Bezákov prejav z protestu v Bratislave: Janko a Martinka, stali ste sa hrdinami Slovenska

Usporiadatelia mi hovorili, aby som upokojil ľudí, ale ja tu nevidím nepokojných ľudí, ale rozhodných. Nech mi je dovolené z tohto miesta pozdraviť Bélu Bugára, pani Žitňanskú, pána Kresáka a pána Šebeja, do rúk ktorých som vložil svoju dôveru, a dal som im svoj hlas za lepšie Slovensko.

Nech rozmýšľajú.

A poviem, osobne som Janka a Martinu nepoznal. Žiaľ, nebolo kedy. A mnohí, mnohí z vás z ich nemohli poznať, lebo na to nebol čas. Zomreli príliš mladí, aby v našej spoločnosti začali byť známi. Niekto to prečítal s pohľadom na nás s tým, že na Slovensku to nevzbudí veľké pohoršenie, keď ich zlikvidujú. Jedna guľka do srdca, jedna guľka do hlavy a vraj rozsypané náboje naokolo.

Video: Prišlo 50-tisíc ľudí, vystúpili aj Bezák a sestra Jána Kuciaka
Autorka: Martina Koník

To bolo posolstvo? Oznam pre nás – obyčajných ľudí, pre vyšetrovateľov, pre policajtov, že do nás sa nestarajte? S nami si nezačínajte? My rozhodujeme o vašich životoch a vašej smrti?

Pýtal som sa v škole študentov, či má človek nastaviť vlastný život pre právo, pravdu a spravodlivosť. Po chvíli mlčania mi povedali, že nie. Mali pravdu.

Život potrebuje právo, pravdu a spravodlivosť. Smrť nevytvára priestor pre právo a spravodlivosť. Je to hrozivé, neuveriteľné, že niekto sa môže vysmievať likvidáciou človeka práva a spravodlivosti.

Spomeňme si, na minulosť a mnohí politici by si mohli pripomenúť, že keď sa budú likvidovať ľudia, akýmkoľvek spôsobom, a tak právo a spravodlivosť pôjdu bokom, hrozí to aj im. Minulosť nám to ukázala.

Možno sme sa naučili byť ľahostajní, možno sme sa naučili rezignovať pri všetkých kauzách, skutkoch, ktoré sa stali alebo nestali. Ale aby zabitie človeka prešlo pomedzi nás, vedľa nás a stratilo sa v čase, to by bolo znakom, že sme morálne rozvrátení. Bolo by to znakom, že nám na ničom nezáleží, ale my takí nie sme. Nám na tom záleží.

Mnohé odíde do stratena. Kto si ešte dnes spomenie na Hedvigu Malinovú? Musela si svoj život zariadiť inak. To je tiež dôsledok určitej ľahostajnosti, v ktorej nechceme my ďalej žiť.

A tak Janko a Martinka ostanú navždy v našich srdciach. Je v tom čosi hrozivé, biblické, že až smrť povzbudí k životu, že smrť povzbudí a vybudí nás k tomu, aby sme sa stretli, aby sme povedali, že ďalej to takto ísť nemôže.

Je v tom čosi hrozivé biblické, že smrť v nás obnovuje túžbu po pravde, spravodlivosti.

Janko a Martinka, vy ste sa stali hrdinami Slovenska.