Ako sa Soros z Orbánovho hlavného sponzora stal jeho hlavným nepriateľom

Nevieme, nakoľko sa Robert Fico inšpiroval svojím spojencom Viktorom Orbánom, ale amerického miliardára a filantropa maďarského pôvodu Georgea Sorosa vytiahol práve vo chvíli, keď v Maďarsku v predvolebnej kampani vládna strana, naopak, strašenie Sorosom mierne obmedzuje.

Po porážke vládneho kandidáta vo voľbách primátora v meste Hódmezővásárhely pred týždňom to prvé dva dni vyzeralo tak, že si Fidesz uvedomil kontraproduktívnosť negatívnej kampane, skončí so strašením a predvolebnú kampaň si postaví na údajných úspechoch Orbánovej vlády. Táto ilúzia sa však rýchlo rozplynula a strašenie imigrantmi, naopak, nabralo na obrátkach.

Sorosa ako hlavného strojcu migračnej krízy však na plagátoch čiastočne nahradila OSN, ktorá vraj má plán, ako Maďarsko a Európu zaplaviť utečencami. U našich južných susedov teraz kolujú vtipy o tom, že Orbánovi už ako protivník nestačili Európska únia a Soros – musí si to rozdať s celou zemeguľou.

Vzťah Viktora Orbána, jeho strany Fidesz a Georgea Sorosa je však i bez tejto poslednej epizódy veľmi zaujímavý a plný zásadných zvratov.

George (po maďarsky György) Soros (čítaj šoroš) sa narodil v Budapešti v roku 1930 do asimilovanej židovskej rodiny. Jeho pôvodné rodinné meno bolo Schwartz a jeho otec – advokát, lekár, spisovateľ a esperantista – pomaďarčil meno rodiny šesť rokov po narodení syna Györgya.

Neskorší miliardár prežil holokaust vďaka vládnemu úradníkovi, ktorý ho skrýval. V roku 1947 emigroval do Veľkej Británie, kde vyštudoval prestížnu London School of Economics. V roku 1956 pokračoval do Spojených štátov, kde sa niekoľko rokov venoval filozofii, pričom však už pracoval na burze. V roku 1969 založil svoj prvý investičný fond a v priebehu ďalších desaťročí pomocou investícií a menových špekulácií (ktorými znepríjemnil život niekoľkým štátom) zarobil desiatky miliárd dolárov.

Návrat do Maďarska

Od sedemdesiatych rokov Soros podporuje politické aktivity zamerané na rozvoj ľudských práv a demokratizáciu nedemokratických režimov. V roku 1983 založil Sorosovu nadáciu, ktorá mohla v liberálnejších podmienkach kádárovského režimu už od nasledujúceho roku oficiálne pôsobiť v Maďarsku. Podporovala školstvo, zdravotníctvo, kultúru, sociálne slabšie skupiny a napomáhala približovaniu krajiny k vyspelejšiemu Západu.

Svojej starej vlasti venoval Soros napriek mnohým negatívnym spomienkam vždy veľkú pozornosť. Už pred rokom 1989 podporoval demokratickú transformáciu a disidentov tam i v iných krajinách sovietskeho bloku.

V Maďarsku bol Soros najvýznamnejším sponzorom a podporovateľom prodemokratických skupín, aktivít a inštitúcií, ktoré tam legálne či na pokraji ilegality vznikali. Podporoval aj dve univerzitné odborné kolégiá fungujúce podľa vzoru anglosaských college, z ktorých vzišla väčšina zakladateľov pôvodne liberálnej strany Fidesz (skratka znamená Zväz mladých demokratov).

Tieto sčasti samosprávne kolégiá mali za cieľ vychovávať demokratických, sociálne citlivých odborníkov a do roku 1989 získali od Sorosovej nadácie necelých 12 miliónov vtedajších forintov; v dnešných cenách to zodpovedá asi 750-tisíc eurám. Bol z nich založený napríklad dodnes významný politologický časopis Századvég.

Sorosovi obľúbenci

Mladí nádejní liberáli z Fideszu patrili dlho medzi Sorosových obľúbencov. „Bolo by asi jednoduchšie vymenovať tých lídrov Fideszu, ktorých Sorosova nadácia nikdy nepodporovala,“ píše vo svojom vlaňajšom článku týždenník Magyar Narancs.

Medzi ľudí v minulosti osobne poberajúcich podporu od Sorosa patria Orbán, prezident János Áder, predseda parlamentu László Kövér, hovorca vlády Zoltán Kovács, ďalší známi politici strany ako minister riadiaci úrad vlády János Lázár, europoslanec a autor novej maďarskej ústavy József Szájer, oligarcha a Orbánov PR poradca Árpád Habony či jeden z ideológov Fideszu, historička Mária Schmidt. Väčšina z nich sa dnes veľmi aktívne zapája do kampane proti Sorosovi.

Sorosova nadácia nesponzorovala politické strany, Fidesz však dlho vystupoval ako nekomunistická mládežnícka organizácia. Od miliardára preto dostal viac peňazí ako všetky ostatné vtedajšie „alternatívne“ organizácie. Nie je prehnané povedať, že Fidesz vyrástol a zosilnel práve z peňazí od Sorosa. Na svoj rozjazd dostal dohromady technické vybavenie a peniaze v hodnote viac ako osem miliónov vtedajších forintov (dnes by to bolo asi 400-tisíc eur). Za ne si Fidesz vybudoval stranícku infraštruktúru, zariadil kancelárie po celej krajine, vybavil ich počítačmi a kopírkami.

Ďalšie peniaze dostávala strana od Sorosa nepriamo na školu, ktorá sa tiež volala Századvég a ktorá fungovala ako stranícky think-tank, akadémia vychovávajúca partajné kádre a napokon aj ako vydavateľstvo. Peniaze získal i časopis Magyar Narancs, ktorý mal spočiatku k Fideszu veľmi blízko. Mnohí neskorší lídri Fideszu pracovali v inštitúciách financovaných Sorosom. Orbán sa po ukončení univerzity zamestnal v Stredoeurópskom výskumnom tíme, ktorý vznikol zo Sorosových peňazí, a v roku 1989 išiel na Sorosovo štipendium do Oxfordu.

Sympatie boli vtedy vzájomné. Keď v roku 1992 nacionálna pravica útočila na Sorosa, vydal Fidesz vyhlásenie, v ktorom odmietol tieto „hanebné útoky“ a tvrdil, že maďarské vysoké školstvo a ďalšie generácie potrebujú „nezištnú podporu“, ktorú im Sorosova nadácia poskytuje. „Protestujeme proti tomu, aby nadáciu zaťahovali do politických bojov,“ hovoril vtedy Fidesz.

Z liberála nacionálnym konzervatívcom

Vzťah medzi Orbánom a Sorosom sa začal zhoršovať od roku 1993, úmerne tomu, ako Orbán opúšťal liberálne pozície a začal stranu viesť k tradičnému maďarskému konzervativizmu. Za prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998 až 2002 už médiá blízke Fideszu a verejnoprávne médiá podriadené vláde často napádali Sorosovu nadáciu, zároveň však pokračovala spolupráca s vládou pri programoch na podporu Rómov, zdravotníctva a školstva, na ktoré nadácia za Orbánovej prvej vlády venovala miliardy forintov.

Príležitostí na konflikt tiež bolo menej: Sorosova nadácia totiž od začiatku nového tisícročia obmedzovala svoje aktivity v Maďarsku s odôvodnením, že ide o fungujúcu demokraciu, a preto už jej pomoc nie je potrebná. Hlavnou Sorosovou aktivitou v Maďarsku zostala Stredoeurópska univerzita v Budapešti, na ktorej študovalo veľa politikov Fideszu.

V roku 2010 sa Orbán so Sorosom ešte osobne stretol. Soros dal vláde milión dolárov na likvidáciu dôsledkov ekologickej katastrofy, pri ktorej kal vznikajúci pri výrobe hliníka zaplavil tri obce pri Ajke. Orbán a spol. tiež potrebovali pomoc a skúsenosti odborníkov Sorosovej nadácie a jej ďalších inštitúcií pri riešení rómskej otázky. Maďarsko sa totiž malo stať predsedníckou krajinou EÚ a chcelo na svet urobiť dojem tým, ako si s touto otázkou poradí.

Orbán Sorosa verejne po prvý raz napadol v roku 2009, označil ho nepriamo za finančného špekulanta. Iní politici Fideszu už predtým požadovali vytvorenie vyšetrovacieho výboru, lebo Soros podľa nich svojimi špekuláciami poškodil banku OTP a forint. Soros reagoval vyhlásením, že už neriadi fond, ktorý špekuloval proti OTP, a že on by to neurobil.

Ideálny obraz nepriateľa

Za druhej Orbánovej vlády v rokoch 2010 až 2014 politici Fideszu útočili na Sorosa obvykle nepriamo – odsudzovaním maďarskej opozície a voči vláde kritických mimovládnych organizácií, ktoré údajne finančne podporoval.

Hlavným nepriateľom Orbánovej vlády a Maďarska (v rétorike Fideszu tieto pojmy splývajú) sa Soros stal až za súčasnej vlády, ktorá nastúpila v roku 2014. Podľa analýzy týždenníka Magyar Narancs to súvisí s celkovým oslabením opozície, namiesto ktorej vláda potrebovala iný obraz nepriateľa. Svoju úlohu v tom zohralo aj to, že Sorosove inštitúcie začali byť v Maďarsku opäť aktívnejšie, keď krajina prestávala byť demokratická.

Fideszu prišla veľmi vhod migračná kríza, do pozície jej hlavného strojcu však vládna propaganda dosadila Sorosa len pozvoľna. Nakoniec sa ukázal byť propagandisticky ideálnou hrozbou. Bol personifikovateľným nepriateľom, bol bohatý, čo umožňovalo hrať na závisť, a bolo pri ňom možné nepriznane zneužívať viac-menej silné antisemitské predsudky veľkej časti Maďarov.

„Náš vzťah sa pokazil, pretože on sa skazil, veľmi sa zmenil,“ charakterizoval Soros svoj súčasný vzťah s Orbánom v maďarskojazyčnom videoposolstve z konca minulého roka. Spočiatku bol podľa neho Orbán jedným z lídrov, ktorí pomáhali vzniku demokracie, dnes však demokraciu premenil na antidemokratický režim a vybudoval mafiánsky štát, v ktorom lídri svoje pozície využívajú na to, aby si zachovali moc a aby osobne zbohatli. S Orbánom nemá osobný, ale len principiálny spor, odmieta režim, ktorý vytvoril, tvrdí Soros.