Až do posledného dychu – profil Kaliňáka, najvernejšieho predsedovho spojenca
Aura korunného princa, o ktorom sa už desať rokov hovorilo ako o Ficovom nástupcovi, už dlho bledla. Pri predsedovi vydržal Kaliňák do poslednej možnej chvíle.
Ešte trištvrte roka a Robert Kaliňák by, podobne ako jeho predseda Robert Fico, prekonal Ivana Mikloša a stal by sa najdlhšie slúžiacim členom ponovembrových slovenských vlád. A nebyť smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, určite by sa mu to bolo podarilo. Ale udalosti, ktoré dvojnásobná vražda spustila, nabrali taký spád, že to nakoniec predseda, ktorý svojho „najlepšieho ministra vnútra“ obhajoval takmer do posledného dychu, neuniesol.
Robert Kaliňák teda odstúpil. Vraj sa rozhodol slobodne a odchádza dobrovoľne – inak totiž smerácki ministri neodchádzajú. Na rozlúčku porozprával o stabilite krajiny a o záujme na vyšetrení zločinu a pridal výpočet svojich úspechov. Jeho takmer dvadsaťročná politická kariéra však bola o dosť bohatšia.
Tretej možnosti niet
Kaliňák sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, povedal v októbri 2006, po sto dňoch prvej Ficovej vlády, jeho predchodca v úrade Vladimír Palko. Ako uviedol, minister vnútra nemôže mať škvrnu na svojej minulosti, pretože tým zneisťuje políciu. Na Kaliňákovi našiel takých škvŕn viacero.
Jednou z nich bola kauza Kovošrot, ktorou sa polícia zaoberala ešte za Palkovho ministrovania. Šlo o podozrivý konkurz, ktorý v roku 2000 sám na seba vyhlásil zadlžený podnik. Konkurzný správca síce vyhlásil súťaž, ale prvé kolo zrušil. A to aj napriek tomu, že jeden záujemca ponúkol za firmu 51 miliónov korún.
Nakoniec sa Kovošrot predal za 25 miliónov.
