kresieb, pripomínajúcich ilustrácie Antoina de Saint- Exupéryho k  Malému princovi. Knižka sa začína slovami: „V jedno popoludnie Teaser a  Firecat stretli Tillermana pod jeho obľúbeným stromom. Tillerman čakajúc, kým zovrie v čajníku voda, rozprával priateľom o  dňoch svojej mladosti…“

„V temnote noci blúdim bez konca / s  nádejou, ktorá horí niekde v  mojom vnútri / som utečenec, ktorého vyvrhli do tohto zlého sveta, “ spieva Stevens v  piesni Blackness Of The Night a  táto pôvodne „len“ melancholická pesnička, ktorú kedysi, v  inej podobe nahral ešte ako teenageská hviezda zrazu v  konfrontácii s  dnešným svetom dostáva celkom iné, temnejšie konotácie.

Nominácia albumu The Laughing Apple na tohtoročnú Grammy dokazuje, že Cat Stevens nahral silný album – album, ktorý v  ničom nezaostáva za jeho najlepšími dielami. Dokonca je možno lepší, pretože je za ním príbeh človeka, ktorý stále hľadá.

 

Teraz najčítanejšie