Denník N

Prečo ľudia veria, že George Soros je najväčší zlosyn

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Vo svojej osobe kombinuje niekoľko unikátnych vecí. Je finančný špekulant, žije v USA, zastáva sa migrantov, stretáva sa s politikmi a, samozrejme, je to aj Žid.

[Nemecká jeseň – unikátny pohľad na Nemecko tesne po vojne, z knižnej edície Denníka N.]

Ak ste si do Googlu po tomto víkende zadali meno George Soros, na jednom z prvých miest vyskočil článok s titulkom „Nedovoľme, aby sa George Soros smial ako posledný“.

Cez víkend ho zverejnili Hlavné správy, dezinformačný web, ktorý aj vďaka svojmu názvu navodzuje pocit, že je to len bežný spravodajský portál. Ide o komentár Jána Čarnogurského k udalostiam po zavraždení novinára Jána Kuciaka. Bývalý premiér v ňom naletel hoaxu, že na Slovensko priletel Sorosov spolupracovník, aby tu zorganizoval prevrat.

„Osobitnú pozornosť vyvoláva v nás správa, že v týchto dňoch prišiel na Slovensko odborník Georgea Sorosa na farebné revolúcie – čítaj: na protiústavné zvrhávanie vlád a parlamentov!“ písal Čarnogurský.

Osemdesiatsedemročný finančník na dôchodku je na prvý pohľad všade. Financuje „farebné revolúcie“, korumpuje mainstreamových novinárov, organizuje migráciu do Európy, dokonca ovplyvňuje i pápeža Františka.

Kotlebovci už pred rokom vizonársky videli, že protikorupčný pochod je dielom Poliačika a Sorosa. Udalosti posledných dní ich preto neprekvapujú.

Sorosa takto vidia kotlebovské stránky na Facebooku, samozvané alternatívne médiá a čiastočne už aj Robert Fico. Premiér v pondelok naznačil, že Soros môže ovplyvňovať postoje prezidenta Andreja Kisku k jeho vláde.

Čo tým Fico sleduje?

Ak jeho voliči začnú riešiť Kisku a Sorosa, pre premiéra je to výhodnejšie, než keď budú riešiť taliansku mafiu a jej možné väzby na Ficových spolupracovníkov. A možno to dokonca zmení aj ich pohľad na masové zhromaždenia v uliciach.

Ideálny terč

Soros (maďarsky „šoroš“) má ideálne predpoklady na to, aby mohol byť aj na Slovensku označovaný za najväčšieho škodcu.

Pochádza z Maďarska, zbohatol na špekuláciách, žije v USA, komentuje svetové udalosti, zastáva sa migrantov, financuje neziskovky a stretáva sa s politikmi. A čo je možno najpodstatnejšie: je to Žid.

„Geroge Soros je vďačným objektom konšpiračných teórií. Zosobňuje osvedčené antisemitské predstavy bohatého Žida, ktorý zákulisne ovplyvňuje medzinárodné dianie,“ hovorí etnologička Zuzana Panczová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa špecializuje na konšpiračné teórie.

Teórie o židovskom sprisahaní sú populárne už sto rokov, minimálne od čias, čo sa po svete rozšírila kniha Protokoly sionských mudrcov – podvrh ruskej cárskej polície, ktorý opisoval údajné plány Židov na svetovládu.

Najznámejšími postavami tohto typu boli podľa Panczovej rodiny Rothschildovcov a Rockefellerovcov, s ktorými sa „spájalo množstvo fám, špekulácií a démonizujúcich príbehov“. A napokon v 90. rokoch prišiel Soros, ktorý prostredníctvom svojich nadácií ovplyvňoval verejnú mienku vo viacerých krajinách strednej Európy.

Stal sa tak vďačnou témou pre rôznych populistov, ktorí potrebujú vždy mať nejakého nepriateľa.

„Keď vytvoríte dojem, že existuje takýto vonkajší nepriateľ, tak logicky musia existovať aj domáci zradcovia, ktorí mu musia pomáhať. Potom len stačí dať názorovému oponentovi značku „Sorosov človek“ a v očiach mnohých ľudí už nemusíte nič viac dodávať,“ vysvetľuje etnologička Panczová.

Obraz prvý: finančný špekulant

Kto je teda George Soros? Čo sú skutočné fakty o jeho živote?

Narodil sa v Budapešti a krátko po druhej svetovej vojne emigroval na Západ. Na štúdium na prestížnej londýnskej škole si privyrábal ako čašník či sprievodca vo vlaku. Zamestnal sa v banke, z úradníka pri priehradke sa stal rešpektovaným analytikom. Napokon sa začiatkom 70. rokov osamostatnil a založil jeden z prvých hedgeových fondov na svete – Quantum Fund.

Svetovú slávu si však vydobyl až o dvadsať rokov neskôr, a to veľmi pochybným spôsobom. V roku 1992 prežívala Británia hospodársku recesiu a finančníkom ako Soros bolo jasné, že jej mena je nadhodnotená. Sorosov fond začal jedného dňa masovo vypredávať libry, čo vyvolalo v Londýne paniku. Štátna Bank of England skúšala tieto peniaze vykupovať, ale napokon to musela vzdať. Libra devalvovala a Soros zarobil miliardu dolárov.

Pre niektorých ekonómov sa stal „mužom, ktorý porazil Bank of England“, pre odporcov zase stelesnením finančného špekulanta. Čo na to hovoril on sám?

„Nebudem obhajovať menovú špekuláciu, postupujem v rámci pravidiel. Ak dôjde k zlyhaniu pravidiel, nie je to vina mňa ako právoplatného účastníka, ale vina tých, ktorí tie pravidlá stanovili,“ napísal v knihe Soros o Sorosovi.

Bilbordová kampaň proti Georgeovi Sorosovi v Maďarsku. „Nedovoľme, aby sa nakoniec smial Soros!“ Foto – TASR

Obraz druhý: kamarát politikov

Soros dlhé roky udržiava kontakty s najrôznejšími politikmi. S niektorými sa stretáva verejne, ako napríklad v septembri 2017 s Andrejom Kiskom, s niektorými komunikuje súkromne.

„George Soros je človek, ktorý významným spôsobom vplýval na vývoj v strednej Európe aj mimo nej. To je fakt, ktorý nikto nemôže spochybniť. Zaujíma sa o dianie u nás, v susedných krajinách aj v krajinách, ktoré patria medzi priority slovenskej zahraničnej politiky,“ poznamenal v pondelok minister zahraničia Miroslav Lajčák (nominant Smeru).

Sám Lajčák by o Sorosovi vedel rozprávať veľa. Podľa materiálov na serveri Wikileaks si Soros o Lajčákovi v januári 2011 písal s vtedajšou americkou ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou. Radil jej, aby do Albánska, kde vypukli protivládne protesty, zamieril ako vyjednávač práve Lajčák alebo niekto z typovo podobných ľudí.

„Navrhujem niekoho z trojice Carl Bildt, Martti Ahtisaari, Miroslav Lajčák. Všetci majú silné prepojenie na Balkán,“ písal podľa Wikileaks Soros.

O pár dní neskôr Lajčák cestoval do Albánska.

V očiach priaznivcov konšpiračných teórií to bol ďalší dôkaz, ako Soros ovláda planétu. Čo bola oficiálna verzia?

Slovenské ministerstvo zahraničia to vysvetľovalo tým, že Lajčáka vyslali nie vďaka Sorosovi, ale preto, že v tom čase pracoval v európskej diplomatickej službe a bol špecialistom na Balkán.

„Soros rád píše listy politikom, snaží sa byť vplyvný. Lajčák by však do Albánska išiel aj bez jeho mailu,“ hovorí Milan Nič, výskumník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP), ktorý pôsobil s Lajčákom v Bosne a Hercegovine.

Soros, Kiska a Lajčák v roku 2016. Foto – Stále zastúpenie SR v OSN

Svoj vplyv na Clintonovú staval Soros aj na tom, že finančne dlhé roky podporoval kampane demokratov, aj tú Clintonovej osobne. Clintonová tak bola ochotná sa s ním stretávať aj mu načúvať.

„Pre miliardárov je bežné rozprávať sa s politikmi. Majú peniaze, ktoré politici potrebujú, a potrebujú rôzne láskavosti, ktoré im zase politici môžu poskytnúť,“ hovorí politológ Andrew Smith z New Hampshire.

Takto to však v politike funguje bez ohľadu na to, či je sponzorom Soros alebo niekto iný. Vplyvný think tank Brooking Institution zostavil v roku 2014 rebríček miliardárov, ktorí najviac ovplyvňujú americkú politiku. Soros skončil na piatom mieste.

Najvplyvnejší boli bratia Kochovci, ktorí majú blízko k republikánom a v roku 2016 plánovali vynaložiť na politické kampane až miliardu dolárov.

Na druhé miesto zaradili analytici Michaela Bloomberga, bývalého starostu New Yorku a zakladateľa tlačovej agentúry Bloomberg.

Paradoxom je, že aj s Bloombergom sa Kiska stretol počas vlaňajšej cesty do USA. Táto schôdzka však nevzbudila takmer žiadnu pozornosť a nevyčítal ju Kiskovi ani Robert Fico.

Obraz tretí: filantrop

A napokon je tu tretí rozmer Sorosových aktivít: podpora mimovládnych organizácií. Soros založil a dlhé roky financoval sieť Nadácií otvorenej spoločnosti (OSF). Ich názov si vypožičal z filozofie Karla Poppera, ktorý hovoril o potrebe budovať v krajinách otvorenú spoločnosť.

„Myslí sa tým spoločnosť založená na kritickej verejnej debate, slobode slova a kontrole mocných,“ poznamenal vlani týždenník Respekt v článku o Sorosovom profile.

Tieto nadácie pôsobia v rôznych krajinách strednej a východnej Európy a ovplyvňujú tu verejnú mienku. Reakcie na Sorosa preto bývajú podobné ako na Slovensku.

Keď vlani vyšli státisíce ľudí v Rumunsku protestovať proti korupcii, podľa niektorých politikov ich zmanipuloval, či priam zaplatil Soros.

„George Soros kŕmil zlo v Rumunsku. Financoval viaceré akcie a žiadna z nich nepriniesla nič dobré pre krajinu,“ vysvetľoval médiám predseda vládnej ľavicovej strany Liviu Dragnea.

V Maďarsku zase premiér Viktor Orbán platil dokonca zo štátneho bilbordovú kampaň, aby presvedčil ľudí, že práve ich rodák sa snaží navoziť do Maďarska migrantov a tým destabilizovať krajinu.

„Soros sa už tridsať rokov venuje podpore občianskeho sektora v strednej a vo východnej Európe. Je preto hlavným terčom politikov s autoritárskymi sklonmi alebo politikov, ktorí sa snažia odvádzať pozornosť od skutočných problémov. Môžeme to vidieť v Macedónsku, Rumunsku, Maďarsku aj u nás,“ poznamenáva Nič.

Americká prvá dáma Hillary Clintonová a mecenáš demokratov George Soros na Haiti v roku 1998. Foto – AP

Sorosova univerzita

Pre Slovensko je však podstatná iná otázka: sú Sorosove aktivity pre nás škodlivé?

Soros chcel napríklad tesne po revolúcii vybudovať v Bratislave modernú univerzitu, zameranú najmä na politiku, ekonomiku a spoločenské vedy.

V porevolučnom chaose však politici nevedeli, čo s tým majú robiť. Nikto nedostal mandát, aby so Sorosom oficiálne rokoval, nikto nedokázal nájsť vhodnú budovu. Keď nevyšiel zámer umiestniť ju v budove dnešného parlamentu (o ktorom viacerí pochybujú, či bol vôbec myslený vážne), vyskúšal Soros Prahu, až napokon univerzitu umiestnil do Budapešti.

Stredoeurópska univerzita je najlepšie hodnotenou školou svojho typu v regióne. Podľa rebríčka Round University Ranking sa v roku 2017 umiestnila na 199. mieste medzi všetkými hodnotenými školami na svete. Najlepšia česká škola (Univerzita Karlova) skončila na 259. mieste a najlepšia slovenská (Univerzita Komenského) až na 433 mieste.

Sorosove peniaze však k nám prúdili aj iným spôsobom. Soros ešte za minulého režimu začal podporovať rôzne disidentské spolky, ako bola československá Charta 77 alebo maďarské študentské hnutie, ktoré viedol mladík menom Viktor Orbán.

V 90. rokoch na to nadviazal. Na Slovensku založil samostatnú pobočku OSF, ktorá sa začala angažovať predovšetkým v odpore proti Vladimírovi Mečiarovi.

„Hoci sme dôsledne dbali na to, aby naše aktivity neboli spojené so žiadnou politickou stranou, protimečiarovské posolstvo tam bolo, samozrejme, cítiť,“ hovorí dnešný šéf OSF Ján Orlovský.

Soros v tom čase podľa Orlovského posielal slovenskej nadácii okolo dva a pol milióna dolárov ročne. OSF však nebola jediná organizácia, ktorá sa takýmto spôsobom na Slovensku angažovala.

