Denník N

Ťah Sorosom

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Konšpiračná lož vytvára v duši človeka súkromné peklo. Ale to súkromné peklo má potenciál stať sa peklom kolektívnym, ak sa oň s verejnosťou podelí mocný multiplikátor, akým je samozrejme každý predseda vlády.

George Soros je mýtická postava, ktorá pácha rôzne neprávosti – organizuje po svete farebné revolúcie, rozvracia štáty, zaplavuje svet (najmä Maďarsko) africkými migrantmi a platí všetkých národných (príslušný národ si vyberte sami) nepriateľov. Realizuje svoj plán ovládnuť svet. A práve si slovenský predseda vlády všimol, že opäť siahol aj na Slovensko.

Už pred viac ako dvadsiatimi rokmi si také čosi v súvislosti s mýtickým Sorosom všimol aj Vladimír Mečiar. Strašný a nebezpečný človek je ten Soros, ktorého možno tušiť za všetkými sprisahaniami, či už lokálneho, alebo globálneho rozsahu. Teda aspoň podľa informácií, ktoré šíria konšpiračné zdroje typu Zem a vek, a tiež neonacisti, paleokomunisti a politickí cynici typu Viktora Orbána.

Existuje, samozrejme, aj reálny George Soros, ktorý s tým mýtickým nemá, okrem podoby na zneužitých fotografiách, nič spoločné. Ten reálny Soros je 87-ročný finančník a filantrop, ktorý sa narodil v Maďarsku a ktorému sa ako židovskému chlapcovi podarilo aj s rodinou prežiť holokaust. Študoval v Londýne, kde bol jeho učiteľom filozof Karl Popper. Karl Popper sa stal Sorosovým mentorom a od neho prebral myšlienky o otvorenej spoločnosti.

Ten reálny Soros je tiež aktivista, ktorý neskôr v živote, po páde komunizmu, investoval obrovské množstvo energie a vlastných peňazí do podpory občianskych práv v postkomunistických krajinách, do formovania a vzdelávania novej generácie demokratických politikov, do podpory vzdelávania ako takého, a tiež do vzniku a fungovania nezávislých médií v priestore, v ktorom dovtedy nič také neexistovalo.

Ideálny diabol

Ten mýtický Soros, ktorým sa straší, nič podobné nerobí. Kto čítal antiutopický román Georgea Orwella 1984, možno v ňom spozná fiktívnu postavu Emmanuela Goldsteina. Goldstein je vládou (a povinne aj všetkými obyvateľmi dystopickej Oceánie) nenávidená osoba, ktorej tvár možno vidieť len na obrazovkách počas povinných organizovaných extatických „dvoch minút nenávisti“, ktoré sa v Orwellovej knižke pravidelne menia na emočne aj fyzicky vyčerpávajúce orgie zlosti.

Románový Emmanuel Goldstein je, podobne ako mýtický George Soros, údajný nepriateľ štátu, ktorý je vyfabrikovaný románovým Ministerstvom Pravdy – inštitúciou vyrábajúcou propagandistické lži. Goldsteina bolo potrebné vymyslieť, aby bolo možné jeho smerom odviesť hnev, strach a frustráciu ľudí žijúcich pod tyraniou. A George Orwell, veľmi bystrý pozorovateľ a vizionár, pochopil, že taká postava musí mať židovsky znejúce meno – preto Goldstein. Tak sa pomaly dostávame k podstate veci.

Ten reálny George Soros má ideálne vlastnosti, aby poslúžil ako podklad k tomu konšpirátormi vyfabulovanému zloduchovi Sorosovi – je to ukrutne bohatý človek a predovšetkým Žid, ktorý navyše zbohatol operáciami na finančných trhoch.

Sociálny filozof Eric Hoffer napísal: „Zdá sa, že ideálny diabol je cudzinec. Aby sa kvalifikoval za diabla, treba dať domácemu nepriateľovi cudzí pôvod.“ Nuž a neexistuje ideálnejší cudzinec – kandidát na konšpirujúceho diabla – ako Soros. Tým finančným trhom síce v kruhoch konšpirátorov nerozumie nik, ale stačí veľavýznamne povedať: „Veď viete, ako to je…“ a odmlčať sa. A osprostené publikum síce tiež o tom nič nevie, ale súhlasne zahmká, zašumí a hneď sa v ňom hromadí hnev a pobúrenie.

A nenávisť, samozrejme. Nenávisť primárne namierená na toho mýtického Sorosa, ale pripravená na univerzálne použitie, presmerovanie a rozvetvenie sa na kohokoľvek, koho opečiatkujeme ako Sorosovho pomáhača. Nenávisť zrodená z lona konšpiračnej teórie je nástroj na uskutočnenie nečistých politických zámerov. Nenávisť je tiež emócia, ktorá vytvára vnímavú pôdu na nekritické prijatie ďalšieho konšpiračného bludu či celého systému bludov.

„Zhodou okolností“ Žid

Argumentovanie mýtickým Sorosom nie je nevinná hra. Je to veľmi nebezpečná hra s potenciálom otráviť paranoidnou nenávisťou spoločnosť a poškodiť celú jej kolektívnu myseľ. A nejde iba o to, že to robia všetky konšpiračné lži. Nebezpečná hra je to najmä preto, lebo je to hra s tou najtoxickejšou konšpiračnou lžou – s antisemitskou konšpiračnou lžou. Takou, ktorá sa tvári, že je „salonfähig“, lebo veď nejde o sprisahanie všetkých Židov sveta, iba o toho mýtického Sorosa, a ten je iba zhodou okolností Žid.

Ale nedajme sa klamať – nedal by sa použiť, ak by nebol, „zhodou okolností“, Žid. Ide o cynickú kalkuláciu s latentným antisemitizmom v spoločnosti, ktorý môže takáto konšpiračná fabulácia prebudiť a využiť. Nikto to nemusí vysloviť priamo, veď „všetci vieme, o koho ide“, všakže.

Možno sú takí, ktorí by radi uverili, že „ťah Sorosom“ je akási soft forma konšpiratívneho antisemitizmu, a že vlastne sa nič také nestane, keď tomu ľudia uveria. Nuž stane sa čosi takmer nenapraviteľné – ľudia sa odvrátia od hľadania skutočných vysvetlení a príčin tej či onej mizérie či sociálneho konfliktu, lebo „ťah Sorosom“ tie vysvetlenia poskytol. Vinník sa našiel. Natíska sa slovo, že ľudia osprostejú, ale to nie je spravodlivé, lebo konšpirácia je droga, ktorá môže opantať aj veľmi inteligentnú myseľ.

Ak takú konšpiračnú lož vypustí niekto, kto jej aj verí, treba ho ľutovať, lebo podozrenie, alebo bohuchovaj presvedčenie, že sa iní proti nám sprisahali, vytvára v duši človeka súkromné peklo. Ale to súkromné peklo má potenciál stať sa peklom kolektívnym, ak sa oň s verejnosťou podelí mocný multiplikátor, akým je, samozrejme, každý predseda vlády. Nota bene, ak je dobrý rečník.

Na počiatku paranoje

Omnoho horšie však je, ak je konšpiračná lož typu „ťah Sorosom“ cynicky nachystaná kdesi v šuplíku pre prípad „emergency“, kde čaká na použitie a je vytiahnutá vo chvíli zásadného politického zápasu či rozbúrených emócií. To znamená, že to dotyčný použije s tým, že mu je úplne ľahostajný devastujúci účinok toxickej konšpiračnej lži na spoločnosť, ak to poslúži jeho politickým cieľom. Alebo ho ani netuší. V každom prípade to je nielen cynické, to je deštruktívne a neodpustiteľné.

Celkom utilitárny „ťah Sorosom“ v podaní populárneho politika, ktorý sa môže tešiť z legitimity „štandardnej“ politiky,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie