Denník N

Slovensko nezažíva len politickú krízu, toto je štátna kríza

Zotrvávanie Roberta Kaliňáka vo funkcii je destabilizáciou štátnych inštitúcií, a to tých najcitlivejších.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Je mnoho situácií i udalostí, ku ktorým sa vyjadrovať je často módnym rituálom. Lenže tvárou v tvár dvom mladým zavraždeným ľuďom je každý politik aj verejný činiteľ postavený pred povinnosť spytovať svoje svedomie. A nič neprikrášľovať, naopak, povedať aj jasne: ak prišli o život v súvislosti s prácou novinára odhaľujúceho kriminálne činy podsvetia a organizovaného zločinu – tak to bola brutálna poprava. A tak som pred začatím písania tohto príspevku uvažoval, či ho venovať tejto udalosti samotnej, alebo politickej situácii, ktorá vznikla. Rozhodol som sa pre druhú možnosť, asi aj preto, že v politickej analytike som obratnejší a priamejší ako vo formulovaní citových pohnutí.

Skutočný politický zlom nastal odhalením prepojení tajomníka Bezpečnostnej rady (sic!) a osobnej asistentky premiéra na osoby podozrivé z účasti na organizovanom zločine. A po druhé zmätenou reakciou premiéra Fica, ktorý ich najprv obhajoval a potom podmienečne prepustil do ukončenia vyšetrovania vraždy. Zmätenou preto – ako na to správne v Enku vzápätí upozornil Roman Pataj –, že ich odchod sa nijako neviaže a nemôže viazať na výsledok vyšetrovania vraždy, ale na obsah Kuciakových zistení o činnosti mafie na Slovensku…

Nie je potrebné ďalej analyzovať reťaz prešľapov premiéra, od primitívne okázalého milióna pred kamerami (ako za „čias kešu“) až po jeho ocenenie Maďaričovej abdikácie ako „solidarity so žurnalistickou obcou“ – čo je iróniou za situácie, keď toleruje „solidaritu s podvodníkmi“ u vlastného ministra vnútra a podpredsedu Smeru. (Už k Smeru nemôžem pridať prívlastok sociálna demokracia, o ktorý som, mimochodom, bojoval v prvých rokoch formovania novej strany…). Jeho zotrvávanie vo funkcii je destabilizáciou štátnych inštitúcií, a to – ako som to zrozumiteľne a počuteľne hovoril v čase vypuknutia kauzy Bašterňák – tých najcitlivejších: polície a spravodlivosti. To, čo tým na Slovensku vzniklo, nie je politická kríza, ale kríza štátu.

Koaličný partner Most-Híd postavil odchod Kaliňáka ako podmienku zotrvania vo vláde, prezident vyzval na rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Všetky varianty sú možné. Aj preto, že verejnosť ani novinári zatiaľ nie celkom docenili dve udalosti: vyjadrenia generálneho prokurátora, jeho podporu demonštráciám a ostré vyjadrenie o narušení právneho štátu. Dajme však udalostiam pravý význam: vražda novinára nie je „prerazením“ právneho štátu, je to hnusný zločin a to Čižnár veľmi dobre vie. No ak má tento zločin akékoľvek krytie, aj sprostredkované, v štátnych orgánoch, tak toto je to „prerazenie všetkých princípov právneho štátu“ a som presvedčený, že práve toto mal na mysli generálny prokurátor touto formuláciou.

Druhou udalosťou je odchod vedúceho kancelárie premiéra Romana Šípoša. Muža, ktorý patril dlhé roky k úzkemu osobnému kruhu Roberta Fica a nepochybne videl „do všetkého“. A už to nedokázal uniesť: tak čítam ja jeho okamžitý odchod, lebo do oficiálneho termínu si zobral dovolenku. Ak to poviem inými slovami: Maďarič, Čižnár, Šípoš vidia hlbšie a vedia, že sa to neskončilo, ale práve začalo.

Za tejto situácie sú možné aj predčasné voľby: pokiaľ by ďalšie skutočnosti boli pre časť poslaneckého klubu Smeru neúnosné a pokiaľ by sa Maďarič (ktorý má zatiaľ malú podporu v klube) alebo niekto iný postavil do čela tejto nespokojnosti – stal by sa kingmakerom: rozhodoval by o predčasných voľbách aj o rekonštrukcii vlády. To je maximalistický variant, bez ktorého však predčasné voľby nebudú. Ficov útok na Sorosa a priame obvinenie tajuplného „zahraničia“ na protivládnom komplote nasvedčujú, že sa pripravuje aj na možnosť predčasných volieb.

Abdikácia Kaliňáka ako uspokojenie požiadavky Mosta-Híd a ďalšie pokračovanie koaličnej vlády – to je minimalistický variant. Ten však nepovedie k stabilite ani k prekonaniu „krízy štátu“, odchod ministra vnútra je dnes len kozmetickým navrstvením mejkapu na ranách, ktoré sa púdrom iste hojiť nezačnú. Ak mal prezident na mysli „rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády“, tak jej spodnou hranicou by mal byť minister vnútra, ktorý nepochádza zo žiadnej politickej strany, ale koalícia sa na ňom zhodne a pre prezidenta bude akceptovateľný.

Štátna kríza si vyžaduje prinajmenšom takýto konsenzus. To je za danej situácie optimálne riešenie a príspevok k stabilite na jednej a istote, že sa budú všetky zločiny odhaľovať, na strane druhej. Bez podozrení, že štát niekoho kryje, že jeho predstavitelia sú prepojení na siete podvodníkov či organizovaný zločin. Z môjho pohľadu by tento variant bol najviac žiaduci, lebo vonkoncom nevieme predvídať, aké výsledky a aké dohody nám prinesú predčasné voľby. Opačne, nech do riadnych volieb vypláva všetko na povrch, vina či nevina zodpovedných. A volič sa bude mať podľa čoho rozhodnúť.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie