Denník N

Ako samospád dejín to vyzeralo len zvonku

1989 je jeden z dvanástich dokumentov projektu KineDok. Počas roka ich premietne dvadsať kultúrnych priestorov na celom Slovensku. foto - sk.kinedok.net
1989 je jeden z dvanástich dokumentov projektu KineDok. Počas roka ich premietne dvadsať kultúrnych priestorov na celom Slovensku. foto – sk.kinedok.net

Pád železnej opony odštartoval v septembri 1989 v Maďarsku. Doteraz neznáme pozadie udalostí skladá skvelý dokument dánskeho filmára.

Mesačný svit osvetľuje dlhé lány pšenice, ktoré majú pred žatvou a môžu ich dobre ukryť pred strážcami hranice.

Keď manželia s malým synom počkajú na vhodný moment a začnú nočný pochod, snažia sa vyhnať z hlavy všetko, čo nechali za sebou: trabant medzi poliami, každodenný život mladej rodiny vo východonemeckom Weimare, dlhé, väčšinou zbytočné diskusie, kedy režim povolí na aspoň takú znesiteľnú úroveň ako socializmus v Maďarsku.

Podobne ako tisícom iných východných Nemcov v septembri 1989, aj im chýbal presný plán, keď nasadali so spiacimi deťmi do auta smer Maďarsko.

Keď prespia v Budapešti u známych, v televízii môžu vidieť reportáž o krajanoch v táboroch pri jazere Balaton. Čakajú na otvorenie hranice na západ.

Drôty sú už preč – a klebety hovora o úspešných prechodoch do Rakúska. Mladý pár sa rozhodne ich nasledovať a za mestom Šoproň odbočuje do poľa.

S tichým súhlasom Gorbačova

Že práve v Maďarsku sa spustil dominový efekt, ktorý končil pádom komunizmu, sa pravidelne pripomína pri každom výročí našej nežnej revolúcie. No príbeh poslednej obete železnej opony historici dlho pokladali za izolovanú tragédiu. Čosi iné ukazuje dokument s lakonickým názvom 1989.

S pomocou desiatok historikov, známych aj neznámych archívov prípad zrekonštruoval Dán AnderØstergaard a jeho manželka Erzsébet Rácz. Film, aký do našich kín prináša distribučná spoločnosť Filmtopia, to robí spôsobom, aký ste ešte nevideli: namiesto hovoriacich hláv máte pocit, že ste priamo pri tom. Vo víre vzrušujúcich udalostí a kľúčových rozhodnutí jednotlivcov, aj keď zvonku to mohlo vyzerať na samospád dejín.

Čím vlastne rok 1989 fascinuje Dána? AnderØstergaard premýšľal o dokumente od pohrebu Václava Havla v roku 2011, no jeho záujem mal hlbšie korene.

Pre Denník N spomína, že keď padol komunizmus, mal 24 rokov: „Tí mladí študenti na ulici v Prahe či Bratislave boli moja generácia. Identifikoval som sa s nimi.“ O živote za železnou oponou vedel dosť zo svojich ciest.

„Pamätám si Prahu začiatkom 80. rokov. Tuhá doba, posledné záchvevy studenej vojny. Stáli sme so skupinou mladých Čechov v rade na párky pri stánku, keď som si uvedomil, že keby sa niečo zomlelo, budeme stáť v armáde proti sebe a navzájom sa zabíjať,“ vraví filmár s nomináciou na Oscara za film Burma VJ (bol v kinách aj u nás).

Jeho dnešná manželka Erzsébet Rácz bola ešte mladšia. Prelomové udalosti Maďarka prežívala ako osemnásťročná študentka literatúry na štipendiu vo Východnom Berlíne.

„S maďarským pasom som mohla pár rokov normálne cestovať na Západ. Bola som tak vo Švajčiarsku, Západnom Nemecku. Nič z toho nemohli priatelia z Východného Berlína. Bolo vždy smutné, keď ma išli odprevadiť na metro a potom čakali, kým sa vrátim zo západnej polovice mesta. Berlínske leto 1989 bolo politicky nehybné. V úzkom undergrounde bolo zopár demonštrácii, ale na hladine nebolo nič poznať,“ spomína.

Roky poznala prípad otca rodiny zastreleného na maďarskej hranici, no scenár sa rodil ťažko.

„V príbehu mi stále čosi chýbalo. Bola to ojedinelá tragédia? Hrala v tom úlohu náhoda? Nebol to skôr dôsledok procesov v mocenskom pozadí? Začali sme debatovať, či to mohlo súvisieť s vtedajším premiérom Maďarska. Dokonca sme za ním išli s tým, že sa ho na to spýtame, ale nevybalíme to hneď na začiatku. Keď sme potom prišli za Miklósom Némethom s kamerou, okamžite sám od seba ten prípad spomenul,“ vysvetľuje scenáristka.

Miklós Németh je druhým hrdinom skutočného príbehu. Mladý reformný komunista a ekonóm nastúpil na čelo vlády s tým, že dá do poriadku hospodárstvo a pripraví reformy. Maďarsko na rozdiel od ostatných satelitov Moskvy v strednej Európy s výnimkou Poľska bolo v pohybe.

Chystali sa slobodné voľby, dokonca otvorili hrob bývalého premiéra Imre Nagya zabitého pri invázii sovietskych vojsk v roku 1956. Tie mali stále v krajine 80 tisíc vojakov s jadrovými zbraňami, prvé cesty nováčika do Moskvy však naznačili, že Michail Gorbačov dáva zmenám v spoločnosti tichý súhlas.

2. mája 1989 začali strihať drôty na rakúskej hranici a šéf východonemeckých komunistov Erich Honecker bol v panike. Vedel, akú lavínu v prepojenom bloku spôsobí štrbina v železnej opone. Proti rozhodnutiu Miklósa Németha stálo aj konzervatívne krídlo domácich komunistov, ktorí si tieto zmeny neželali.

Muž na správnom mieste

Atmosféra začala hustnúť koncom mája po takzvanom Paneurópskom pikniku. Aktivisti z oboch strán hranice dostali špeciálne povolenie na stretnutie, kde varili guláš a oslavovali. Akýsi test tolerancie, či im to prejde, spustil lavínu: z východného Nemecka začali prúdiť tisíce ľudí, ktorí verili, že opona musí padnúť.

V provizórnych podmienkach v jej blízkosti kempovali celé týždne. S blížiacou sa chladnou jeseňou sa patová situácia stala hrozivejšou. A premiér Németh sa musel rozhodnúť, či zariskovať a napriek nevôli NDR hranicu otvoriť.

On bol mužom na správnom mieste,“ tvrdí Østergaard. „Režim bol nefunkčný a nemal budúcnosť. Nemal ju ani on ako politik a dobre to vedel. Jeho čas sa krátil a práve to dalo slobodu na odvážne rozhodnutie. Keď sme za ním prišli, nemal som predpripravený koncept toho, kto je vinník a kto obeť.

Chcel som len ukázať, že to neboli výhradne disidenti a demonštranti, kto pracoval v prospech zmien – boli to aj ľudia, ktorí boli súčasťou systému. Bez Miklósa Németha by mal pád komunizmu určite viac obetí.“

Unikátna forma filmu spája hercov s pamätníkmi, archívnymi zábermi, často v jedinej scéne. Všetko pritom stojí na precíznom výskume – keď vidíme Gorbačova čosi vravieť v telefóne, vieme, že to presne takto zaznelo.

Dokument postrážilo zhruba tridsať expertov, okrem známych protokolov zistili úplne nové informácie, približuje dánsky filmár: „Zábery s Honeckerom skladovala televízia v špinavom kúte v krabici. Doteraz ich nikto nevidel.“

Teraz najčítanejšie