Denník N

Novinárska cena za reportáž – Teraz na východe: hľadal som taliansku mafiu, našiel som slovenskú (reportáž)

Mária Trošková, Ferrari Diega Rodu, bitka na poli a bývalá poslankyňa Smeru Ľubica Rošková. Foto N – Tomáš Benedikovič, Milan Potocký a Andrej Bán
Mária Trošková, Ferrari Diega Rodu, bitka na poli a bývalá poslankyňa Smeru Ľubica Rošková. Foto N – Tomáš Benedikovič, Milan Potocký a Andrej Bán

Tento text spustil sériu reportáží o agropodvodoch, ktoré získali Novinársku cenu za reportáž – Cigary, rýchle fára, „sedlácke“ maniere, herne, baby, dlhy, keš v cestovnej taške na výplaty. Bežné veci Talianov. Ale vražda? Pri Diegovi Rodovi tomu na Zemplíne verí málokto z desiatok nami oslovených ľudí. O Antoninovi Vadalovi hovoria, že je tvrdohlavý a prchký.

„Ten neurobí nič, zabijaci sú v ohrade,“ otvára veľkú kovovú bránu poľnohospodár Juraj Béreš. Pes vrtí chvostom. Sme pri motoreste Ričky za Sobrancami, pár kilometrov od ukrajinskej hranice. Oázu v okolitých pustých poliach tvorí ešte nefungujúca benzínka, parkovisko s čiernymi džípmi a limuzínami a tiež traktor na horizonte so synom majiteľa v kabíne. V Bérešovom areáli čosi montujú dvaja rómski mladíci. Inak nikde nikto. Okolie je pritom Klondyke dotačného agrobiznisu, najnovšie tu podniká aj Fedor Flašík.

„Diego Roda? Jeho zamestnanci ho bili palicou a utekal do svojho Ferrari. Keby bol mafista, tak po tom, ako som naňho poslal Ukrajincov, lebo ani mne neplatil, ma dá zlikvidovať. On mi namiesto toho do dvoch dní vyrovnal dlhy,“ smeje sa Béreš. Tým je preňho téma Talianov ukončená. To skôr Béreš sa správal voči nim ako mafián. Odkedy naňho poslal Ukrajincov, je s ním Roda taký kamarát, že sa mu zdraví ako prvý. Poldruha roka mal uňho dlh 1,5 milióna eur.

„Keby bol mafista, riešime to cez pištole,“ dodáva Béreš.

Poľnohospodár Juraj Béreš. Foto – Andrej Bán

Bitky v repke a naši ľudia na Zemplíne

Béreš je asi konšpiračne presvedčený, že do prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorý otriasa krajinou, Talianov namočila konkurencia – slovenská. Tá ich podľa neho nemilosrdne vytláča z pozícií, ktoré si budovali od príchodu na Slovensko začiatkom 90. rokov. A preberá ich pôdu.

„Ani môjho deda tak nezbili komunisti ako mňa smeráci tu na mojom poľu!“ mení tón a kričí.

Nedávno išiel dať Béreš trestné oznámenie. Vraví, že mal dôvodné podozrenie zo založenia zločineckej skupiny. Keď to policajtovi v Sobranciach povedal, ten podľa neho prestal písať, vyšiel von a zahodil pokrčený papier.

Béreš je presvedčený, že polícia aj iné štátne inštitúcie kryjú tu na Zemplíne aj dvoch ľudí v agrobiznise. Bývalú (v rokoch 2012 až 2016) parlamentnú poslankyňu za Smer Ľubicu Roškovú a jej pravú ruku Patrika Šuchtu. Keď prišiel na míting do Michaloviec Robert Fico, osobne ju privítal slovami „moja Ľubka“.

Keď sa Béreš obrátil o pomoc na tunajšie médiá, vysmiali ho. Keď zavolal na pole políciu, aby riešila bitku, ktorá sa strhla, tak Šuchta vraj iba policajtom kamarátsky zamával a tí odišli.

Znie to príliš drsne, no mobilom natočené videá mnohé dosvedčujú. Béreš a jeho dvaja synovia, proti nim Šuchta a päť chlapov z SBS. Vzduchom lieta teleskopický obušok, pištole, sekera. Opakované bitky v repke trvajú tri dni. Lada Niva blokuje kombajn, KIA ju odtláča, napokon do nej vrazí džíp. Na scéne sú aj väčšie autá. Tatra blokuje kombajn, prichádza traktor a šmykom ju odtláča. Uplatní sa aj lano s kotvou odložené doma ešte z vojny. Vo finále leží na zemi zbitý Béreš s poranenou chrbticou, prichádza záchranka.

