Denník N

Odvrátiť únos štátu

Debata N: zľava Marek Vagovič, Monika Tódová, Zuzana Petková a Adam Valček. Foto N - Tomáš Benedikovič
Debata N: zľava Marek Vagovič, Monika Tódová, Zuzana Petková a Adam Valček. Foto N – Tomáš Benedikovič

ŠtB dokázala účinne vyvolávať strach a ťažiť z obáv a bezmocnosti tých, na ktorých sa zamerala. To sa zmenilo. Dnes niektorí novinári vedia viac ako štátne orgány.

Autor je poradcom prezidenta Andreja Kisku

Známu formulku o tom, že všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám, možno dnes poopraviť.

Aj to, čo nepoviete či neurobíte, sa môže obrátiť proti vám. Nech už ste novinár či novinárka, alebo patríte medzi policajtov, sudcov, pracovníkov verejnej správy, do študentskej či akademickej obce, alebo ste jednoducho občiankou či občanom – znovu sme raz v situácii, keď sa treba ozvať.

Pri všetkej tragickosti sú to zároveň hviezdne hodiny pre férovú a odvážnu žurnalistiku. Ukážku takejto žurnalistiky sme videli v utorok večer v diskusnej relácii Michala Havrana o tom, kto a prečo zabil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú a čo to znamená pre Slovensko. Jej hosťami boli investigatívni novinári Adam Valček z denníka SME a Marek Vagovič, komentátor Aktuality.sk. Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar najprv svoju účasť potvrdil, no tesne pred začiatkom ju zrušil.

Obaja diskutujúci patria na dnešnom Slovensku k najzasvätenejším do tohto prípadu; či už svojou blízkosťou k zavraždenému kolegovi, alebo dlhoročnou investigatívnou prácou.

Starostlivo vážili slová, a predsa povedali veľa, vrátane úvah, z ktorých mrazí: do vraždy môžu byť zapletené aj domáce, lokálne kruhy používajúce mafiánske praktiky.

Obaja novinári tiež hovorili súčasne o dvoch skutočnostiach. Na jednej strane sa ocitli v situácii, keď nie je možné zbaviť sa obáv o vlastnú bezpečnosť a, chvalabohu, dostali ochranu. Na druhej strane tlmočili aj niečo iné, úplne opačné: meniacu sa atmosféru v krajine, vynárajúcu sa zhodu na tom, že smrť dvoch mladých ľudí je prelomový bod. Odhodlanie trvať na zásadnej zmene pomerov v štáte. Vagovič i Valček potvrdili, že sa na nich obracajú ľudia. Redakcie, a nielen tieto dve, a nielen redakcie, dostávajú mnohé podnety, informácie i nové fakty o prehreškoch, deliktoch alebo priam závažných porušeniach právneho štátu na Slovensku. Ľudia sa ozývajú a nechcú mlčať.

Pretože opäť raz majú nádej, že ich hlas nezapadne.

Spomínam si na prvé dni a týždne počas Novembra 1989, keď sa v centrále Verejnosti proti násiliu zbiehalo obrovské množstvo informácií i ľudí. Pred VPN stála predovšetkým úloha nenásilného prechodu k zmene režimu – na spracovanie podnetov o spáchaných zločinoch a krivdách často nebol čas. Dnes má spoločnosť oveľa väčšie inštitucionálne, odborné i ľudské kapacity podnety analyzovať a vyvodiť z nich závery v prospech spravodlivosti.

A ešte jedna okolnosť je dnes iná. V čase vlády jednej strany bolo jednou z najsilnejších zbraní Štátnej bezpečnosti vzbudzovanie dojmu, že o vás všetko vedia, oveľa viac, než by ste tušili. ŠtB dokázala účinne vyvolávať strach a ťažiť z obáv a bezmocnosti tých, na ktorých sa zamerala.

Aj to sa zmenilo. Dnes niektorí novinári vedia viac ako štátne orgány.

Azda až tak veľa, že sa ich zľakli tí, ktorí sa pre istotu rozhodli vraždiť.

Pred očami sa nám neodohráva prevrat: odohráva sa dramatický zápas o to, aby sa podarilo zabrániť únosu štátu, ktorého sme svedkami.

Komentáre

Teraz najčítanejšie