Prieskum o hodnotovej orientácii Slovákov: väčšina mužov si myslí, že sú lepší lídri ako ženy
Sociologička zo SAV hovorí, že Slovensko má čo doháňať v rodovej rovnosti.
Výskum európskych hodnôt je komparatívny výskum hodnotových orientácií, ktorý sa robí v deväťročných cykloch. V prípade Slovenska ide o takmer 25-ročné skúmanie kontinuity a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Rola muža a ženy v spoločnosti je jednou z nich. O tom, ako sa v tejto oblasti vyvíjali názory na Slovensku, sme sa rozprávali s Alexandrou Matejkovou zo Sociologického ústavu SAV.
Vo výskume európskych hodnôt, na ktorom ste sa podieľali, sa ukázalo, že na Slovensku je stále rozšírená tradičná predstava o úlohe mužov a žien v spoločnosti. Čo si máme pod tým predstaviť?
Existuje celý rad nadobudnutých stereotypov, ktoré ženy vyslovene znevýhodňujú, a jedným z nich je delenie prác na typicky ženské a mužské, čo jasne diskriminuje práve ženy. Tradičná predstava o úlohe mužov a žien v spoločnosti je obrazom rodových stereotypov o schopnostiach a predpokladoch oboch pohlaví, ktoré sú v spoločnosti zaužívané od čias vzniku takzvanej nukleárnej rodiny. Ide o vžité predstavy o funkčnom rozdelení úloh muža a ženy pri zaisťovaní materiálnych a emocionálnych potrieb v rámci rodiny.
Takýto výskum sa robil aj v rokoch 1991, 1999, 2008. Nastal nejaký posun v názoroch? A ak, kde je to najvýraznejšie?
Áno, určitý posun nastal. Za posledných 25 rokov sa niektoré názory týkajúce sa rozdelenia rodových rolí mužov a žien značne pohli smerom k väčšej rodovej rovnosti. Najvýraznejší posun sme spozorovali pri postojoch spoločnosti k schopnosti ženy zladiť prácu s výchovou detí a pri názoroch týkajúcich sa schvaľovania rozhodnutia ženy vychovávať dieťa bez muža.
V priebehu 25 rokov veľmi výrazne klesol súhlas verejnosti s tým, že ak žena chodí do práce, jej deti trpia. Pri postoji k rozhodnutiu ženy byť slobodnou matkou sme zaznamenali trend poklesu spoločenského nesúhlasu, keď sa znížil počet vyjadrujúcich nesúhlas takmer o polovicu. Dôležitým zistením v porovnávaní naprieč časom je skutočnosť, že významne vzrastá spoločenský súhlas s tvrdením, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien chce aj tak mať svoju domácnosť a deti.
Aj napriek viditeľnému všeobecnému posunu pozitívne smerujúcemu k rodovej rovnosti sme vo výskume dospeli k záverom potvrdzujúcim neustále pretrvávanie stereotypných predstáv o funkčnom rozdelení rodových úloh v slovenskej spoločnosti.
Ako si vysvetľujete to, že hoci už počas socializmu väčšina žien pracovala, stále je pomerne silný názor, že by sa mali v prvom rade starať o rodinu?
Slovensko má za sebou od druhej polovice dvadsiateho storočia obdobie vysokého pracovného zapojenia žien. Socializmus dal síce ženám prácu, ale nezmenil kultúru, ktorá v spoločnosti pretrvávala. Nijako hlbšie neriešil problémy v domácnosti, súvisiace s tradičným rozdelením rolí v rámci starostlivosti o domácnosť a rodinu.
Okrem toho bola v časoch komunistického režimu participácia žien na pracovnom trhu vnímaná ako odklon od ich prirodzenej úlohy byť v prvom rade starostlivou matkou a manželkou. Podobne aj aspekty ako finančná nezávislosť, a tiež potreba sebarealizácie zo strany samotných žien, ktoré v tej dobe predstavovali súčasť ženskej emancipácie, boli vnímané ako nútené.
Masívny presun žien z domácností na pracovný trh v posledných desaťročiach, ktorý bol vyvolaný najmä ekonomickou nevyhnutnosťou, sa tak nemusel zhodovať s túžbami žien. Aj navzdory tomu, že tieto predpoklady boli neskôr pomocou výskumov zameraných na rodovú problematiku vyvrátené, sa v živote súčasných žien zladenie rodinnej a pracovnej sféry dostáva neustále do vzájomného napätia. Zladenie týchto dvoch oblastí je spoločnosťou stále vnímané ako niečo prinajmenšom problematické a ťažko zvládnuteľné.
Akú rolu v názoroch o rodovej rovnosti zohráva vek, vzdelanie, veľkosť sídla?
Vek, vzdelanie, ako aj veľkosť sídla zohrávajú významnejšiu úlohu iba pri niektorých aspektoch rodových rol muža a ženy. Vek má významnejší vplyv viac-menej iba na názory, ktoré kladú materstvo na prvú priečku v živote ženy. Pri vzdelaní môžeme skonštatovať, že s rastúcou úrovňou vzdelania sa vytrácajú tradičné rodové stereotypy ohľadom mužskej a ženskej roly.
Najviac je rozdiel vo výške dosiahnutého vzdelania viditeľný pri otázkach skĺbenia pracovného a rodinného života ženy, kde si takmer tri štvrtiny vysokoškolsky vzdelaných ľudí myslí, že deti ani rodinný život nijako neutrpia, ak bude matka pracovať.
Čo sa týka veľkosti sídla, má tradičné rodové rozdelenie úloh najsilnejšiu podporu v malých obciach pod 1000 obyvateľov a so zvyšovaním sa počtu obyvateľov v meste sa priamou úmerou zvyšujú aj názory podporujúce rodovú rovnosť v spoločnosti. Vo všeobecnosti tak vieme povedať, že názory starších ľudí, ľudí s nižším vzdelaním a ľudí z malých obcí sú v súlade so vžitými a zaužívanými rodovými stereotypmi.
Nesmieme opomínať odlišnú generačnú skúsenosť a jej vplyv na dané postoje. A nakoniec, nemenej podstatným je zistenie, že v otázkach rozdielnej dôležitosti vysokoškolského vzdelania pre chlapca a dievča, ako aj v schopnosti mužov byť lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem, nie sú významnejšie rozdiely, čo sa veku, vzdelania a veľkosti sídla týka.
Najväčšie rozdiely medzi mužmi a ženami sa ukazujú pri predstavách o líderských schopnostiach mužov a žien aj v politickej oblasti a pri riadení firiem. Viac ako 60 percent mužov si myslí, že vo všeobecnosti sú muži lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem ako ženy. S týmito výrokmi súhlasí okolo 40 percent žien. Máte na to nejaké vysvetlenie?
V slovenskej spoločnosti sme svedkami