Bitky na poli na fotografiách Juraja Béreša

Foto – Andrej Bán

Foto – Andrej Bán

Príčina scénok ako z Tarantina? Kedysi mal Béreš od štátu tisíc hektárov prenajatej pôdy, väčšinou išlo o pôdu neznámych vlastníkov. V roku 2014 mu mali zmluvy obnoviť, lenže, nazdáva sa, poslankyňa Rošková si na miestny Slovenský pozemkový fond (SPF) dosadila svojho poskoka, ktorý mal pôdu zabezpečiť pre ňu. A to tak, že Bérešove žiadosti hodil do koša. Okrem toho, z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) mu prestali chodiť dotácie vo výške 172-tisíc eur ročne. Pre nezrovnalosti, tie však majú podľa neho všetci. Kým platil „našim ľuďom“ na PPA úplatok vo výške desiatich percent z dotácií, mal ich, hovorí Béreš. Teraz už tri roky nemá ani cent. Hovorí o smeráckej kolektivizácii. A nielen to. Mafia prepojená so súdnictvom, ako tvrdí, zariadila, že dostal pokutu 102-tisíc eur. Za to, že klamal štát, keď tvrdil, že hospodáril. Ochorel, diagnostikovali mu rakovinu, dnes má 80-percentnú invaliditu.

Bitky sa začali tak, že tesne pred žatvou mu do ním prenajatých rolí vpálil Šuchtov kombajn s tým, že ide mlátiť jeho 360 hektárov pšenice. Možno sa teraz pýtate, ako je možné, že ktosi komusi len tak vpáli s technikou na jeho pole. Tu na divokom východe bežná prax, podobne ako zaoranie úrody traktorom. Béreš má síce od starostov príslušných obcí potvrdenia, že na týchto pozemkoch zasial on, súdy to však ignorovali a rozhodli v prospech druhej strany.

„Rošková dostala 172-tisíc eur dotácií z toho, čo ja som vyprodukoval,“ hovorí Béreš s tým, že mu podľa neho protiprávne zobrali nielen od štátu prenajatú pôdu, ale aj tú jeho vlastnú. Keď žiadal od pozemkového fondu vysvetlenie, dostal odpoveď, že papiere sa odchodom bývalého riaditeľa kamsi stratili. Od roku 2015 opakovane a bezvýsledne píše sťažnosti.

Znie to neuveriteľne, no tu v okolí sa čosi podobné stalo poľnohospodárom aj v Ruskom Hrabovci či v Porúbke. A prípad dotačného podvodu na pôdu, na ktorú nie sú ani nájomné zmluvy, takisto spojený s bitkami a konfliktmi, sa udial aj pri Košiciach.

Chápadlá „našich ľudí“ siahajú aj do zahraničia. V Prahe sa musel pred Michalovčanmi, ktorí ho prišli zbiť, skrývať Bérešov syn, bývalý študent poľnohospodárskej fakulty. V noci mu tam neznámy páchateľ zapálil BMW.

Ľubica Rošková a Patrik Šuchta (vpravo) odovzdávajú do užívania protipožiarnu lesnú cestu pri obci Priekopa v okrese Sobrance. Foto – Milan Potocký

Denník N oslovil aj bývalú poslankyňu Smeru Ľubicu Roškovú, ktorá dnes pracuje ako klinický a dopravný psychológ. Tvrdí, že nemá žiadne informácie o sporoch medzi Bérešom a Šuchtom. „Voči tvrdeniu, že pán Šuchta bol môj takzvaný biely kôň, sa dôrazne ohradzujem, lebo pre mňa ani pre moju spoločnosť nikdy nepracoval,“ uvádza exposlankyňa s tým, že pána Béreša nepozná a nemá ani nijakú vedomosť o tom, že by mu ona alebo jej spoločnosť spôsobili akúkoľvek ujmu.

Na našu otázku, ako je možné, že pôdu, ktorú mal v užívaní Šuchta, má už medzičasom jej spoločnosť Agro Porúbka, Rošková nereagovala. Podobne nechala bez reakcie našu poznámku, že pri bitkách Béreša a Šuchtu bol prítomný jej syn.

Ferrari Diega Rodu. Foto – Milan Potocký

Diego a Antonio. Bratia spolu nehovoria

Okolo príchodu Talianov z Kalábrie na Slovensko v roku 1994 tu panujú drobné nezhody. Jeden zdroj uvádza, že bratia Rodovci mali Fiat Tipo, iný Alfa Romeo.

Ale vážne. Prichádzajú na úrodnú východoslovenskú nížinu. Za komunistov to tu fungovalo, po revolúcii naopak kľaklo. Družstvá, mliekarne, závody na spracovanie múky, cukrovary, konzervárne. A najmä, plno dobytka. Slovenský poľnohospodár, ktorý si želá ostať v anonymite, spomína takto: „Diego prichádza. Má krátke nohavice, opálený, kučeravé vlasy, zlaté náušnice, hovorí ‚ein bisschen deutsch‘. Vo vreckách kraťasov mu šuštia marky či líry. Rýchlo sa zorientuje. Slováci nedokážu vyviezť prasatá a statok na mäso, on áno. Vykúpi za hotovosť, zarobí lusknutím prsta dvojnásobok. Už vtedy sa chváli, že dokáže urobiť 800-tisíc korún denne,“ rozpráva Diegov obchodný partner.

Týpek, čo iba objavil megadieru na trhu, tak tu o ňom vravia. Diego Roda už štvrť storočia vozí mäso do Turecka, do Chorvátska, do Talianska. „Pochádza z pastierskej rodiny. Chvastá sa, že má štyri či koľko Ferrari, nosí zlatú reťaz. U nás sa tak Cigáni prezentujú. ’Ndrangheta? Kde? Slovák ho zmláti na poli roxorom, keď neplatí, pred domom si naňho počká iný. A on zaplatí. Má spleť firiem, v ktorej si prelieva státisícové dlhy,“ pokračuje obchodný partner. Je presvedčený, že na vraždu novinára na opačnom konci republiky má Roda slabé krytie. A najmä, nemá dôvod.

Dom Diega Rodu v Michalovciach. Foto – Andrej Bán

Antonio, Diegov brat, serióznejší z týchto dvoch, s ním už päť rokov nehovorí, dokonca majú medzi sebou súdny spor a jeden druhému vo firme prerazil závoru. Slovenský poľnohospodár počíta, že obaja Rodovci plus Vadalovci môžu mať dnes odhadom 11-tisíc hektárov pôdy. Nemci majú dnes na východe už niekoľkonásobne viac. A ľudia ich majú radšej, sú poriadni, nie hogo fogo.

„Taliani sú smiešni a plytkí. Némá penáze, vykrúca sa tvrdým južanským prízvukom svojim veriteľom Diego. Antonio kúpil farmu od Slováka, pričom si požičal od Taliana zo severu. Poznám chlapca, čo bol ako taxikár v jeho dome v Kalábrii. Stará babka, jeden figovník, chudoba. U nás najstaršia chyža lepšie vyzerá. Na Mercedes sa deťúrence vybehli pozerať. To je mafián?“ pokračuje slovenský poľnohospodár a dodáva: „Chlapci z Hlivíšť u nás robia to, čo Vadala v Ríme, kde posadil chlapa do auta a dal ho strieskať. Neverím, že majú s vraždou niečo spoločné, je to odvedenie stopy. Týchto Talianov chce dnes niekto zničiť.“

Bývalý areál Antonina Vadalu v Michalovciach. Foto – Andrej Bán

Ako prchký Nino ostal sklamaný

Diegov zať Antonino Vadala je trochu iná sorta. Má povesť prchkého a tvrdohlavého. Pre štyridsať eur sa ide súdiť a radšej zaplatí dvetisíc eur poplatok a prehrá, ako by mal ustúpiť. „Ak vám dlhuje a vyhrážate sa mu súdom, nezaplatí nič. Ak však idete naňho po dobrom, máte šancu uspieť,“ vraví podnikateľ, ktorý chce ostať v anonymite.

Ak pri niekom z Talianov miestni pripúšťajú, že by teoreticky mohol byť schopný takého hrozného činu, je to iba Nino, ako mu vravia. Vie sa tu, že keď si jeho bývalá spoločníčka vo firme a milenka Mária Trošková začala s premiérom, nádejal sa, že z toho on sám niečo bude mať. Že mu prihrajú nejaký biznis. No Talian… ostal sklamaný.

„To, čo napísal Ján Kuciak o Vadalovi a Troškovej, sa tu vedelo. Cigánikovia v Michalovciach mi už pred župnými voľbami vraveli, že sa Nino pred nimi chválil, že spával s Ficovou Troškovou. A Diego tu už pred rokom vravel, že ide po ňom NAKA. To dáva aký zmysel, aby si objednali vraždu novinára?“ pýta sa slovenský podnikateľ.

