Opozícia musí byť aktívna, ale najskôr musí upratať u seba

Robert Fico má v jednom pravdu. Medzi tými, čo po ňom hádžu kameňom, sú aj politici, ktorí už v minulosti závažne pochybili.

Igor Matovič a Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je politológ

Aktuálne udalosti bezpochyby otrasú slovenským straníckym systémom. Možno sme svedkami pohrebu Smeru, v parlamente či v iných verejných funkciách sú (dúfajme) naposledy niektorí Vadalovi kamaráti a bývalé milenky, svetlú budúcnosť nemožno veštiť ani Mostu-Híd. Vyzerá to tak, že projekt spolupráce medzi Maďarmi a Slovákmi sa skončí presne tak, ako bývalí koaliční partneri Smeru. Buď ich oslabí ako SNS, alebo pohltí a definitívne zničí ako HZDS a Sieť. Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Most sa teda rozhodol s vlkmi vyť a tí ho preto potiahnu so sebou dole do priepasti.

Okamžitý odchod Roberta Fica do politického dôchodku je v tejto situácii viac ako žiaduci. Tento najoptimistickejší scenár je však len ťažko možné očakávať. Fico dlhé roky pracoval na tom, aby zabezpečil kontinuitu svojho vládneho impéria. Štátna moc je prepojená so zločinom a zodpovednosť za tento neutešený stav nesie ešte stále aktuálny premiér. Ak by to všetko dnes hodil len tak za hlavu, nemal by to zrejme v ďalších rokoch jednoduché. Ani doma, ale ani trebárs niekde na Belize.

V každom prípade nesmieme podľahnúť ilúzii, že odchodom Roberta Fica by sa všetko zlé v tejto krajine razom skončilo. Ak dnes pripisujeme zodpovednosť za vytvorenie živnej pôdy na napojenie štátu na organizovaný zločin predsedovi Smeru, nemali by sme cudne sklápať oči nad tými, čo kritizujú najhlasnejšie. Opozícia totiž nemá svätožiaru nad hlavou, ba priam naopak.

Kočner a Sulík

Prvé hodiny po zverejnení informácie o úkladnej vražde vo Veľkej Mači sa zrak verejnosti upriamil na Mariána Kočnera. Ján Kuciak sa aktivitám tohto podnikateľa venoval mimoriadne intenzívne, takže je pochopiteľné, že prvé podozrenie padlo okrem iných práve na neho. Talianska stopa však odklonila pozornosť verejnosti smerom do Kalábrie i na východ od Tatier a Kočner si mohol vydýchnuť. Stále však platí, že ak dokážeme odsúdiť ktoréhokoľvek člena Smeru za jeho prepojenie na podnikateľa z takzvaných mafiánskych zoznamov, mali by sme to isté urobiť aj v prípade opozičných politikov.

Bol to práve Richard Sulík, šéf dnes preferenčne najsilnejšej opozičnej strany, ktorý svojho času, vo funkcii predsedu parlamentu, navštívil podnikateľa z tzv. mafiánskych zoznamov. U neho doma. Ak dnes vyčítame premiérovi, že mafia nikdy nebola tak blízko predsedovi vlády, spomeňme si aj na ten deň, keď bola mafia tak blízko predsedovi parlamentu. Sulík sa pritom s Kočnerom nebavil o lyžovačke na Donovaloch, ale s ním, úplne žoviálne ako medzi starými kamarátmi, diskutoval o politických záležitostiach.

Aká je teda záruka, že by toto staré kamarátstvo oboch zmienených pánov po prípadnej zmene pomerov v parlamente nepokračovalo aj naďalej a v oveľa vyššej intenzite? Že sa od neho potom viackrát dištancoval? Ale to predsa urobil vo vzťahu k Vadalovi aj tajomník Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky Viliam Jasaň, toho času – vraj iba dočasne – mimo funkcie. A veríme mu? Samozrejme, že nie.

Kollár a mafia

Talianska stopa otočila pozornosť od miestnej mafie k talianskej. Lenže Slovensko je poliate krvou obetí domácej mafie, ktorá mala v deväťdesiatych rokoch rozparcelovanú krajinu od západných po východné hranice. A v jej radoch podľa viacerých zdrojov a listinných dokumentov pôsobil aj súčasný poslanec a šéf opozičnej strany Sme rodina Boris Kollár.

Kollár síce tieto obvinenia odmieta, ale fotografia z dovolenky na Kube z rokov 2006, prípadne 2007 dokazuje jeho napojenie na členov bratislavskej mafie. Ak dnes žiadame odchod Roberta Fica za jeho prepojenie na milenku človeka podozrivého z členstva v talianskej mafii, mali by sme to isté odkázať aj šéfovi opozičného zoskupenia Sme rodina. A nielen jemu.

Igor Matovič s vervou jemu vlastnou posiela do čerta podpredsedu Smeru Martina Glváča, lebo počas jeho ministrovania na rezorte obrany začala pre štát pracovať aj družka nejakého zavraždeného mafiána s menom Jozef Mišenka. Lenže ak by to s tou očistou verejného života myslel Igor Matovič skutočne vážne, musel by na tej istej tlačovej konferencii jedným dychom dodať, že v radoch opozície pôsobí poslankyňa, ktorá je podľa niektorých médií známa skôr svojimi vzťahmi so slovenskými mafiánmi než legislatívnou aktivitou. Alebo by sme podľa Matoviča mali rozlišovať medzi mafiánom napojeným na koalíciu a opozičným mafiánom? Opozičný mafián je ten dobrý mafián? Určite nie!

Ak je už reč o Borisovi Kollárovi, práve on je zodpovedný za politický objav roka s menom Martina Šimkovičová. Z Kollárovho háremu síce už dávno zutekala a dnes je mentálne skôr na strane Ficovej koalície, bol to však práve predseda opozičnej strany Sme rodina, kto ju do parlamentu dotiahol. A práve vďaka tomu dnes Martina Šimkovičová môže tak intenzívne tárať o Sorosovi a šíriť nenávisť voči príslušníkom iných kultúr a náboženstiev. K slušnému Slovensku tadiaľto cesta veru nevedie.

Právo na reparát

Okrem sestry zavraždeného novinára to bol práve emeritný arcibiskup Róbert Bezák, kto na verejnom zhromaždení v piatok podvečer zožal najväčší aplauz. Človek s mimoriadne silným morálnym kreditom, ktorý zažil krivdu na vlastnej koži. A ktorému sme, väčšina z nás, držali palce v tom nerovnom boji so zlom. V jeho prípade je dôležité, že ide o človeka bez napojenia na nejakú politickú stranu. Ľudia sa totiž v súčasnosti začali vyhýbať nielen koalícii, ale aj opozičným subjektom. Preto tie veľké demonštrácie dnes zvolávajú ľudia mimo politických strán. Kto by dnes prišiel na Matoviča alebo Sulíka, však?

Nech už toho Robert Fico natáral skutočne požehnane, v jednom má pravdu. Kto má po ňom hodiť kameňom? Daňový podvodník, diskusný spoločník človeka z mafiánskych zoznamov či mafiánsky štartér, prípadne ich bývalé či súčasné milenky?

Priepasť medzi tvárami slovenskej opozície a morálnym imperatívom Róberta Bezáka je, zdá sa, neprekonateľná. Preto dnes na tribúne nemôže vystúpiť hocikto, len čestní ľudia.

Situácii na Slovensku by určite pomohlo, keby odchod do politického dôchodku zvážili okrem členov Ficovej vlády a jej šéfa aj lídri opozičných strán. Ak opozícii prekáža neporiadok na Ficovej streche, mali by tú špinu najskôr pozametať pred vlastným prahom.

Apropo Róbert Bezák. Jeho priatelia by mali arcibiskupa nahovoriť nielen iba na jedno verejné vystúpenie. Daňové priznanie má určite v poriadku a ani z príslušnosti k scientológii ho obviniť nikto nemôže. Jedného katolíckeho kňaza sme už za prezidenta síce mali a nedopadlo to dobre, ale aj cirkev má predsa právo na reparát.

Nová vláda

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |