Zloduchovia a agenti Georgea Sorosa
Šírením konšpiračných teórií o agentoch, ktorí vraj v Európe rozpútavajú „farebné revolúcie“ a prevraty, sa niekdajší ideologickí protivníci Fico a Čarnogurský hlásia k temnému dedičstvu politizujúceho katolicizmu a ruskej reakcie.
Autor je historik, Historický ústav SAV
„Zloduchovia“ v konšpiračných teóriách sa neusilujú o rozklad pospolitosti sami, ale využívajú na to „agentov“. V prípade antisemitských konšpiračných teórií zostávajú zloduchmi, pochopiteľne, Židia, no ich pomocníci menili a menia historickú podobu. V 19. storočí malo ísť o ich sprisahanie so slobodomurármi, členmi tajných spoločností zasvätených osvete a pokroku ľudstva, často militantných nepriateľov údajného náboženského tmárstva.
Keďže v novom talianskom štáte sa z týchto zároveň liberálov – niektorí boli židovského pôvodu – grupovali najhlasnejší antiklerikáli, pápeži proti nim vyhlásili svätú vojnu a démonizovali ich ako synov temnôt. Najmä francúzski katolícki reakcionári si k tomu rýchlo pribásnili satanizmus a výsledkom boli fantázie o čiernych sabatoch „židovských mudrcov“ na starom pražskom cintoríne – ich literárne spracovanie čitateľ nájde v rovnomennom románe talianskeho spisovateľa Umberta Eca.
Sionskí mudrci a slobodomurári
Týmito fantáziami sa inšpirovala tajná cárska polícia, ktorá potrebovala zvaliť vinu za revolúciu z roku 1905 na Židov, čoho výsledkom bol pamflet Protokoly židovských mudrcov údajne ťahajúcich za nitky agentov-revolucionárov, aby na seba strhli vládu v kresťanských krajinách.
Tento pamflet bol v medzivojnovom období preložený do väčšiny európskych jazykov – slovenské vydanie pripravil radikálny rusofil, fašista a neskôr gardista Jozef Bílik-Záhorský, ktorý pokladal za židovského agenta dokonca samého prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa.
Mimochodom, ľudáci nezabudli ani na slobodomurárov – jedno z prvých opatrení po vyhlásení autonómie na jeseň 1938 sa týkalo rozpustenia slobodomurárskych lóží, ich bratislavské sídlo bolo premenované na Hlinkov dom a neskôr v ňom sídlilo veliteľstvo rovnomennej gardy.
Historik Martin Lacko v tejto skutočnosti nachádza jedno z vysvetlení údajného komplotu proti mučeníkovi Tisovi,