Sme mafiánsky štát? Návod, ako na to prísť
Recept je vždy ten istý, aj keď sa líši v detailoch – pomenovať pravdu, vyrovnať sa s ňou, a ak sa dá, poučiť sa.
Je Slovensko mafiánsky štát? Toto je otázka, pred ktorou bude krajina stáť bez ohľadu na to, ako dopadne vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a súčasná politická kríza. Podozrení z prepojení moci s organizovaným zločinom, zneužívania polície a justície a korupcie sa nakopilo toľko, že ich nevyrieši ani jeden uzavretý prípad (aj keby bol vyšetrený akokoľvek podrobne, dôveryhodne a pre všetkých uveriteľne), ani akýkoľvek zázračný minister vnútra či šéf polície. Zároveň sa odpoveď na túto otázku, a na bezprostredne nadväzujúcu otázku „čo teraz s tým?“, stala po vražde dvoch ľudí a vystúpení prokurátora Vasiľa Špirka takou nástojčivou, že spoločnosť by jej mala venovať porovnateľne veľa energie ako školstvu či zdravotníctvu. A existujú možnosti, ako na to.
Tri princípy
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá sa musí vyrovnať s veľkou spoločenskou traumou. Dokonca ono samotné zďaleka nestojí pred touto úlohou prvýkrát. A recept je vždy ten istý, aj keď sa líši v detailoch – pomenovať pravdu, vyrovnať sa s ňou, a ak sa dá, poučiť sa. Toto je princíp, ktorý Ján Langoš razil pri vzniku Ústavu pamäti národa. A toto je princíp, ktorý stojí za vyšetrovacími výbormi, ktoré v skorších fázach svojej kariéry presadzoval Robert Fico a nedávno ich oprášila opozícia. A je to práve koncepcia (aspoň čiastočne) verejných vypočutí vedených špeciálnym vyšetrovacím výborom, ktorá by nám mohla pomôcť. Fungovať by mala na troch jednoduchých princípoch: