Únia prichádza na kontrolu. Skutok sa stal

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Poprava investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nenechala chladných nielen tých našich politikov, ktorí ešte netrpia totálnou stratou súdnosti, ale ani európskych politikov. V Európskom parlamente minulú stredu držali za zavraždenú dvojicu mladých ľudí pietnu minútu ticha a plénum sa mieni čoskoro zaoberať aj témou slobody médií na Slovensku.

Vo štvrtok zareagoval aj Günther H. Oettinger, eurokomisár zodpovedný za úniový rozpočet. Pre nemecký Die Welt sa vyjadril, že Európska komisia sa dôkladne pozrie na osudný prípad, ktorému sa venoval Ján Kuciak. Nemecký eurokomisár totiž považuje za možné, že peniaze európskych daňovníkov boli na Slovensku zneužité „na kriminálne účely“. Komisia preto podozrenia mieni okamžite preveriť a púšťa sa do kontroly príslušných finančných tokov v rámci príslušných dotačných schém na Slovensku.

Komisia má a musí mať mimoriadny záujem na prešetrení kauzy. Tá sa totiž zrejme týka tak priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako i projektových podpôr v rámci takzvanej kohéznej politiky. Práve tieto dve politiky ročne strovia viac než dve tretiny rozpočtu Európskej únie. Aktuálne prebiehajú vášnivé politické debaty o tom, ako majú vyzerať priority Únie a k nim prislúchajúci balík zdrojov v období po roku 2020.

Dôsledkom brexitu je, že dôjde buď k redukcii celkového eurorozpočtu, alebo budú členské krajiny musieť navýšiť svoje príspevky. To sa nepáči najmä viacerým čistým prispievateľom, teda krajinám, ktoré do rozpočtu platia viac, než sa im z neho vracia. Podozrenia o tom, že na Slovensku, teda v jednej z krajín, ktoré sú čistými prijímateľmi, možno putovali peniaze do spletenca mafie a politiky, môžu preto v tomto čase rezonovať viac než inokedy. Aj preto Komisia bude v tejto veci vystupovať aktívne, aj preto sa ako prvý ohlásil nemecký komisár zodpovedný za rozpočet.

Všade samá kontrola

Pokiaľ ide o eurofondy, ale i dotácie do agrosektora, v mnohých členských krajinách Únie predstavujú podobne ako u nás objemom prostriedkov i počtom zúčastnených prijímateľov najväčšie schémy, v rámci ktorých sa prerozdeľujú verejné zdroje na vybrané projekty či účely. Mnohomiliónové toky je v podstate nemožné úplne kontrolovať, možno aj preto existuje v systéme nebývalo veľa kontrolných mechanizmov.

Na Slovensku máme vnútorných audítorov a finančných kontrolórov, ktorí sa procesom venujú na príslušných ministerstvách v rámci riadiacich orgánov, máme monitorovacie výbory, v ktorých by už aj vďaka prijatiu argumentácie v rámci našej hromadnej pripomienky väčšinu nemali mať zástupcovia štátu, máme certifikačný orgán na ministerstve financií venujúci sa platbám a máme aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý po odchode Mečiarovho človeka zo svojho čela konečne objavil zmysel svojej činnosti.

Keďže tu ide o peniaze daňovníkov členských krajín Únie, svoje možnosti kontroly majú aj európske inštitúcie. Máme audítorov a kontrolórov na jednotlivých direktoriátoch Európskej komisie, máme Európsky dvor audítorov, ktorý vo svojich správach nešetrí ani Komisiu samotnú, máme Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorého riaditeľ Giovanni Kessler minulý rok uviedol, že „kontroly v SR fungujú, ale zjavne je problém pri spôsobe čerpania eurofondov“.

Pokiaľ ide o vyplácanie priamych platieb pre poľnohospodárov, kontrolné mechanizmy sprevádza viacnásobná krížová kontrola, špeciálny monitorovací kontrolný systém a kontroly na mieste. V rámci preverovania správnosti a pravdivosti žiadostí sa používa geografický informačný systém a opakovane sa snímkuje územie, čoho výsledkom sú takzvané ortofotomapy, ktoré môžu pomôcť overiť, či nedochádza k podvodom. Napríklad ak farmár uvedie, že obrába väčšiu výmeru, ako zistia kontroly, dostane pokutu. Teda mal by…

Takto pred rokom nám koncom februára premiér Fico na príklade prichytenia jedného úplatného úradníka, ktorý pracoval na odbore kontroly priamych platieb a podpôr Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ohlasoval svoj boj proti korupcii. Kolegovia z Nadácie Zastavme korupciu nedávno pod skratkou PPA dešifrovali Pekelne podplácanú agentúru. V danom prípade odhaleného úradníka však išlo o zlyhanie kontrolných mechanizmov, keďže prípad by sa nedostal na svetlo sveta, nebyť predsedu družstva, ktorý o dotácie požiadal a úplatky za zrýchlenie konania platiť nemienil.

Opäť rýchlo a zbesilo?

Čo možno čakať od kontroly, ktorú ohlásil komisár Oettinger? Iste nebude pre nikoho prekvapením, ak výsledkom kontroly budú zistenia, že nebolo všetko s kostolným poriadkom, ba ani v súlade so zákonom, ako sa u nás zvykne hovoriť o zametaní svinstiev pod koberec. Keďže Komisia nie je orgánom činným v trestnom konaní, bude už na tých našich, či nakoniec dospejú k onomu obligátnemu, že „skutok sa nestal“.

Čo môže nasledovať, ak Komisia objaví „nezrovnalosti“? Od hĺbky závažnosti porušení pravidiel bude závisieť, či dôjde „len“ k takzvaným korekciám, ktoré znamenajú, že časť neoprávnene použitých peňazí nám Brusel neuhradí a pôjdu takpovediac len na „triko“ nášho rozpočtu, teda zaplatíme to výlučne my, daňovníci na Slovensku. Ficove vlády s korekciami skúsenosť majú, takto bol náš rozpočet, v ktorom niet dosť zdrojov na školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby, ochudobnený o stovky miliónov eur.

Ak Komisia odhalí systémové zlyhania, môže sa stať, že kým dôjde ku korekciám, budú Slovensku eurofondy takpovediac pozastavené. To znamená, že Brusel nebude uhrádzať u nás čerpané eurofondy ministerstvu financií, ktoré sa bude musieť rozhodnúť, čo ďalej. Ak by takýto stav trval niekoľko mesiacov či dlhšie, Slovensko „ťahať“ uhrádzanie aktivít z eurofondov len z vlastných zdrojov, napriek rezerve v štátnom rozpočte, nezvládne. A to by bol problém.

Ku koncu roka 2017, teda ku koncu štvrtého roka realizácie aktuálneho programovacieho obdobia 2014-2020, bolo čerpanie na úrovni 11,28 percenta. Na porovnanie, ku koncu roka 2010, teda ku koncu štvrtého roka realizácie predošlého programovacieho obdobia 2007-2013, bolo čerpanie na úrovni 13,42 percenta.

Inak povedané, v tej istej fáze programovacieho cyklu v predošlom období bolo čerpanie o niečo vyššie. Predošlé obdobie však, ako si ešte pamätáme, bolo vo svojom závere poznamenané priam horúčkovitou snahou druhej Ficovej vlády rýchlo, akokoľvek a na čokoľvek tie zdroje vyčerpať. Hlavne vyčerpať. Čo sa nakoniec podarilo takmer na 100 percent.

Zatiaľ sa teda javí, že podobné „preteky v čerpaní“ eurofondov nás čakajú aj koncom tohto cyklu, koncom aktuálneho programovacieho obdobia po roku 2020, čo nie je dobrý výhľad. Nehovoriac o tom, že dôsledkom výmeny vlády je vždy spomalenie tempa zazmluvňovania a čerpania eurofondov.

Je dlhodobo známe, že mafia na juhu Talianska žije aj z eurofondov a agrodotácií. Región Kalábrie patrí, podobne ako naše kraje na východe, medzi najmenej rozvinuté časti Únie. Nie je preto prekvapivé, ak sa potvrdí, že rovnaký „biznis model“ sa rozhodli dotyční realizovať aj na Slovensku, ako sme sa dozvedeli vďaka poctivej práci Jána Kuciaka.

Čo by nás, občanov, napriek Ficovým vládam, ktoré v nás roky usilovne pestovali cynizmus, pokiaľ ide o nečinnosť príslušných orgánov v tom či onom konaní, malo trápiť, je nasledovné: Máme občiansku odvahu a vytrvalosť na to, aby sme žiadali, aby sa Slovensko stalo právnym štátom nielen na papieri, ale naozaj?