Pedagóg Martin Slobodník: Bolo by zbabelé nepodporiť študentov, keď na nich premiér útočí

Boli ste na prvom spomienkovom pochode v piatok 2. marca?

Bol. Chcel som vyjadriť svoj občiansky postoj, ukázať, že mi nie je ľahostajné, čo sa deje. Napriek tragickej udalosti som mal zo spomienkového zhromaždenia dobrý pocit. Malo atmosféru spolupatričnosti ľudí rôznych generácií, ktorým nie je jedno, v akom štáte budú žiť, a bolo prejavom piety voči tragickej smrti dvoch mladých ľudí.

Čiže okrem spomienky na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú bola vaša účasť aj vyjadrením istého postoja?

Áno, bol to prejav občianskeho postoja. Odmietam sa naďalej len pozerať na to, čo sa deje v našej krajine. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pre mňa symbolom, je dôsledkom širších súvislostí.

Rozprávate sa na fakulte s kolegami, pedagógmi a so študentmi o aktuálnej situácii?

Samozrejme, je to téma týchto dní. Rozprávame sa, pretože nikoho z nás to, čo sa stalo, nenecháva chladným. Premýšľam nad tým, ako sme sa mohli dostať do krízy, v ktorej práve sme, ale aj o tom, akú máme ako občania v súčasnej situácii úlohu.

A aká je vaša úloha? Prečo sa Filozofická fakulta, na ktorej pôsobíte, rozhodla na piatok vyhlásiť dekanské voľno, aby tak podporila zhromaždenie Za slušné Slovensko?

Týmto symbolickým gestom chceme aj ako inštitúcia celej spoločnosti povedať, že sa nás vývoj na Slovensku týka a že účastníkov zhromaždení v tom nechceme nechať samých. Predstavitelia univerzít by sa nemali izolovať ako v nejakej slonovinovej veži. Nakoniec, to, že štát dnes nefunguje dobre, sa prejavuje napríklad tým, že aj nám rozkrádajú eurofondy na vedu a výskum. Bezprostredne sa nás to týka.

Prečo je dôležité, aby sa k nejakému postoju prihlásili fakulty ako inštitúcie a aby nešlo len o osobný postoj vás či vašich kolegov?

Úlohou fakúlt a vysokoškolských inštitúcií určite nie je vstupovať do partikulárnych politických bojov. No dnes mám pocit, že sme sa dostali do bodu zlomu. Úlohou akademických inštitúcií je aj pestovanie demokratických hodnôt a budovanie občianskej spoločnosti. Preto by sme sa mali ozvať a ukázať, že aj my máme svoj hlas a nenecháme si ho zobrať len pre nejaký iluzórny pocit apolitickosti.

Prečítajte si

Pochody budú v piatok v šesťdesiatich mestách po celom Slovensku aj vo svete (prehľad akcií)

Nebojíte sa obviňovania z politizovania akademickej sféry? Vidíme, ako premiér Robert Fico spochybňuje už aj na študentov, ktorí spomienkové zhromaždenia organizujú.

Ak by sme sa stali terčom nejakej kritiky, nejako sa s tým vyrovnáme. Akademická pôda má istú autonómiu, nebojme sa ju využiť. Ako občan by som sa necítil dobre, ak by som prípadný hnev premiéra nechal zniesť len na hlavy mladých ľudí, ktorí sa z pocitu smútku a šoku, a preto, že majú ešte nejaké ideály, rozhodli reagovať organizáciou zhromaždení. Aj keď to nie sú študenti našej fakulty, patria ku generácii, s ktorou každý deň pracujem. Nepodporiť ich by sa mi zdalo zbabelé.

Bola podpora pre piatkové zhromaždenia na fakulte jednohlasná?

Vo vedení fakulty sme sa prvýkrát k tragédii vyjadrili už minulý utorok. V súčasnej situácii sme sa okrem toho rozhodli vyhlásiť dekanské voľno na piatok. Nejaké protichodné názory vo vedení fakulty neboli, no, samozrejme, nediskutovali sme to s celou akademickou obcou, to by sme nestihli.

Okrem vyhlásenia dekanského voľna fakulta vo svojom stanovisku napísala: „Odmietame iracionálne využívanie konšpiračných teórií v slovenskej politike a spochybňovanie legitímnych občianskych prejavov nespokojnosti.“ Prečo bolo dôležité, aby ste pridali aj túto vetu?

Pretože s postavením pedagóga či študenta sa spája aj schopnosť kriticky myslieť. Premiér v súčasnej komplikovanej politickej a spoločenskej situácii namiesto riešení prináša absurdné konšpirácie a špekulácie, známe z takzvaných alternatívnych médií. Je legitímne upozorniť na to, že takáto rétorika je neakceptovateľná. V dnešnej situácii nemôžeme rezignovať na zdravý rozum.

Čo čakáte od politickej reprezentácie, čo má byť výsledkom piatkových zhromaždení?

Od všetkých demokratických strán očakávam, že budú pod vedením prezidenta rokovať o budúcnosti Slovenska. Podľa môjho názoru by sa však už týchto rokovaní nemali zúčastniť politici, ktorí sa vlastnou vinou skompromitovali. To znamená premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák.

Ako by mala reagovať spoločnosť?

My ostatní by sme mali hľadať to lepšie v nás. Mali by sme si ďalej poctivo plniť povinnosti v oblastiach, v ktorých pôsobíme, no očakávam aj istú občiansku statočnosť od tých, ktorí sa stretávajú s korupčným správaním vo svojich oblastiach, aby na tieto praktiky upozorňovali. Prerastanie pochybných podnikateľských postáv s kontaktmi v politike do verejného priestoru by sa malo zastaviť.

Ste optimista? Podarí sa to?

Som možno mierne naivný idealista. Dúfam, že sa občianska spoločnosť tejto krajiny tentoraz nenechá opiť rožkom a nenechá spoločenský pohyb, ktorý nastal, uniesť extrémistickým silám, ktoré čakajú na svoju šancu a môžu mať oprávnený pocit, že aj premiér krajiny začal hovoriť ich slovníkom. Slovensko má nejakú históriu zápasov o demokraciu a verím, že ľudia s rozličnými názormi sa dokážu zjednotiť na platforme demokracie a neskorumpovanej politiky.