Denník N

Za komunizmu bil ľudí, teraz mal dohliadať na políciu. Po protestoch v Česku člen KSČM napokon odstúpi z funkcie

Demonštranti v Prahe. Foto – TASR/AP
Demonštranti v Prahe. Foto – TASR/AP

Člen KSČM Zdeněk Ondráček pred revolúciou ako policajt bil občanov obuškom, teraz mal dohliadať na kontrolu polície. Po protestoch napokon oznámil, že odstúpi.

Len pár dní po demonštráciách na Slovensku zažilo protesty aj susedné Česko. V pondelok vyšli do ulíc v Prahe a iných mestách tisícky ľudí, aby ukázali svoj nesúhlas s nomináciou člena KSČM Zdenka Ondráčka do funkcie v parlamente.

Ľudia v uliciach napokon dosiahli svoje. Ondráček v utorok podľa Českej televízie ustúpil a napokon rezignuje.

„Neodstupujem z tejto funkcie, pretože bolo pár krikľúňov na ulici, ale pretože som vyhodnotil bezpečnostnú situáciu seba a svojej rodiny,“ povedal Ondráček podľa portálu ihned.cz.

Bil ľudí

Komunisti aj napriek historicky najhoršiemu výsledku vo voľbách získali takmer kľúčové postavenie v zostavovaní vlády. A túto pozíciu si užívajú naplno.

V novej snemovni si začali nárokovať niektoré pozície vo výboroch. Medzi požadovanými výbormi sa objavila aj komisia na kontrolu činnosti Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov, ktorá má dohliadať na fungovanie polície.

Do vedenia výboru na kontrolu GIBS-u na tretíkrát zvolili Zdenka Ondráčka. Po prvom navrhnutí Ondráčka komunistami začali novinári o ňom zbierať informácie. A netrvalo dlho, kým prišli na to, že tento, dnes už poslanec bol kedysi policajtom.

V januári 1989 zasahoval proti demonštrantom ako člen pohotovostného pluku v Prahe. Počas Palachovho týždňa bil ľudí obuškom na Václavskom námestí a pripravený bol ako posila aj v novembri ’89.

Nie je mu to ľúto

Ondráčkovi to však ľúto nie je. Po svojom zvolení začiatkom marca novinárom povedal, že na svojom profesijnom živote by nemenil nič. Hájil sa tým, že bol jedným z niekoľkých stoviek zasahujúcich policajtov a po prevrate sa stal policajným vyšetrovateľom s bezpečnostnou previerkou.

Jeho zvolenie vyvolalo obrovskú vlnu nevôle medzi občanmi. V mnohých mestách boli okamžite ohlásené protesty, ktoré sa rýchlo šírili po sociálnych sieťach. Konali sa takmer po celej republike s mnohotisícovou avizovanou účasťou.

Policajné odhady hovoria o viac než desiatich tisíckach ľudí len v Prahe a približne tri a pol tisícke v Brne. Demonštranti skandovali heslá proti Babišovmu hnutiu ANO či proti komunistom.

„Ľudia konečne začínajú vnímať kontext politiky,“ povedala pre Denník N spoluorganizátorka zhromaždenia v Brne Sara Dvořáková.

Ona a jej spolužiaci sú študenti politológie na Masarykovej univerzite a zvolenie Ondráčka do čela výboru pre nich predstavovalo poslednú kvapku, aby sa niečo začalo diať. „Nesúhlasíme ani s ďalšími predsedami. Prekáža nám napríklad Miloslav Rozner, ktorý predsedá komisii na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, či Radek Koten, ktorý predsedá výboru pre bezpečnosť (obaja z okamurovej SPD – pozn. redakcie),“ dodáva.

Na Roznera je podané trestné oznámenie za popieranie holokaustu, Koten je v Českej republike známy systematickým šírením konšpiračných článkov a informácií.

Aj predseda ODS

„Medzi účastníkmi demonštrácie sme šírili petíciu na vyhlásenie nového hlasovania a hárky nám asi v polovici akcie došli,“ pokračuje Dvořáková. Okrem podpisovania petície sa na udalosti zúčastnili aj rečníci. Vyjadril sa vedúci katedry politológie Stanislav Balík, súčasný rektor Masarykovej univerzity Mikuláš Bek, ale aj jeho predchodca Petr Fiala, ktorého účasť vzbudila rozporuplné reakcie.

Petr Fiala je aktuálny podpredseda Poslaneckej snemovne a predseda občianskych demokratov, aktuálne druhej najsilnejšej strany v Česku.

„My sme nikdy nehovorili, že to bude akcia apolitická, chceli sme práve vystúpiť proti komunistom. Fiala však ani raz nespomenul názov svojej strany,“ bráni sa Dvořáková. Podľa jej slov volali aj iného bývalého rektora, Jiřího Zlatuška, ktorý bol v roku 2013 zvolený do snemovne na kandidátke hnutia ANO, ten to však odmietol, pretože je v zahraničí.

Petičné hárky pôvodne chceli odovzdať organizátori do Poslaneckej snemovne siedmeho marca, na výročie narodenia Tomáša Garriguea Masaryka. Petícia za vyhlásenie nového hlasovania sa podpisovala v každom meste, ktoré usporadúvalo demonštrácie. Po odstúpení Ondráčka ju už netreba.

Teraz najčítanejšie