Denník N

Organizátorka protestu: Robíme to na kolene, týždeň sme doma neumyli riad a jedli špagety s kečupom

Katarína Nagy Pázmány. Foto N – Peter Kováč
Katarína Nagy Pázmány. Foto N – Peter Kováč

Katarína Nagy Pázmány hovorí o tom, ako sa organizuje protest, na ktorý príde 25-tisíc ľudí. V piatok sa zopakuje v Bratislave aj v mnohých ďalších slovenských mestách.

Katarína Nagy Pázmány (1990) vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. V mimovládnej organizácii Živica vedie Komenského inštitút, kde si medzi sebou pedagógovia vymieňajú skúsenosti, rady a problémy. Je v najužšom kruhu organizátorov súčasných protestov, ktorí žiadajú napríklad dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a novú, dôveryhodnú vládu.

Kedy ste sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej?

V pondelok ráno som bola v aute na ceste ku gynekológovi do Zvolena a v rádiu som začula, že bol zavraždený Ján Kuciak. Povedali to ako suchú informáciu hneď po tom, čo ohlásili veľké mrazy. Nasledovala pesnička, akoby sa nič vážne nestalo. Zavolala som manželovi, nech mi číta nejaké správy, pretože som šoférovala, ale v tej chvíli  ešte veľa informácií nebolo. Zdalo sa mi absurdné, že sa všetko neprerušilo a nerozprávalo iba o tom. Povedala som mu, že ak s tým nikto nič neurobí, tak to budeme musieť urobiť my. A tak sme sa dostali k organizovaniu pochodu.

Prvý protest bol spomienkový, bez politických požiadaviek. Prečo?

Na začiatku sme o tej vražde nemali veľa informácií, odkrývali sa až postupne. Som veľmi rada, že piatková akcia nakoniec nebola politická. Veľa sme o tom debatovali a mali sme pocit, že situácia si vyžaduje, aby to bolo dôstojné. Aj preto to asi oslovilo toľkých ľudí. Sú nespokojní a chcú zmenu. Veľmi sa mi páčil transparent s nápisom „Hnevám sa“.

Dnes ste ohlásili, že na ďalšom proteste budete žiadať odstúpenie Fica a Kaliňáka. Myslíte si, že niektorých ľudí to odradí?

Zrejme áno. Nechceme však z toho teraz zrazu robiť politickú akciu. Stále chceme apelovať najmä na slušnosť. Politická požiadavka je vrcholom pyramídy, ktorá je postavená na nejakom hodnotovom systéme. To, čo žiadame, by nemalo byť otázkou, ale samozrejmosťou.

Takže ste hneď po vražde čakali, že odstúpia?

Áno. Dávali sme im priestor, aby urobili správnu vec. Myslím si, že už dávno mali sami rezignovať, ale zjavne to nepovažujú za samozrejmosť tak, ako by to bolo v iných krajinách.

Pri organizovaní prvého protestu ste sa spojili s organizátormi vlaňajších protikorupčných pochodov. Tí počas svojich protestov žiadali aj odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Radili ste sa s nimi, čiu demisiu budete na ďalšom spoločnom pochode žiadať?

Veľa hovoríme o hodnotách v našej spoločnosti a o tom, že naši politici ich aktuálne nereprezentujú. Je neprípustné mať v politike ľudí, ktorí sú podozriví z toho, že majú väzby na organizovaný zločin. Argumenty, ktoré používajú, sú nedôstojné a dokazujú, že títo politici nie sú schopní prevziať zodpovednosť za stav krajiny, ktorý viedol k vražde novinára. A my na to musíme reagovať. Aj keby sme to veľmi chceli držať v občianskej rovine.

Video: Na pochod za Jána a Martinu prišlo cez 20-tisíc ľudí
autorka: Martina Koník

Budete v budúcnosti žiadať aj odstúpenie Gašpara a šéfa špeciálnej prokuratúry Kováčika?

Dnes už nejde len o Gašpara a Kováčika, ale o ľudí, ktorí riadia túto krajinu. A s novou vládou by logicky prišiel aj nový policajný prezident.

Čo by sa muselo stať, aby ste prestali organizovať pochody?

Tvrdíme, že to, čo sa tu deje, je zlé a nemalo by to tak byť. Nevieme však, čo prinesie alternatíva, ktorá nastane. Je nepríjemné mať na pleciach túto zodpovednosť. Aj preto sme svoje požiadavky formulovali tak, že chceme dôveryhodnú vládu, ktorá nebude mať prepojenie na organizovaný zločin a nebude podozrivá z korupcie. Nejde len o pád súčasnej vlády, ale aj o to, kam si myslíme, že by naša krajina mala smerovať.

Piatkové zhromaždenie na Námestí SNP. foto N – Tomáš Benedikovič

Po piatkovom pochode sa od davu odtrhol hlúčik ľudí a protestovali pri bráne úradu vlády. Nebojíte sa, že po proteste, kde zaznejú aj politické požiadavky, sa to skončí ešte ostrejšie?

Pred piatkovým pochodom sme nevedeli odhadnúť, koľko ľudí príde, ale vedeli sme, že môžu prísť aj nahnevaní. Veľmi sme si dávali pozor na to, aby sme celú dramaturgiu dokázali udržať v tichu a slušnosti. Myslím si, že sa nám to podarilo a že to bol jeden z najslušnejších protestov. Ľudia si tam podávali čaj a boli tam aj matky s deťmi, ktoré ľudia púšťali dopredu. Ten hlúčik pred úradom vlády, ktorý tvorilo asi päťsto ľudí, je vlastne veľmi malé percento zo všetkých, čo prišli. Je v poriadku, že v sebe majú veľa hnevu a emócie, ktoré chcú ventilovať. To, čo sme im dali my, im zjavne nestačilo. Budeme sa snažiť, aby bol aj ďalší piatkový pochod dôstojný a slušný. Vieme, že je tu veľká skupina ľudí, ktorá chce zmenu, a je teraz na nás, aby sme to moderovali a robili tomu dramaturgiu.

Ako dlho si viete predstaviť, že budete organizovať pochody? Budú len dva alebo ich môže byť aj desať?

Minulý pondelok som si myslela, že v piatok večer už budem oddychovať. Je tu veľa ľudí, ktorí chcú zmenu a sú odhodlaní za ňu bojovať. Ozývajú sa nám stovky ľudí z celého Slovenska a zo sveta, ktorí nás podporujú. Veríme, že vytrváme, kým budú ľudia odhodlaní postaviť sa za slušné Slovensko.

Čo všetko treba vybaviť na zorganizovanie takého veľkého protestu?

V organizačnom tíme je dnes môj manžel Peter, Karolína Farská, Juraj Šeliga z iniciatívy Pamätaj a ja. Okolo nás je veľký tím dobrovoľníkov. Pomáha nám aj Táňa Sedláková a Jakub Kratochvíl. S prvým protestom nám veľmi pomohli študenti z protikorupčného pochodu, najmä s logistikou a s organizovaním dobrovoľníkov. My sme to naplnili skôr obsahovo. Robili sme to na kolene, nemali sme s tým predchádzajúcu skúsenosť.

Koľko ľudí taký protest organizuje?

Dobrovoľníkov bolo asi deväťdesiat, plus my ako organizátori a policajti, ktorí nám boli nápomocní.

Dá sa organizácia takéhoto pochodu stíhať aj popri zamestnaní?

Minulý týždeň vo štvrtok za mňa v práci nastúpila náhrada, o mesiac už mám ísť na materskú. Mala som aj výčitky, že som jej s tým veľmi nepomáhala. Asi do siedmej sme boli aj s mužom každý deň v práci a potom sme protest organizovali z domu. Týždeň sme vôbec neumyli riad a na večeru sme si raz urobili špagety s kečupom. Mali sme bojové podmienky.

Video: Koncert pre Jána a Martinu
autorka: Martina Koník

Na pochode bolo veľa hercov, spevákov a známych ľudí. Oslovovali ste ich alebo sa prihlásili sami?

Drvivú väčšinu sme oslovovali. Na začiatku sme však na nich nemali veľa kontaktov, tak sme sa tešili, keď nám s tým niekto pomohol. Nakoniec tam bolo na pódiu asi šesťdesiat ľudí. Napríklad Táňa Pauhofová mala mať predstavenie, ale práve pre pochod ho zrušili, a tak na námestie zavolala ďalších kolegov, ktorí v tom čase mali hrať.

Viete si predstaviť, že sa pri organizovaní protestu v budúcnosti spojíte s nejakou politickou stranou?

Nie. Dávame si veľký pozor na to, aby sme boli nestranícki.

Ako reagovali vaši blízki, keď sa dozvedeli, že organizujete pochod v Bratislave?

