Teraz na východe: hľadal som taliansku mafiu, našiel som slovenskú (reportáž)
Tento text spustil sériu reportáží o agropodvodoch, ktoré získali Novinársku cenu za reportáž – Cigary, rýchle fára, „sedlácke“ maniere, herne, baby, dlhy, keš v cestovnej taške na výplaty. Bežné veci Talianov. Ale vražda? Pri Diegovi Rodovi tomu na Zemplíne verí málokto z desiatok nami oslovených ľudí. O Antoninovi Vadalovi hovoria, že je tvrdohlavý a prchký.
„Ten neurobí nič, zabijaci sú v ohrade,“ otvára veľkú kovovú bránu poľnohospodár Juraj Béreš. Pes vrtí chvostom. Sme pri motoreste Ričky za Sobrancami, pár kilometrov od ukrajinskej hranice. Oázu v okolitých pustých poliach tvorí ešte nefungujúca benzínka, parkovisko s čiernymi džípmi a limuzínami a tiež traktor na horizonte so synom majiteľa v kabíne. V Bérešovom areáli čosi montujú dvaja rómski mladíci. Inak nikde nikto. Okolie je pritom Klondyke dotačného agrobiznisu, najnovšie tu podniká aj Fedor Flašík.
„Diego Roda? Jeho zamestnanci ho bili palicou a utekal do svojho Ferrari. Keby bol mafista, tak po tom, ako som naňho poslal Ukrajincov, lebo ani mne neplatil, ma dá zlikvidovať. On mi namiesto toho do dvoch dní vyrovnal dlhy,“ smeje sa Béreš. Tým je preňho téma Talianov ukončená. To skôr Béreš sa správal voči nim ako mafián. Odkedy naňho poslal Ukrajincov, je s ním Roda taký kamarát, že sa mu zdraví ako prvý. Poldruha roka mal uňho dlh 1,5 milióna eur.
„Keby bol mafista, riešime to cez pištole,“ dodáva Béreš.
Bitky v repke a naši ľudia na Zemplíne
Béreš je asi konšpiračne presvedčený, že do prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorý otriasa krajinou, Talianov namočila konkurencia – slovenská. Tá ich podľa neho nemilosrdne vytláča z pozícií, ktoré si budovali od príchodu na Slovensko začiatkom 90. rokov. A preberá ich pôdu.
„Ani môjho deda tak nezbili komunisti ako mňa smeráci tu na mojom poľu!“ mení tón a kričí.
Nedávno išiel dať Béreš trestné oznámenie. Vraví, že mal dôvodné podozrenie zo založenia zločineckej skupiny. Keď to policajtovi v Sobranciach povedal, ten podľa neho prestal písať, vyšiel von a zahodil pokrčený papier.
Béreš je presvedčený, že polícia aj iné štátne inštitúcie kryjú tu na Zemplíne aj dvoch ľudí v agrobiznise. Bývalú (v rokoch 2012 až 2016) parlamentnú poslankyňu za Smer Ľubicu Roškovú a jej pravú ruku Patrika Šuchtu. Keď prišiel na míting do Michaloviec Robert Fico, osobne ju privítal slovami „moja Ľubka“.
Keď sa Béreš obrátil o pomoc na tunajšie médiá, vysmiali ho. Keď zavolal na pole políciu, aby riešila bitku, ktorá sa strhla, tak Šuchta vraj iba policajtom kamarátsky zamával a tí odišli.
Znie to príliš drsne, no mobilom natočené videá mnohé dosvedčujú. Béreš a jeho dvaja synovia, proti nim Šuchta a päť chlapov z SBS. Vzduchom lieta teleskopický obušok, pištole, sekera. Opakované bitky v repke trvajú tri dni. Lada Niva blokuje kombajn, KIA ju odtláča, napokon do nej vrazí džíp. Na scéne sú aj väčšie autá. Tatra blokuje kombajn, prichádza traktor a šmykom ju odtláča. Uplatní sa aj lano s kotvou odložené doma ešte z vojny. Vo finále leží na zemi zbitý Béreš s poranenou chrbticou, prichádza záchranka.
Bitky na poli na fotografiách Juraja Béreša
Príčina scénok ako z Tarantina? Kedysi mal Béreš od štátu tisíc hektárov prenajatej pôdy, väčšinou išlo o pôdu neznámych vlastníkov. V roku 2014 mu mali zmluvy obnoviť, lenže, nazdáva sa, poslankyňa Rošková si na miestny Slovenský pozemkový fond (SPF) dosadila svojho poskoka, ktorý mal pôdu zabezpečiť pre ňu. A to tak, že Bérešove žiadosti hodil do koša. Okrem toho,