„Občianske aktivity tu financovali aj rôzne ambasády alebo nadácie, ako bola americká Rockefeller Foundation alebo nemecká Konrad Adenauer Stiftung. Museli sa s nimi koordinovať, aby sme nerobili každý to isté,“ dodáva Orlovský.

Jednou z kampaní, na ktorej sa OSF podieľala, bol Rock volieb v roku 1998. Išlo o sériu koncertov, ktoré organizovala dnešná Nadácia Pontis, na ktorých mladým ľuďom vysvetľovali, prečo je dôležité ísť voliť. Hoci kampaň nebola stranícka, pomohla vtedajšej protimečiarovskej opozícii. Foto – TASR

Autonómne organizácie

Pôsobenie „Sorosových nadácií“ sa podľa Orlovského vyznačovalo tým, že Soros do nich priamo nezasahoval.

„Nechával na ľuďoch z týchto nadácií, aby navrhovali projekty: či budú organizovať koncerty, vydávať knihy, alebo prispievať študentom na štúdium v zahraničí. Soros iba ponúkal, že môže poskytnúť svoje kontakty a know-how,“ vysvetľuje Orlovský.

Po roku 2000 sa aktivity OSF na Slovensku zamerali napríklad na podporu organizácií, ktoré upozorňujú na korupciu a plytvanie štátnych peňazí. Aj preto sa tieto organizácie stali pre svojich kritikov ľahkým terčom.

Keď napríklad Aliancia Fair-play v roku 2008 upozornila, že strana Smer platí nezvyčajne nízky prenájom za kancelárie v Ružinove, Fico už vtedy vytiahol Sorosa. „To bola hrubá manipulácia s faktmi, čo predviedla aliancia napojená na Sorosove peniaze,“ povedal vtedy Fico.

Podobne dopadla aj Transparency International, ktorá v roku 2015 kritizovala financovanie Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI), ktorý založil právnik a milionár Zoroslav Kollár. Transparency napísala, že na tento súkromný inštitút prispievajú aj štátne podniky Tipos či Transpetrol.

Kollár to zobral osobne. Do sídla Transparency poslal knihu o výskumoch svojho inštitútu a šéfovi organizácie Gabrielovi Šípošovi vo venovaní pripomenul, kto ho platí. „Túto knihu Vám venujem ako americko-židovsko-maďarskému agentovi pôsobiacemu na území Slovenskej republiky a nepriateľovi slovenskej archeológie,“ napísal Kollár.

Silná značka

Soros pritom už pred piatimi rokmi začal aktivity v krajinách, ako je Slovensko, utlmovať. „Vyhodnotil si, že občianska spoločnosť u nás je už dostatočne rozvinutá, a začal svoju pozornosť upierať inam,“ hovorí Orlovský.

Väčšina peňazí na fungovanie slovenskej OSF dnes pochádza z takzvaných nórskych fondov – teda z peňazí, ktoré poskytuje Nórsko, Island a Lichtenštajnsko ako kompenzáciu za to, že majú prístup na spoločný európsky trh.

„My sa o tieto zdroje musíme hlásiť ako ktorákoľvek iná nezisková organizácia,“ dodáva Orlovský.

Napriek tomu dnes stačí, aby mal človek akúkoľvek linku na OSF, a hneď si môže vyslúžiť nálepku „Sorosov človek“. Zavraždený novinár Ján Kuciak sa napríklad pred rokom zúčastnil debaty OSF, na ktorej študentom vysvetľoval pozadie kauzy Panama Papers. Záznam z debaty je k dispozícii na portáli Youtube.

Dezinformačný web Aeronet minulý týždeň využil toto video ako jeden z dôkazov v prospech tvrdenia, že Kuciak patril medzi Sorosových novinárov.

Na tom hneď Aeronet vystaval svoju konšpiračnú teóriu, že Soros a americká vláda sa Kuciaka rozhodli obetovať, aby mohli na Slovensku realizovať svoje skryté ciele.

V ľuďoch, ktorí článku verili a zdieľali ho na Facebooku, tak mohlo zostať presvedčenie, že Soros má niečo spoločné ešte aj s Kuciakovou vraždou.

„Soros je v súčasnosti medzinárodne najpopulárnejším prototypom židovského nepriateľa. Využiť ho na tento účel môže prakticky ktokoľvek,“ poznamenáva etnologička Panczová.

[Objednajte si knihu fínskej novinárky Jessikky Putinovi trollové o tom, ako prenikla do petrohradskej továrne na dezinformácie. Kniha vyšla v českom preklade v Deníku N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Antisemitizmus

Hoaxy a propaganda

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie