Prečo na Ukrajine záhadne umierajú odporcovia vlády? Tri verzie, o ktorých sa hovorí

Proruský novinár zastrelený uprostred bieleho dňa v Kyjeve. Skok bývalého politika zo 17. poschodia. Obesený starosta či zastrelení politici pred svojím bytom alebo v zamknutej izbe s poľovníckou puškou vedľa tela.

Štvrtková vražda proruského novinára Olesa Buzynu je v poradí už desiata smrť človeka blízkeho zosadenému exprezidentovi Viktorovi Janukovyčovi za tento rok. Viaceré z nich vyšetruje polícia ako samovraždu, iné ako jasnú vraždu.

Všetky vytvárajú silný tlak na políciu a vládu.

Kto bol Buzyna

„Nebojím sa deklarovať svoju pozíciu, svojím životom ju budem potvrdzovať. Vrátane rizika smrti,“ rozprával dávnejšie na ruskom Prvom kanáli vedľa nacionalistu Vladimira Žirinovského proruský ukrajinský novinár a politik Oles Buzyna.

Jeho prokremeľské postoje boli dobre známe.

Pohyboval sa blízko hnutia Antimajdan, ktoré počas revolúcie na Majdane násilne útočilo na proeurópskych demonštrantov v Kyjeve. Ukrajinci aj Bielorusi sú podľa neho súčasťou ruského super-etnika.

Sám neúspešne kandidoval za stranu Ruský blok. Bol jedným z najväčších kritikov vlády Petra Porošenka. Presadzoval sa za federalizáciu Ukrajiny, ako požaduje Moskva, a tiež trval na tom, aby ruština bola oficiálnym jazykom Ukrajiny.

Posledné roky písal stĺpčeky pre denník Segodnya, ktorý vlastní najbohatší ukrajinský oligarcha z Donecka – Rinat Achmetov. V januári z neho urobili šéfredaktora, no vydržal len pár mesiacov. Sám tvrdil, že pre cenzúru, podľa iných názorov sa jednoducho vo funkcii neosvedčil a novinári ho neakceptovali.

Buzynova vražda uprostred bieleho dňa vo štvrtok 16. apríla v Kyjeve otriasla ukrajinskou politickou scénou.

Dvaja maskovaní útočníci ho zastrelili z tmavomodrého auta Ford Focus, ktoré nechali vo štvrti, a ušli. Podľa novín Segodnya to auto zazreli v oblasti aj niekoľko dní pred vraždou.

Desať úmrtí. Náhoda, samovražda, vražda?

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vyzvala ukrajinské úrady na efektívne a transparentné vyšetrenie vraždy.

„Vyšetrovatelia musia vziať do úvahy, že novinár, známy kontroverznými názormi, mohol byť zavraždený pre svoju novinársku prácu,“ povedal Hugh Williamson, šéf HRW pre Európu a Strednú Áziu.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko okamžite vyzval na rýchle a transparentné vyšetrovanie. Vraždu označil za politickú provokáciu, ktorá má destabilizovať politickú situáciu na Ukrajine.

Veľmi podobne argumentoval aj ruský prezident Vladimir Putin pár minút po vražde lídra opozície Borisa Nemcova pred bránami Kremľa, za čo ho kritizovali.

„Je dobré, že prezident Porošenko volá po riadnom vyšetrovaní, ale nie je vhodné, aby hlava štátu hneď zhodnotila povahu zločinu, pretože by to mohlo ovplyvniť jeho vyšetrovanie,“ dodal Williamson z Human Rights Watch.

Základnou verziou Buzynovej vraždy je podľa náčelníka Aleksandra Tereščuka nájomná vražda. „Bol novinár, a to možno bolo spojené s jeho profesiou,“ povedal pre Segodnyu. Motívov však mohlo byť veľa, na všetkých chcú podľa jeho slov pracovať.

Verzia číslo jeden: Teror proti opozícii

Bývalí členovia Janukovyčovej strany, ktorí založili Opozičný blok, označili sériu vrážd za „krvavý politický teror proti opozičným politikom a novinárom“.  Podľa ich vyhlásenia je to jasný útlak proti tým, ktorí sa neboja kritizovať ukrajinskú vládu.

Olena Bondarenková zo Strany regiónov pre vyhrážky proti svojej osobe požiadala o policajnú ochranu, ktorú podľa serveru Novoje Vremja aj dostala. Podľa nej by po sérii vrážd mal odstúpiť minister vnútra Arsen Avakov aj šéf SBU Valentyn Nalyvajčenko.

„V krajine, kde masovo v uliciach rozostrieľajú opozičných novinárov, politikov, spisovateľov, a polícia ani SBU nevedia zabezpečiť bezpečnosť opozícii, prvé tváre týchto štruktúr sú spoluvinníkmi zločinov,“ napísala Bondarenková na svoj Facebook.

 Verzia číslo dva: Ruská stopa

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Hereščenko vidí za vraždou Kremeľ. Podľa neho sa snaží šíriť v krajine hystériu, ktorá by sa mala obrátiť proti vláde v Kyjeve.

„Nie je vylúčené, že vraždy Olega Kalašnikova a Olesa Buzynu naplánovali z Moskvy ako súčasť plánu destabilizovať Ukrajinu a podporovať protiukrajinské nálady v ruskej spoločnosti,“ povedal Heraščenko.

Podobne to vidí aj bývalý ekonomický poradca Vladimira Putina Andrej Illarionov, ktorý pre agentúru Ukrinform povedal, že sa pripravuje propagandistický útok proti ukrajinskej vláde.

„Neporovnateľne závažnejší, zložený nielen z vojenských a propagandistických operácií, ale aj z rozsiahlych teroristických aktivít,“ povedal.

Ukrajinské médiá si v deň vraždy všimli, ako šokujúco pohotovo, zhruba 20 minút od prvej správy o smrti novinára, komentoval vraždu Olesa Buzynu ruský prezident vo svojej televíznej debate Priama línia, ktorú vysielali tri ruské televízie naživo štyri hodiny.

https://www.youtube.com/watch?v=52kAEttex30

Ako pripomína rádio Slobodná Európa, v prípade vraždy ruského opozičného politika Nemcova Putinovi trvalo prvé verejné komentovanie štyri dni.

Konstanton Dolgov, ktorý má na ruskom ministerstve zahraničných vecí na starosti ľudské práva, spájanie s Kremľom označil za absurdné a rúhačské.

Verzia číslo tri: Banderovci, ktorí neexistujú

Jednou z verzií je aj, že za vraždami proruských politikov by mohli byť extrémni ukrajinskí nacionalisti.

Politológ Vladimir Fesenko a poslanci Opozičného bloku dostali email, v ktorom sa k Buzynovej a ďalším vraždám hlási doteraz neznáma nacionalistická organizácia. Prevzala meno po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA) Stepana Banderu.

Ukrajinská tajná služba SBU túto verziu podľa ruského denníka Kommersant zhodila zo stola. Email bol podľa Markiana Lubkovského z SBU zaslaný z Nemecka, tak, aby sa nedal vystopovať. Po jazykovej expertíze sa ukázalo, že v liste sa používajú rusizmy – slovné spojenia prebraté z ruštiny.

Organizácia podľa ukrajinskej tajnej služby v skutočnosti neexistuje.

Proti tejto verzii podľa Heračšenka z ministerstva vnútra hrá aj to, že v liste sa píšu podrobnosti o vražde Olega Kalašnikova, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

„Čo sa týka UPA: veľmi zvučný názov, je to úplne fejková informácia,“ povedal pre ukrajinský Paty kanál vyšetrovateľ SBU Vasilij Vovk.

Test pre vládu v Kyjeve

„Pracoval som s Buzynom dva roky v jednej redakcii. Do dnešných čias neviem, či bol kúpený, alebo tak veľmi veril svojim blúzneniam. No viem, že ľudí nemožno strieľať na ulici uprostred bieleho dňa,“ napísal mediálny expert Jevhen Hlibovycký, podľa ktorého bez ohľadu na možné motívy vrážd Klašnikova a Buzynu išlo o útoky na silové štruktúry na Ukrajine.

Valentyna Buzyna mourned her son Oles Buzyna where he was shot in Kiev. Thursday in photos: http://t.co/o4uyX0c7kK pic.twitter.com/Qv9NDI3OzB

— WSJ Photos (@WSJphotos) April 17, 2015

„A ak vrahov nenájdu a neukážu po zákonnom súdnom procese, bude to tiež výstrel proti inakosti. Akejkoľvek inakosti,“ dodal.

Popri vojne na východe Ukrajiny, kde vláda v Kyjeve aj v posledných hodinách tvrdo bojuje s proruskými ťažko ozbrojenými separatistami, a boji proti ekonomickému kolapsu čelí tandem prezidenta Petra Porošenka a premiéra Arsenija Jaceňuka ďalšej výzve.

Dôveryhodnosti, že polícia a tajné služby dokážu zabezpečiť bezpečie svojich občanov.