Najnovšie sa objavila správa, že slovenská polícia už od roku 2013 vedela od talianskych kolegov o napojení Vadalu (a jeho klanu) na organizovaný zločin. O postupne ustupujúcom význame kedysi vplyvného Nina pritom vypovedá viacero obrazov z terénu. Nejde iba o proxy stranu Smeru, ktorá má čudný názov Šport do Košíc a na východ, pre ktorú Vadala hľadal v Michalovciach vhodných kandidátov, pričom sa nerozpakoval teraz v januári osloviť na káve župného poslanca a novinára Milana Potockého (nezávislý) a vyzvedať, či chce kandidovať na primátora. Ešte výpovednejšie je, že takisto v januári Vadala osobne obchádzal malé dedinky na východe a oslovoval starostov, že im vybaví cez eurofondy dotácie na bytovky pre Rómov. To robí vplyvný mafián? Je zvláštne, že výzva má vyjsť až v septembri, on však už o nej vie. Odpoveď na otázku „odkiaľ?“ môže viesť k istému vplyvnému podnikateľovi z východu, ktorého príbehu sa ešte budeme venovať.

Družstvo Diega Rodu v Rovnom. Foto – Andrej Bán

O teľatách a ľuďoch

„Diego Roda a mafián? To sotva. Robím uňho už dlho a iba raz, ešte v 90. rokoch, som videl, ako vedľa neho sedí akýsi cudzinec so zjazvenou tvárou v koženej bunde. Vyzeral ako zabijak,“ opisuje svoju skúsenosť Miroslav Mašek, strážca v jednom z bývalých družstiev, tom v Nacinej Vsi, ktoré patria Rodovi. Od roku 1977 pracoval ako zootechnik. Tradičný stereotypný obraz mafiána ako holohlavého chlapca s pištoľou nemusí byť presný.

Rozprávame sa na druhý deň po tom, ako vyšetrovateľ prepustil šiestich Talianov z predbežnej 48-hodinovej väzby. Veľa tu o nich nevedia a nepočujú. Diego sa tu objaví iba cez víkendy. Na otázku, ako a či vôbec svojmu tuctu zamestnancov platí, sa Mašek iba usmeje: „Minimálna mzda nám ide každý mesiac, zvyšok príliš nie.“

Družstvo Diega Rodu v Nacinej Vsi. Foto – Andrej Bán
Strážnik Miroslav Mašek z družstva v Nacinej Vsi. Foto – Andrej Bán

V Rodovej firme CO.BE.R., s. r. o. s hrdzavou ceduľou na nemenej hrdzavej bráne pracuje aj Maškova manželka. V piatok ju vypočúvala NAKA. Bojí sa, podobne ako on, o prácu. Maška už Roda v minulosti raz prepustil. Keď žiadal odstupné, dal mu paragraf porušenia pracovnej disciplíny a okamžitú výpoveď, ktorú potom v hneve pred Talianom roztrhal. Keď sa majiteľ vyhrážal, že vyhodí aj jeho ženu, ustúpil. A pomerili sa. Obaja vedia svoje. Roda tu iných ľudí s praxou na mizerne platenú prácu nenájde, Mašek tu zase nenájde inú prácu.

„Inak je to milý pánko. Iba raz som videl Diega rozčúleného. To keď v nedeľu veriaci, ktorí išli na omšu do kostola, zablokovali výjazd jeho kombajnov na pole. Vtedy zavolal policajtov a kričal na nich,“ rozpráva Mašek. Neodpustí si však poznámku, že teľa má pre Rodu väčšiu hodnotu ako človek. A ešte tú, že on sa vozí na miliónových autách, pričom ľudí drží ako žobrákov.

Ešte horšie ako v Nacinej Vsi sú na tom zamestnanci ďalšieho družstva Diega Rodu, toho v Rovnom. Chovajú tu kravy a teľatá na mäso. Plemeno slovenský strakáč. Občas prídu čudní Turci na veľkých audinách, povedia, ktoré berú, po nich sem dorazí kamión, zvieratá naloží a odvezie.

Roda tu mal svojho času veľký problém. Uhynuté zvieratá nevozil za poplatok dvesto eur do kafilérie, ale dal ich zakopať na dvore farmy. Vyviazol iba s pokutou.

V nedeľu naobed sú na celej farme iba traja „dôchodkári“, ako sa dve staršie ženy a jeden starší muž sami nazývajú. Chcú ostať v anonymite.

„Už štyri mesiace nám Diego nezaplatil ani minimálnu mzdu,“ vraví muž.

„Čo štyri mesiace, dva roky nám neplatí!“ pridá sa s krikom žena.

„Iba keď s ním vojnu zrobíme, vtedy nám zaplatí…“ dodá muž.

Na otázku, z čoho teda žijú, ak im Talian nič neplatí, sa začudujú. Predsa z dôchodku. Rovnako úprimne ich pobaví otázka, prečo vôbec uňho pracujú, ak im neplatí: „A čo by sme doma robili bez práce?“

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Protesty farmárov

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie