Psychiater Černák: Za rozpadnutými vzťahmi po štyridsiatke vidím často úspech a pýchu

Tešíme sa a smútime rovnako ako naši predkovia, ale k pocitu životnej spokojnosti sa dostávame ťažšie, hovorí psychiater a vysvetľuje, čo pri túžbe po šťastí podceňujeme.

Psychiater Pavel Černák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prieskumy z 51 krajín sveta hovoria o krivke šťastia v tvare U, podľa ktorej sme najšťastnejší ako dvadsiatnici a potom ako šesťdesiatnici. Najmenej spokojní by sme mali byť v štyridsiatke alebo v päťdesiatke. Psychiater Pavel Černák sa s tým však úplne nestotožňuje. „Je to síce obdobie plné boja a konfliktov, ale práve vtedy máme najlepšiu výbavu na to, aby sme ich zvládli. Horšia je situácia, keď príde varovný signál, ale ignorujeme ho.“

Pavel Černák rozpráva aj o tom:

  • prečo šťastie dosahujeme ťažšie ako naši predkovia
  • prečo môže pocit úzkosti vzniknúť aj v dokonalých rodinách
  • či môžeme byť šťastní a viesť plnohodnotný život aj bez životného partnera a ako zvládať tlak okolia
  • čo je skutočnou príčinou „krízy stredného veku“
  • aký dôležitý je vo vzťahu pre mužov a pre ženy sex a čo robiť pre to, aby aj po rokoch fungoval
  • kedy sa zo sledovania porna stáva problém

Čo nás robí spokojnými?

Pocit akurátneho naplnenia, čo znamená, že nie sme ani presýtení tým, čo naše ja potrebuje, ale ani nie sme v stave núdze. Každý to má postavené trochu inak. V princípe nám však bazálny pocit spokojnosti prináša stav, v ktorom sú naplnené základné elementy – zmysluplná práca, zdravá rodina, radosť z detí, dostatok času na oddych, koníčky, voľný čas a ešte jedna dôležitá vec – uspokojenie zvedavosti.

Čo znamená uspokojiť zvedavosť?

Je to náš motor. Aby človek ako druh nevyhynul, musí byť zvedavý, a ak sa máme na človeka pozerať celostne, holisticky, musí tam byť aj tento prvok. Nijaký počítač nedokáže napodobniť takú neuveriteľnú sieť synapsií, akú má ľudský mozog, ktorý disponuje miliardami neurónov. Posledných sto – stopäťdesiat rokov je v dejinách ľudstva z časového hľadiska miniatúrna časť, je však gigantická čo do objemu informácií, ktoré človek zo zvedavosti objavuje. Je nútený ich absorbovať a reagovať na vonkajšie okolie. Ostatné psychické funkcie, napríklad emotivita, sa správajú konštantne – tešíme sa a smútime rovnako ako naši predkovia a tieto stavy v nás vyvolávajú rovnaké podnety. Táto nezhoda, nepomer však robia život náročnejším, obzvlášť vtedy, keď sa veľa zmien odohrá za jedno generačné obdobie.

Podceňujeme niektorú z vecí, ktorá nás robí spokojnými?

Je to práve tento motor, palivo, ktoré svojmu telu dávame. Podceňujeme nebezpečenstvo, ktoré v sebe má. Hovorím symbolicky, ale vysvetlím to. Myslím, že ide o spoločenský fenomén civilizácie, ktorá smeruje k vrcholu a nerešpektuje, že nám stačí 95-oktánový benzín. Musíme mať 100 – 120-oktánový, lebo chceme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Vzťahy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |