Aj v Topoľčanoch sú z Fica sklamaní, vidia ho ako Mečiara

Krátko pred poludním je námestie v Topoľčanoch plné ľudí. Otvorenými dverami kostola každú chvíľu niekto vojde a krátko sa pomodlí. Na kamennom podstavci vedľa chrámu stojí pár desiatok sviečok, ktoré zakrývajú fotografiu zavraždeného novinára a jeho priateľky. „Takéto veľké mesto a len pár kahancov,“ hovorí Jozef, penzista opretý o bicykel, akoby vražda nemala v tridsaťtisícovom meste a rodisku Roberta Fica žiadny vplyv. Zdanie však klame.

V Topoľčanoch získal Smer v parlamentných voľbách pred dvoma rokmi vyše 42 percent hlasov. Je to bašta Roberta Fica, odtiaľ predsedovia okresnej bunky Smeru mieria rovno do parlamentu. Je to aj región, kde sa darí Kotlebovi, čo potvrdzuje aj Jozef na bicykli. „Tomu veríme.“

Sklamal Mečiar, teraz Fico

Oproti predchádzajúcemu týždňu sa výrazne oteplilo, a tak diskutujúcich penzistov pred výkladmi obchodov pribúda. „Podpora pána Fica určite klesne, davová psychóza zapracuje, tá z Bratislavy,“ hovorí sedemdesiatnik Karol, pôvodným povolaním maliar izieb. „S tou ‚holkou‘ urobil chybu. Asi mu ju tam nastrčili,“ odpovedá rezolútne a jeho kolega, ktorý nechce povedať svoje meno, prikyvuje. „Každý má ‚holku‘, preboha, na čo sa to tu hráme.“

Obťažkané nákupnými taškami postávajú na druhej strane námestia dve ženy. Ponáhľajú sa síce domov variť, na kus reči sa však zastavia. Ľudmila svoje rozpaky nad súčasným stavom Slovenska neskrýva. „Veľa ľudí sa vo Ficovi sklamalo. Rovnako ako v Mečiarovi. Mečiar bol Pán Boh, ale aj on nás sklamal. To isté Fico.“ Ženy sú zhovorčivé, Mária vtipkuje o tom, že podľa jej syna by ľudia nad šesťdesiat rokov nemali mať volebné právo. Potom však zvážnie. „Takáto beznádej z toho, čo sa stalo, z tej vraždy. Je to také smutné, nevieme, čo si o tom máme myslieť.“

Ani v okolitých dedinách sa už Robert Fico nemôže spoliehať na svojich skalných voličov. Štíhly, silne potetovaný tridsiatnik drží za ruku malého synčeka a hovorí, že jeho rodina na dedine už súčasnému vládcovi Slovenska neverí. „Chodím domov z roboty v Nemecku raz za mesiac, ale vždy to počúvam, teraz to silnie.“ Komu hodil vo voľbách hlas, povedať nechce. Kývne hlavou a krídla vytetovaného dravca na krku sa pohnú.

A čo kostol?

Nálady v slovenskej spoločnosti skúmajú sociológovia, ale žiadne aktuálne dáta nemajú. Aj Michal Vašečka je ľahko zaskočený tým, že nemôže presne odpovedať. Ukazuje preto na monitore prieskumy uplynulých dvoch rokov. „Robert Fico stále zostáva najobľúbenejším politikom, o tom nemusíme vôbec diskutovať. Jeho pozícia bola nespochybniteľná, ale to minulým týždňom padlo.“ Ani na toto tvrdenie nemá presné dáta, vychádza zo svojej osobnej skúsenosti. „Všimol som si, ako ľudia v mojom okolí menia názory.“

Sociológ Vašečka sa domnieva, že názory slovenských voličov významne ovplyvní postoj cirkvi. Pripomína kritické slová biskupa Stanislava Zvolenského na adresu vládnucich politikov, ktoré povedal na pohrebe Jána Kuciaka. „Doteraz platila nepísaná dohoda medzi Ficom a cirkvami o neútočení. To sa teraz môže zmeniť.“

Za kostolom v Topoľčanoch vedie z námestia Pribinova ulica. Na jej konci na pravej strane stojí ošumelý rožný dom. Opadaná omietka, zamrežované okná, vyblednuté reklamy. Tu podľa navigácie sídli okresná bunka strany Smer. Zvoním a lomcujem dverami. Zaujíma ma názor regionálnych politikov. Je však zatvorené, nikto neotvára. Hľadám zvonček, ale nič. Ani neviem, či tu vôbec strana sídli. Až keď odchádzam, všimnem si v zaprášenom okne malé zažltnuté ceduľky Smer. Pôsobia dojmom, akoby to tu nájomníci už dávno zabalili.