Denník N

Kim Čong-un je ochotný vzdať sa jadrových zbraní. Je to ako z manuálu jeho otca, brzdia nadšenie odborníci

Kim Čong-un a riaditeľ juhokórejského úradu pre národnú bezpečnosť počas stretnutia v Severnej Kórei. Foto – TASR/AP
Kim Čong-un a riaditeľ juhokórejského úradu pre národnú bezpečnosť počas stretnutia v Severnej Kórei. Foto – TASR/AP

Zástupcovia KĽDR a USA sa možno v blízkej budúcnosti stretnú za rokovacím stolom. Netreba mať prehnané očakávania, hovorí analytička.

Severná Kórea v utorok prekvapila celý svet. Ešte nedávno medzi Kim Čong-unom a Trumpom lietali urážky a KĽDR sa Američanom vyhrážala jadrovou vojnou.

Teraz severokórejský režim naznačuje, že je pripravený s USA a Južnou Kóreou rokovať. V apríli sa Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Če-in stretnú na samite v kórejskom pohraničí.

Nasledovať by mohlo aj stretnutie medzi zástupcami Spojených štátov a KĽDR. A Severná Kórea tvrdí, že by mohlo viesť až k tomu, že sa vzdá svojho jadrového arzenálu.

Mnohí politici aj analytici však brzdia nadšenie. Hovoria, že Severná Kórea nie je dôveryhodný partner, a preto k jej sľubom treba pristupovať opatrne.

“Rokovania je potrebné vnímať pozitívne, ale v prípade KĽDR netreba mať prehnané očakávania a pozerať sa na to čo najrealistickejšie,” povedala pre Denník N Lucia Husenicová, riaditeľka Inštitútu ázijských štúdií a odborná asistentka na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici.

Koniec napätia?

Informácie o tom, že Kim Čong-un chce vyjednávať, zverejnili Juhokórejčania, ktorí tento týždeň v KĽDR strávili dva dni. Severná Kórea počas rokovaní zastaví raketové a nukleárne testy.

Pre to, aby sa zbraní vzdal úplne, má jednu kľúčovú podmienku – chce, aby režim ostal zachovaný a žiada bezpečnostné záruky. Inými slovami – Kim Čong-un už nebude strašiť svet jadrovou vojnou, ak ho svet nechá na pokoji.

Ak by Američania (a Juhokórejčania) na tieto podmienky pristúpili a Severná Kórea by prípadnú dohodu naozaj dodržiavala, išlo by o veľký diplomatický úspech.

História rokovaní a dohôd so Severnou Kóreou však nedáva dôvod na optimizmus. Američania už viackrát boli blízko prelomu. Príkladom sú dohody z rokov 1994 alebo 2005, ktoré boli považované za veľký úspech, no po čase stroskotali.

Severná Kórea sa v oboch prípadoch ukázala ako nedôveryhodný partner. “Rokovania v prvej polovici 90. rokov priniesli Rámcovú dohodu a na čas zastavili severokórejský jadrový program, a dnes aj napriek tomu hovoríme o KĽDR ako o štáte s jadrovým potenciálom. Takže pri vyjadreniach o význame a vplyve rokovaní by som bola opatrná,” hovorí Husenicová.

“Uzavreli sme dohodu a oni sa vzdali svojho programu. No potom ho potajomky obnovili a použili pri tom obohatený urán, ktorý získali z Pakistanu,” povedal pre CNN Robert Gallucci, ktorý v roku 1994 za Clintonovu administratívu s KĽDR rokoval.

Nečakane zdržanlivý bol aj Donald Trump. Na Twitteri napísal, že sa rysuje možný pokrok a priznal, že to môže byť falošná nádej. O niekoľko dní neskôr, v piatok, už povedal, že sa s Kim Čong-unom stretne. Malo by sa tak stať do konca mája.

Naznačujú to aj satelitné snímky, ktoré zverejnil portál 38north.org. Tie podľa odborníkov ukazujú, že Severná Kórea obnovila produkciu plutónia.

“Či už sa pozriete na Clintonovu, Bushovu alebo Obamovu administratívu, nikdy to nevyšlo. Ten problém sa mal riešiť vtedy, nie teraz,” dodal Trump v utorok.

Faktom je aj to, že pristúpením na podmienky Kim Čong-una, by USA a Južná Kórea Kimovi dali priepustku na to, aby si doma robil, čo chce. Nedá sa očakávať, že by Kim zrušil cenzúru, povolil politickú opozíciu a začal dodržiavať ľudské práva – práve vďaka tomu v Severnej Kórei existuje kult osobnosti a strachu, ktorý mu pomáha udržať sa pri moci.

Môže mať nesplniteľné podmienky

Severná Kórea minulý rok uskutočnila 23 raketových testov a vyskúšala zatiaľ najsilnejšiu bombu vo svojej histórii. Svojím pokrokom prekvapila aj analytikov a americké tajné služby. Kim Čong-un dnes tvrdí, že má k dispozícii rakety, ktorými by mohol zasiahnuť akékoľvek mesto v USA.

