Denník N

Fico je ako Mečiar v roku 1998 a na záchranu verbuje kotlebovcov. Píšu Balogová, Hríb, Havran, Daniš, Hanus, Šimečka, Obradovič

Fico a Kiska. Foto N – Peter Kováč
Fico a Kiska. Foto N – Peter Kováč

Aký je najpravdepodobnejší vývoj pre najbližšie hodiny a dni? Opýtali sme sa rešpektovaných komentátorov slovenských médií.

Fico sa sústreďuje už len na udržanie moci

Beata Balogová, šéfredaktorka, SME

Robert Fico premeškal čas, keď ešte mohol robiť štátnické kroky, a tak mu zjavne ostávajú už len činy zúfalstva. Ťažko by sa hľadala iná interpretácia pre jeho pokus urobiť z Georgea Sorosa narušiteľa stability Slovenska. Namiesto toho, aby apeloval v krajine na morálnu obnovu, oslovuje najnižšie pudy masy a to je to, čo krajinu môže destabilizovať a navodzovať v časti obyvateľstva pocit ohrozenia.

Viktor Orbán protisorosovskou kampaňou rozťal svoju krajinu na dva tábory, povýšil nenávisť na národnú doktrínu, s jediným cieľom, aby odviedol pozornosť od korupcie, ktorá ho prerástla. Keď do politiky vstupuje zúfalstvo, ktoré sa sústreďuje už len na udržanie moci, ťažko sa kreslia scenáre, okrem jedného: Robert Fico padá tam, skade sa z politiky neodchádza so cťou. A jeho pád je nezvrátiteľný.

 

Rozhoduje ten, kto má väčšinu

Dag Daniš, komentátor, aktuality.sk

Ficova situácia vyzerá zúfalo, obávam sa však, že zdanie môže klamať. Politickú vojnu Kiska – Fico vyhrá v konečnom dôsledku ten, kto bude držať v rukách parlamentnú väčšinu.

Tú má ešte stále Fico.

Scenár A: premiér si môže ústupkami (obetovaním Kaliňáka a ďalších) udržať Most, aj keď asi nie bez strát v Bugárovej strane. Scenár B: ak by to nevyšlo, môže sa pokúšať o tichú podporu kotlebovcov. Verbuje ich vrcholne nevkusne, ale účinne: „Buď Fico, alebo Kiska alias Soros.“

Fico pritom nemusí získať kotlebovcov oficiálne na svoju stranu. Celkom mu bude stačiť, ak ich nezíska Kiska (ktorý ich napokon ani nechce). A ak budú tolerovať pokračovanie vlády.

Vraciame sa tým vlastne na začiatok, k voľbám 2016. Kto nezíska Dankovu SNS, ten nepostaví novú väčšinu pre novú vládu (a už vôbec nepresadí predčasné voľby). Dankova SNS stále stojí pri Ficovi.

Takže odpoveď na otázku: Fico skončil morálne a do veľkej miery aj politicky. Čisto technicky však môže vládnuť ďalej. Samozrejme, s rekonštrukciou vlády, no asi nie v réžii Kisku.

 

Rozvrat štátu začal vo Veľkej Mači

Michal Havran, publicista

Nič horšie ako poprava sa nemôže stať. Ak niekto hovorí o neistote a rozvrate, tak stratil schopnosť vnímať realitu. Pretože symbolom neistoty a chaosu nie je pád vlády, v demokracii bežná prevádzková záležitosť, ale poprava dvoch mladých ľudí. To najhoršie sa už stalo a je šialené, že dva týždne pred výročím 14. marca je dôsledkom popravy nie odchod tých, ktorí nedokážu presvedčiť o svojej dôveryhodnosti, ale špekulácia o tom, či podržia nový kabinet nacisti.

Z hrádze proti extrémizmu sa stane hrádza proti zdravému rozumu, čo nakoniec začalo už piatotriednym príbehom o hroziacom Majdane. Slovensko už je destabilizovanou krajinou, ak si to premiér nevšimol, sme výrazne rozvrátení, no nie z predstavy, že kto bude novým ministrom vnútra, ale z popravy a následných choromyseľných vyhlásení. Dôvera v políciu a v politiku sa nebuduje bájkami o temných silách, tie sú už v krajine, udreli na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, neprišli z Manhattanu, máme ich tu a nevieme kde.

 

Žiaden strach, už nie sme v hmle

Štefan Hríb, šéfredaktor, .týždeň

Pravdepodobnosť vývoja ma už nezaujíma. Všetko dôležité sa už stalo. Je až na dreň odhalené, čo malo ostať skryté. Vieme, kto je kto, vieme, kto je extrém. Vieme, kto sa v tomto mýlil, kto zavádzal a kto oportunisticky klamal.

Či padne vláda zajtra, alebo o rok, či budú voľby predčasné, alebo riadne, je dôležité. Aj kvôli zavraždeným mladým ľuďom, aj kvôli nám všetkým. Oslobodzujúce však je, že už nie sme v hmle. Mafiánsky štát s antisemitským záchranným programom je jedno Slovensko, jeho odporcovia druhé – to víťazné. Žiaden strach.

 

Toto nie je Mečiar ’94, skôr Mečiar ’98

Martin Hanus, zástupca šéfredaktora, postoj.sk

Robert Fico považuje slabosť za najväčší hriech politika. Preto minulý týždeň nechcel obetovať Roberta Kaliňáka, hoci opozícia nežiadala nič viac a ani Béla Bugár nepotreboval nič viac na to, aby obhájil svoje zotrvanie vo vláde. Lenže po prejave prezidenta bolo zjavné, že Most na obhájenie vlastnej koalície potrebuje nielen nového ministra vnútra, ale aj premiéra.

Fico preto zvolil útok, totálne brutálny útok na prezidenta, ktorým si vytvoril sorosovský naratív na predčasné voľby.

Iste, je to trápnosť, len donedávna tvrdil, že Smer je zárukou členstva v nemeckom jadre EÚ, kým opozícia nás ťahá preč z Európy, ale lepší naratív na mobilizáciu jadra vlastných voličov mu nenapadol.

Fico ráta s predčasnými voľbami a dúfa, že v nich spolu s SNS a azda dvojciferným Kotlebom prečísli opozičný blok. V takom prípade by opäť rozdával karty on.

Tipujem, že sa prerátal. Chce napodobniť Mečiara z roku 1994, ktorého po prejave prezidenta odstavila opozícia a časť vlastných, no on opäť zvíťazil. Fico sa však po vražde novinára oveľa viac podobá na Mečiara z roku 1998.

 

Istota sú neisté časy

Filip Obradovič, komentátor, Trend

Ešte pred pondelkovým vystúpením Roberta Fica som považoval rekonštrukciu vlády za najpravdepodobnejší scenár. Robert Kaliňák zo svojho postu ministra vnútra odíde tak, ako žiada koaličný partner Most-Híd, pokúsia sa prečkať zostávajúci tlak verejnosti a pokračovať ako-tak ďalej. Po svojich konšpiračných slovách, ktorými upodozrieval prezidenta republiky z pokusu o politický prevrat napísaný americkým miliardárom Georgeom Sorosom, Robert Fico de facto pošliapal šance na pokračovanie vlády. Béla Bugár by ešte pre jeho prejavy psychózy v ťažkých časoch mal pochopenie, ale myslím si, že ostatní straníci majú hranicu toho, čo sa už nesmie, posunutú nižšie.

Situácia sa rýchlo mení, ale v tejto chvíli sa javia dva scenáre ako možné. Buď predčasné voľby, alebo pokračovanie vlády bez Mosta s tichou podporou poslancov. Pár by sa našlo aj v Moste a na spoluprácu by sa dali prehovoriť aj fašisti, ktorých slovníkom včera premiér rečnil. Istota je len, že za niekoľko dní sme sa dostali do neistých časov.

 

Súboj paranoje s rozumom

Martin M. Šimečka, komentátor, Denník N

Do týždňa sa rozpadne vláda a zostane len otázka, či sa premiér Robert Fico pokúsi udržať vládu s podporou extrémistov v parlamente alebo odíde do opozície, odkiaľ sa bude pripravovať na predčasné voľby. Druhú možnosť považujem za pravdepodobnejšiu.

Keď obvinil prezidenta Andreja Kisku zo sprisahania s Georgeom Sorosom, povedal to – ako sám zdôraznil – „od srdca“. A takto bude odteraz hovoriť stále.

V situácii, keď sa dejú veci, ktoré boli ešte pred dvoma týždňami nepredstaviteľné, je nemožné čokoľvek predvídať, okrem toho, že to bude nepredstaviteľné.

Isté je len to, že v najbližších dňoch sa rozpúta súboj o dušu slovenského voliča, v ktorom sa stretne paranoja so zdravým rozumom. Dôsledkom bude zrušenie spoločenskej zmluvy o európskej orientácii krajiny, uzavretej v roku 1998.

Rád by som sa mýlil, ale predpokladám, že v najbližších dňoch sa vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stane absurdným divadlom, ktorého podstatou je absolútne zmätenie jazyka.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič