Na deň žien zo španielskych médií zmiznú ženy, protestujú proti diskriminácii

„Je nefér, ako je v médiách rozdelená moc, napríklad že muži majú vyššie platy než ženy,“ hovorí španielska novinárka.

Marta Garcia Aller. Foto – El Independiente

Marta Garcia Aller pracuje pre španielske médium El Independiente. Je expertka na ekonomiku, predtým pracovala pre noviny El Mundo. „Tento štrajk bude obrovský a ľudia si ho všimnú najmä v hlavných vysielacích časoch v rádiu a televízii, kde budú chýbať ženy,“ hovorí. 

Na deň žien v Španielsku ženy vyhlásili štrajk, aby upozornili na to, že bez nich by množstvo vecí v krajine nefungovalo. Podporujete ho?

Na začiatku nebolo ľahké sa rozhodnúť, či ho podporiť alebo nie. Nevedeli sme jasne určiť, kto za štrajkom je, a viaceré politické strany sa ho snažili privlastniť. Dnes už je jasné, že ho bude organizovať hnutie žien, za ktorými nie sú politické strany, ale je za nimi medzinárodná podpora a zvlášť ženy v médiách, ktoré vytvorili hnutie Las periodistas paramos (Novinárky sa zastavili). Sú v ňom novinárky, ktoré sa v médiách snažia zviditeľniť ženy a témy, proti ktorým by sme v Španielsku mali protestovať.

Na čo chcú upozorniť?

Je nefér, ako je v médiách rozdelená moc, napríklad že muži majú vyššie platy než ženy. Protest sa snaží osloviť všetky ideologické skupiny, všetky politické strany, pretože bojuje za spravodlivosť a rovnaké práva. Novinárky spísali manifest, v ktorom žiadajú lepšiu rovnováhu v redakciách, a je taký úspešný, že už sa k nemu prihlásilo 6000 novinárok. Tento štrajk bude obrovský a ľudia si ho všimnú najmä v hlavných vysielacích časoch v rádiu a televízii, kde budú chýbať ženy. Vyšle to k ľuďom naozaj dôležitý odkaz, že už ďalej nechceme byť diskriminované.

Médiá o štrajku a proteste písali, že chcú bojovať so „španielskou mačovskou kultúrou“. Čo to znamená?

Nemyslím si, že mačovská kultúra je v Španielsku špecifická. Nachádza sa aj v mnohých iných krajinách a je to naše celosvetové kultúrne dedičstvo.

Ako to vyzerá v praxi?

Napríklad vnímanie mužskosti ako niečo pozitívne a ženskosti ako symbol slabosti a zraniteľnosti. Je to aj vecou jazyka a médií, ktoré by sme sa mali snažiť meniť. Muži sú pre túto zmenu veľmi dôležití, pretože si musia uvedomiť, ako médiá menia spoločnosť.

Tento štrajk sa snaží upozorniť aj na to, že v Španielsku minulý rok zomrelo 99 žien rukou svojho partnera. To je každý tretí deň takmer jedna žena.

Toto je veľký problém nielen u nás. Akurát v Španielsku sme o krok vpredu, pretože tento problém zviditeľňujeme a robíme z toho hlavnú spoločenskú tému. Ženy zomierajú aj v iných európskych krajinách, ale nedostáva sa to do hlavných správ. Za posledných desať rokov sme v Španielsku urobili veľký pokrok v tom, že násilie prestáva byť osobným problémom dvoch ľudí a stalo sa to súčasťou verejnej diskusie. Ženy kvôli mačizmu zomierajú a my si musíme poriadne premyslieť, ako tieto udalosti budú médiá pokrývať.

Ako o nich médiá v Španielsku informujú?

Dnes už je to oveľa citlivejšie a už nenaznačujú, že obeť si možno za smrť alebo za násilie zo strany partnera mohla sama. Navyše si dávajú pozor na to, aby bolo v titulku spomenuté slovo vrah. To znamená, že nenapíšu „žena zomrela“, ale napíšu „bola zabitá“, a nezataja, že to bola vražda.

Pod manifest, ktorý spísali novinári, sa môžu podpísať len ženy. Ako ich môžu podporiť ich kolegovia?

Položili tú istú otázku. Muži ho môžu zviditeľniť a ďalej šíriť. Je dôležité, aby ten štrajk podporilo veľa známych novinárok, pretože majú výhodu, že ľudia ich poznajú z obrazoviek, z rádií alebo z tlače.

Pracuje v španielskych médiách menej žien ako mužov?

Práve naopak – pracuje ich tam viac. Ale spomedzi pätnástich hlavných mienkotvorných médií šéfuje žena len jednému z nich. Šéfredaktori a editori v redakciách sú stále poväčšine muži, a to aj v 21. storočí.

V španielskych médiách je 80 percent komentárov a názorových textov písaných mužmi. Vo vašom médiu El Independiente však píše komentáre viac žien ako mužov. Ako je to možné?

Dávame ženám výrazný priestor, a to nielen v prípade, že ide o „ženské témy“ alebo „rodinné témy“, ale aj keď ide o ekonomiku či politiku. Podarilo sa to vďaka tomu, že pred rokom a pol, keď naše médium vznikalo, sa náš šéfredaktor rozhodol, že medzi komentátormi chce polovicu žien. Oslovil aj mňa a ja som to s radosťou prijala. Ale rozumiem, že pre dlhšie fungujúce médiá to môže byť zložitejšie, lebo už majú zabehnutý systém, ktorý sa stále dokola dedí. Ale médium, ktoré vzniká nanovo a chce byť moderné, by na to malo myslieť.

Dá sa povedať, že čitatelia o niečo prichádzajú, ak názory v médiách prezentujú najmä muži?

Samozrejme, prichádzajú o mnohé názory v spoločnosti. A niektoré im možno úplne unikajú. Navyše sa potom na svet pozerajú z pohľadu mužov, ktorý je relevantný, ale nie je univerzálny. Ak navyše zistíme, že ide najmä o bielych mužov v strednom veku, unikajú nám názory mladých ľudí, menšín a podobne.

Zažili ste niekedy nerovnosť medzi mužmi a ženami na vlastnej koži?

Je ťažké rozoznať, či sa vám niečo nepodarí dosiahnuť preto, lebo ste urobili niečo zle, alebo preto, že ste žena. Pracovala som na rôznych pozíciách a môžem povedať, že najvýraznejšiu diskrimináciu vidím v tom, že ženy musia byť oveľa lepšie a oveľa viac sa snažiť, aby dosiahli ten istý úspech ako muži.

Vzťahy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |