Ak nie Bugár a Danko, vyjdeme do ulíc
Tu už nepomôže vzdychanie, odsudzovanie, pohoršovanie sa či iné teatrálne kúsky, Most a SNS sa musia rozhodnúť.
Autor je vedec, spoluzakladateľ SaS
História je plná prípadov, keď nesprávna osoba na najvyššom mieste stiahla celú krajinu do priepasti. Neurobme tisícprvú chybu, nenechajme sa do nej strhnúť aj my. Na špik kosti skompromitovaný predseda vlády začína byť schopný všetkého, lebo dobre vie, že jeho rozliate mlieko sa už nikdy nevráti do fľaše. Z reťaze odtrhnutý človek sa zahryzol do štátu, ten krváca, no on sa ho pustiť nehodlá.
Prepojenie vládnych úradníkov na podivné indivíduá z Kalábrie sme tu nemali ani za Tisa, Husáka či Mečiara, miliónom v hotovosti navždy zneuctil miesto, kde vítame osobnosti z celého sveta, hlavná štátna radkyňa je antipódom kresťanských hodnôt, stupídne konšpirácie začínajú byť nástrojom politiky a to je výpočet obludností len za niečo vyše týždňa. Všetko to smeruje k jednej osobe.
Každý ďalší deň jeho zotrvania na úrade vlády ničí posledné zvyšky našej dôvery v štát a jeho inštitúcie, kritická masa ľudí už nemieni žiť pod jeho vládou a pošliapavanie aj tak ešte len rodiacej sa značky Slovenskej republiky je už rozbitý krčah. Športovci, umelci, vedci, naši krajania, ale aj naši slušní turisti, štvrťstoročie krôčik po krôčiku zlepšujeme imidž našej krajiny a tu v Bratislave jeden nezmysly tárajúci človek to všetko ničí.
Tu už nepomôže vzdychanie, odsudzovanie, pohoršovanie sa či iné teatrálne kúsky, Most a SNS sa musia rozhodnúť, či do prepadliska dejín hodia celé Slovensko, alebo v sebe objavia dosiaľ nepozorovanú kvalitu, a to úprimnú starosť o Slovenskú republiku. Ústavné rámce a matematika sú jasné, Most a SNS majú dejinnú možnosť odkloniť nás od jednosmerky do priepasti. Ak tieto kvality v sebe predsa len neobjavia, občianska spoločnosť sa musí pokúsiť zvrátiť pád do temnej budúcnosti, tak ako to dokázala naša generácia v novembrových mrazoch pred takmer tridsiatimi rokmi.
Inšpiratívny, ba dokonca motivujúci je aj iný príbeh, ktorý sa udial v rovnako mrazivých, decembrových dňoch roku 1984 len pár kilometrov od našich hraníc. Rakúske úrady sa rozhodli zničiť nádherné lužné lesy a vybudovať na Dunaji nad Hainburgom veľkú vodnú elektráreň. Najprv sa konali na mieste len malé protesty, ktoré postupne rástli do stanových akcií, a neskôr prišli na rad aj policajné obušky. Štátna moc sa rozhodla ísť hlava-nehlava, pred médiami mávali platnými rozhodnutiami a vzápätí do prírody poslali stavebné čaty, ktoré odpílili už aj prvé stromy. Vtedy sa zobudili významné rakúske osobnosti, napríklad aj slávny architekt Friedensreich Hundertwasser, ktorý pred televíznymi kamerami na protest voči arogancii politickej moci roztrhal štátne vyznamenanie. Letargickú, ekonomický blahobyt a vianočnú pohodu užívajúcu si verejnosť udalosti vyburcovali k spontánnej štyridsaťtisícovej demonštrácii vo Viedni. Vláde pod obrovským tlakom verejnosti neostalo nič iné, len celú elektráreň v Hainburgu nadobro utopiť. Bola to nevídaná mobilizácia občianskej spoločnosti, ktorá ukázala, že aj v demokracii je potrebné spojiť sily a vyjsť do ulíc. Hundertwaser už nie je medzi nami, no zostali tu po ňom nielen ikonické stavby, ale aj duch nezlomnej odhodlanosti bojovať za ideály spoločnosti.
Je len na Bélovi Bugárovi a Andrejovi Dankovi, či tu po nich zostane kopa črepín, alebo aspoň náznak dejinnej veľkosti. Veľa času im neostáva, o dva roky už môžu byť len verní členovia kalábrijskej rodiny.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
