Text bol písaný pre týždenník Respekt.
Autor je šéfredaktorom Respektu
a členom redakčnej rady Denníka N.
Situácia na Slovensku sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky stále silnejšie vyhrocuje. Krajina rieši všemožné scenáre, ktoré môžu byť za násilným činom, ale takmer v každom sa nájde nejaká linka vedúca k vládnemu Smeru. Niežeby priamo za vraždou táto strana stála, ale partaj Roberta Fica je pri moci tak dlho, že je zapletená do nebývalého počtu afér. Premiér si to evidentne uvedomuje a prišiel so šokujúcim protiťahom. Obvinil prezidenta Andreja Kisku, ktorý vyzýval na rozhodné riešenie krízy, že ho riadi americký finančník a filantrop s maďarskými koreňmi George Soros.
Následne Fico vyhlásil, že jeho politickí súperi chystajú štátny prevrat, a v piatok dokonca prišiel s tvrdením, že sa ľudia pred večernou demonštráciou ozbrojujú, aby mohli zaútočiť na štátne úrady.
Toto je začiatok konca dlhoročného slovenského premiéra. To by mohla byť pomerne banálna správa, keby sa nerozhodol vziať celú spoločnosť so sebou.
Vlastizrada
Robert Fico nie je ani prvý, ani posledný politik, ktorý sa snaží odviesť pozornosť od svojho problému. Ide vlastne o prirodzenú reakciu. Každá dymová clona však so sebou nesie nejaké dôsledky. Politik musí zvažovať „vedľajšie škody“ ako pre svoju osobu, tak aj pre spoločnosť, ktorú zastupuje. Zodpovedný politik potom radšej utrpí ujmu vlastnú, než aby vážne ohrozil politiku ako celok. Robert Fico má však k zodpovednému správaniu ďaleko a zvolil si taktiku takej ničivej deštrukcie, že podobný prípad v poslednom čase v Európe nenájdeme.
Bez aspoň základnej indície obviniť hlavu štátu, že ju riadi niekto zo zahraničia, je urážka. Obviniť ju z chystania prevratu je dokonca poplašná správa. Vlastne neexistuje horšie obvinenie a pre Roberta Fica nie je iná cesta, než aby postupoval právnou cestou a Andreja Kisku oficiálne obvinil z vlastizrady. Ak nemá dôkazy – a tie bude mať ťažko, pretože si všetko vymyslel –, musí skončiť.
Fica vyprovokovalo prezidentovo vyjadrenie, že vzniknutú krízu treba riešiť buď zmenami vo vláde, alebo predčasnými voľbami. Je absurdné označovať taký apel za výzvu na prevrat, keď oba kroky majú v rukách parlamentné strany. Aj keby Andrej Kiska vo svojom úrade tancoval čardáš (keď už ho má riadiť Maďar), nepresadí ani voľby, ani vládne zmeny. Zdá sa, že pre Roberta Fica je pokusom o prevrat už len zmienka o jeho možnom odchode.
Ale dobre, v tomto prípade ešte ide o zrážku dvoch silných politikov – premiéra a prezidenta, ktorí si to môžu verejne vydiskutovať a majú podobný mediálny priestor. Reči o tom, že ľudia, ktorí sa chcú na demonštrácii kriticky vyjadriť k politike Smeru, chystajú ozbrojený útok na štátne inštitúcie, sú však už prejavom šialenstva. Tu premiér útočí na vlastných občanov, ktorých by mal zastupovať, a vyvoláva v spoločnosti strach.
Do opozície
Keď sa na verejnosti prvýkrát objavila správa o vražde novinára Jána Kuciaka, vyvolalo to šok. Len človek s veľkou fantáziou mohol čakať, že v blízkej budúcnosti niekto tento emocionálny otras prekoná. O to menej premiér krajiny. Spočiatku sa zdalo, že situáciu upokojí prípadná rezignácia ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorému neveria nielen médiá, opozícia, ale ani rodičia zavraždených, čo je veľmi silný symbolický moment.
Robert Fico však svojimi krokmi spôsobil, že Kaliňák je dnes menší problém. Ako chce pokračovať v premiérskej funkcii, keď sa mu štát doslova rozpadá pod rukami? A navyše jeho priamym pričinením? Za pár dní vyplávalo na povrch toľko káuz, afér, informácií o prepojení policajtov a podsvetia, že tu už sa dá hovoriť o systémovom probléme. A ako už bolo povedané, pomerne často sú do škandálov zapletení politici Smeru. Ukazuje sa, že táto strana je pridlho pri moci, a aby sa klientelistické väzby popretŕhali, bude musieť zamieriť do opozície.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Erik Tabery



