Volala mi starká, že Katka, dúfam, že ty nejdeš na ten pochod. Tak jej hovorím, že ja to organizujem, starká. A ona tomu nemohla uveriť. V tej rýchlosti som to nestíhala komunikovať ani so všetkými blízkymi, ale väčšinou to chápali. Hovorili mi, nech si dávam pozor a nech dávam pozor na bábätko. Ale čo znamená dávať pozor na bábätko? Že budem ležať doma a pozerať seriály? Tak sa aspoň dobre naobliekam, keď idem von.

Katarína Nagy Pázmány. foto N – Peter Kováč.

Organizujete spomienky na človeka, ktorého zavraždili. Nebáli ste sa, že by vás to mohlo fyzicky ohroziť?

Báli. Keď sme večer zaspávali, spýtala som sa Peťa, či nemám zamknúť nejako viac. Na druhej strane si myslím, že o celej práci Jána Kuciaka nemáme toľko informácií, koľko majú iní novinári a ľudia, čo sú k tej kauze bližšie. Nečítali sme o nej úplne všetko a nepoznáme ju do detailov. Sú tu ľudia, ktorí sa určite cítia ohrození viac ako my.

Mali ste nejaké negatívne ohlasy?

Boja sa o mňa, ale väčšinou mi aj tak povedia, že sú na mňa hrdí a že som silná aj napriek tomu, že som taká nízka a v siedmom mesiaci. Pozitívnych reakcií je určite viac. Útočia na nás najmä konšpiračné médiá, ktoré uverejňujú nezmysly o zahraničných agentoch. Ja som niektoré tie články ani nedočítala, pretože ma štve, že zbytočne šíria toľko strachu a nedôvery.

S mužom verejne hovoríte o tom, že chcete, aby vaše dieťa vyrastalo tu a malo lepšiu budúcnosť. Uvažovali ste niekedy o tom, že by ste odišli žiť do zahraničia?

Strednú školu som končila v Amerike, ale neviem, či to mám povedať, lebo ma ešte nejako prepoja so Sorosom. Keď som bola mladšia, žila som aj v zahraničí a videla, že to tam funguje inak. Nakoniec som sa rozhodla žiť na Slovensku. Zistila som, že je pre mňa veľmi dôležité zapustiť korene, a pri cestovaní po svete som sa cítila ako strom v kvetináči. Viem si predstaviť, že by som nejaký čas žila v zahraničí, napríklad rok, ale určite nie dlhodobo. Považujeme za veľmi dôležité zostať na Slovensku a angažovať sa tu.

Čakáte dieťa, odchádzate už z práce, kam za vás prišla náhrada. Nemali ste chuť nad tým iba mávnuť rukou a jednoducho sa tešiť na dieťa?

Nehovorili sme si, že v siedmom mesiaci tehotenstva si ešte zorganizujeme protest. Neplánovali sme to, takto to jednoducho vyšlo. Na jednej strane som rada, že som živým dôkazom toho, že budúce matky sa nemusia rozprávať iba o plienkach, pretože ma irituje, keď sa so mnou každý chce rozprávať o nosičoch, aj keď to dieťa bude aj Peťovo. Na druhej strane chápem, že je veľa matiek, ktoré sa v tom nájdu. Stále je tu však veľa žien, ktoré sa chcú ďalej angažovať aj mimo dieťaťa a rodiny. Obrazne povedané, keď si budúca matka a máš plesnivú kuchyňu, tak ju umyješ a nebudeš čakať, kým sa umyje sama, lebo nemôžeš robiť nič iné, len čakať dieťa.

V kostoloch a na pohreboch sa objavili prejavy duchovných, ktorí kritizovali vládu za to, ako sa postavila k tejto dvojnásobnej vražde. Potom sa objavili úvahy, či by ste nemohli spojiť sily s organizátormi Pochodu za život a pritiahnuť do ulíc viac ľudí. Komunikujete spolu?

Už teraz spolupracujeme s viacerými iniciatívami, ktoré začali vznikať, napríklad v Novej Cvernovke, na VŠMU, STU a tak ďalej. Je ich stále viac a viac, aj mimo Slovenska. Je dôležité, že je tu udalosť, ktorá ich spája a nie rozdeľuje. Spolupráca s organizátormi Pochodu za život by bola skôr o pomoci alebo o vyjadrení podpory.

Vražda Jána Kuciaka

Za slušné Slovensko

Teraz najčítanejšie