Rakety by podľa všetkého ešte nedokázali niesť jadrové hlavice, no sila Severnej Kórey nepochybne vzrástla. A s ňou aj cena, za ktorú by Kim Čong-un bol ochotný vzdať sa svojho arzenálu.

História naznačuje, čo okrem záruky zachovania režimu by mohol od Američanov žiadať. “Pri minulých rokovaniach bola ochota KĽDR vzdať sa nukleárnych zbraní závislá od toho, či sa skončí vojenské spojenectvo medzi USA a Južnou Kóreou a či sa americké jednotky stiahnu z Južnej Kórey,” povedala pre Washington Post juhokórejská analytička Duyeon Kim.

Dodáva, že ak k rokovaniam dôjde, najzložitejšie bude dohodnúť sa práve na tejto “cene” za Kim Čong-unove ústupky. Stiahnutie vojakov Spojené štáty odmietajú. Americký denník New York Times pripomína, že aj táto podmienka patrila v minulosti medzi dôvody, prečo boli rokovania neúspešné.

Husenicová si myslí, že ak sa rokovanie medzi KĽDR a USA začnú, bude to významný krok, no dôležitejšie je sledovať, aký bude program a priebeh rokovaní, čo bude ich výsledkom a ako sa to premietne do praxe.

Rokovania podľa nej situáciu na Kórejskom polostrove upokoja, no či budú mať reálne výsledky, sa ukáže až po prijatí prípadnej dohody. „Skúsenosti z minulosti nás ale učia, že k zmene severokórejského postoja, resp. svojskému vyloženiu záväzkov môže prísť veľmi rýchlo,“ hovorí Husenicová.

Známy vzorec?

Nadšenie z na prvý pohľad prelomových vyjadrení severokórejského režimu nebrzdí len Trump. Podobne to vidia analytici z celého sveta. “Dve slová: Otcov manuál,” napísala na Twitteri analytička z think-thanku Brookings Institution, ktorá pracovala aj pre CIA.

Naráža tým na to, že Kim Čong-unova politika pripomína jednoduchý vzorec, ktorý Severná Kórea už v minulosti použila. Najprv vybičuje atmosféru, zvýši napätie a v situácii, keď akékoľvek uvoľnenie znamená veľký úspech, príde s ochotou robiť ústupky.

Pri rokovacom stole dohodne zmiernenie sankcií a získa tak čas, aby sa jej ekonomika nadýchla a pripravila na ďalšiu eskaláciu a možné zbrojenie. Kim Čong-il dvakrát v Pchjongjangu usporiadal samit s juhokórejskou hlavou štátu, no z dlhodobého hľadiska to k ničomu neviedlo.

“Túžba mať nukleárne zbrane je v DNA Kim Čong-una. Chcel ich jeho starý otec. Túžil po nich aj jeho otec,” píše The Atlantic.

KĽDR trápia sankcie

O tom, že najviac na zbraniach z celej rodiny záleží práve súčasnému severokórejskému diktátorovi svedčí aj počet testov, ktoré stihol od svojho nástupu k moci. Za sedem rokov ich uskutočnil 89, niekoľkonásobne viac ako jeho otec a dedko.

Aj napriek tomu Kim Čong-un po Novom roku prišiel so zmierlivým tónom a tvrdí, že chce urovnať vzťahy medzi severom a juhom.

Vhod mu padla aj olympiáda. Vďaka nej sa už čiastočne posunul do úlohy mierotvorcu, mierne zlepšil svoj imidž a stal sa tým, kto diktuje tempo.

Do Pchjongjangu pozval juhokórejskú delegáciu a spustil dialóg s prezidentom Mun Če-inom, ktorý dlhodobo dáva najavo, že je ochotný rozprávať sa s KĽDR. A hoci sa Kim Čong-un nikdy doma ani v zahraničí nestretol s hlavou iného štátu (nie verejne), v apríli to urobí.

“Kima motivuje snaha o zaistenie prežitia štátu s aktuálnym, totalitárnym politickým systémom. Ja za tým primárne vidím ekonomické dôvody – dopad sankcií na ekonomiku. Zároveň, severokórejská populácia je zvyknutá na dovoz čínskych produktov, ktorý je taktiež výrazne obmedzený,” hovorí Husenicová.

Dodáva, že KĽDR pre sankcie príde o miliardy dolárov. Krajine hrozí aj potravinová kríza. “Po minuloročných suchách sa odhaduje, že KĽDR nemá dostatok obilnín na nasýtenie menej ako polovice populácie,” tvrdí Husenicová.

Nové sankcie proti Severnej Kórei zaviedli USA aj v utorok, teda v rovnaký deň ako sa objavili správy o severokórejskej ochote rokovať. Dôvodom je, že KĽDR pri minuloročnej vražde nevlastného brata Kim Čong-una použila zakázaný nervový plyn.

Severná Kórea

Teraz najčítanejšie