Denník N

Cenu za prínos do hudby dostane Michal Kaščák, no zaslúži si ju aj Rádio_FM

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jubilejný 10. ročník cien Radio_Head Awards bude vo štvrtok 15. marca, prvý víťaz je známy už dnes.

Keď vlani dostal cenu od prezidenta, v zozname osobností bol najmladší. Tvrdil, že festival ani ďalšie aktivity nikdy nerobil preto, aby si niekedy mohol ísť po cenu do Prezidentského paláca. Zároveň neskrýval, že sa potešil, pretože Andreja Kisku považuje za človeka, od ktorého aj oficiálna pochvala poteší.

Oficiálne sa to volá Rad Ľudovíta Štúra II. stupňa za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj kultúry. Vysvetliť, prečo teraz dostane ďalšie ocenenie, je pomerne jednoduché.

Priamy prínos

„Chcel by som vám vo svojom mene poďakovať za vašu jemnosť, krehkosť, nenásilnosť, nonšalantnosť, za všetko, čo ste doteraz vykonali,“ vraví v jednom z kultových dialógov Július Satinský Milanovi Lasicovi. Keďže Michal Kaščák je veľkým znalcom tejto dvojice, samozrejme, že pozná aj túto scénku. Napokon, práve ju sme sa rozhodli spoločne prečítať aj na rozlúčke s naším kamarátom Jurajom Kušnierikom. Presne v jej duchu zareagoval na otázku, čo si myslí o tom, že tohtoročnú cenu Radio_Head Awards za prínos do hudby dostane práve on.

„Ked je v telke priamy prinos, tak to radsej vypnem,“ bola jeho prvá veta, ktorá aj v esemeske (Mišo je v týchto dňoch na hudobnej konferencii v Londýne – pozn. red.) cvendží poetikou veľmajstra jazykových hračiek Satinského. „No čo mám povedať, veď sa aj teším, aj som v rozpakoch trošku, lebo ešte chcem prinášať,“ dodal.

Čo teda vlastne doteraz priniesol? A prečo práve on? Už ako tínedžer bol neprehliadnuteľnou postavou, od prvých koncertov skupiny Bez ladu a skladu. Aj v nej bol najmladší, pritom stál za mikrofónom, písal hudbu aj nadčasové texty ako Udavač. Verte alebo nie, v Bez ladu a skladu je stále najmladší, akurát už dlho všetci členovia robia niečo iné a spolu hrávajú len pri výnimočných príležitostiach. Napríklad tento víkend na Koncerte pre Jána a Martinu v Prešove.

Takéto akcie organizuje preto, lebo úprimne verí, že hudba nemôže existovať bez slobody. Z rovnakého dôvodu na Pohode dáva priestor neziskovkám a spoločenským debatám, hoci mu vyčítajú, že do hudby ťahá politiku. Cenu za prínos si zaslúži preto, lebo Pohoda by bola úplne iným festivalom, keby za ním už od začiatku nestál muzikant, ktorému nie je jedno, v akej krajine žije. Na Pohode mali slovenské premiéry mnohé veľké svetové mená, ale aj domáce projekty. Nick Cave, Björk, Prodigy, Portishead a ďalší si vyberajú, kde pôjdu hrať. Oni koncertujú aj na iných festivaloch, ale kompletný album Bolo nás jedenásť si naživo nikde inde nevypočujete. A je to predovšetkým Mišova zásluha. Výsledok jeho dlhoročnej práce a kontaktov.

Pohoda výrazne prispieva k tomu, že Slovensko je na hudobnej mape Európy. Na najväčšom európskom showcase festivale Eurosonic v Holandsku sa pravidelne skloňuje a jej šéfa tam organizátori na debatách predstavujú ako jedného z hýbateľov hudobného priemyslu. Už som to raz napísal, ale treba to zopakovať. Znie úplne inak, keď slová „Pohoda má svoju vlastnú atmosféru a ľudí, ktorí ju vytvárajú,“ hovorí niekto z festivalového tímu a keď ich vysloví Serge Grimaux – promotér so štyridsaťročnou kariérou, ktorý robil koncerty Michaela Jacksona, Pink Floyd, Metallicy či Milesa Davisa a do strednej Európy priniesol prvú modernú ticketingovú sieť.

Tu by stačilo dodať, že o cene za prínos rozhoduje Rádio_FM spoločne s Denníkom N, v ktorom je Michal Kaščák členom redakčnej rady. Niektorým to určite stačiť bude, ale dovolím si ešte trochu to rozviesť.

A čo ste spravili pre scénu vy?

Program žiadneho iného slovenského festivalu sa tak prirodzene a do takej miery neprekrýva s tým, čo vysiela Rádio_FM. Pohoda existuje od roku 1997, ceny Radio_Head Awards práve oslavujú desať rokov. Teraz musím byť osobný, inak to napísať nejde. Od začiatku som pri tom, už na prvom ročníku Radio_Head Awards som ešte ako redaktor SME odovzdával spoločne s Ďurom Kušnierikom takzvanú cenu kritikov. Vytvorili sme dvojicu, bola to súčasť mediálneho partnerstva, ale nikdy sme to takto oficiálne nebrali.

Keď v roku 2011 pribudla kategória Cena za prínos do hudby, dlho sme sa aj spolu s ľuďmi z rádia rozprávali, kto by ju mal dostať ako prvý. Nakoniec sme si uvedomili, že tri nezávislé vydavateľstvá Slnko records, Deadred records a Hevhetia oslavujú desať rokov existencie. Keď si ich katalógy dáte vedľa seba, otázka, čo spravili pre scénu, je zbytočná. A presne na túto otázku odvtedy hľadáme odpoveď pravidelne, aj keď od roku 2008 sa už veľmi veľa zmenilo. Rádio po Dušanovi Vančovi prebral Maroš Hečko a dnes ho vedie Janka Imrichová, Ďuro predčasne zomrel, ja už pracujem v novom denníku, k hlavným cenám pribudlo niekoľko nových žánrových kategórií, udeľovanie prešlo od najväčšej sály Slovenského rozhlasu cez klub MMC a Starú tržnicu do tohtoročného NTC. Prečo práve tam? Lebo prvé dva priestory už kapacitou nestačia a v treťom sa momentálne nedá koncertovať.

Za desať rokov sa toho naozaj veľa zmenilo, ale to podstatné zostáva. Na cenách Radio_Head Awards ide o hudbu a nie o štatistiky ani o šoubiznis. O oslavu zaujímavej novej slovenskej hudby a o jej publikum. Tú cenu za prínos by si vlastne rovnako zaslúžilo aj „efemko“. Samo si ju, pochopiteľne, udeliť nemôže, ale som si takmer istý, že keby sme nechali hlasovať poslucháčov rádia, túto cenu by mu neváhali dávať aj každý rok. Myslím si však, že Mišo Kaščák je tiež dobrá voľba. Ďuro Kušnierik by bol určite za. Viem to, pretože už sme raz o ňom uvažovali. Ale vtedy sme sa zhodli, že to bude ideálne až po 20. výročí Pohody.

Kultúra

Teraz najčítanejšie