Denník N

Tatarka a Šimečka. Hovoriť o jednom z nich a pritom nehovoriť o druhom sa dá len ťažko

Foto – Peter Procházka
Foto – Peter Procházka

Hoci Martin Šimečka nie je človek, ktorý baží po oceneniach a oficialitách, som rád, že porota na to nebrala žiadne ohľady, píše vlaňajší držiteľ Ceny Dominika Tatarku a náš redakčný kolega Alexander Balogh.

Text odznel na udeľovaní Ceny Dominika Tatarku

Keď som tu vlani stál v pozícii mierne vystresovaného čerstvého laureáta tejto vzácnej ceny, spomenul som vo svojom príhovore pri rozprávaní o Dominikovi Tatarkovi aj Martina Šimečku. Bolo to úplne logické, pretože hovoriť o jednom z nich a pritom nehovoriť o tom druhom sa dá len ťažko.

To platí, samozrejme, aj dnes, teraz, keď tu Martin spokojne sedí a obzerá si diplom, z ktorého naň hľadí jeho priateľ Dominik. Som presvedčený, že aj on by bol nadmieru spokojný s rozhodnutím poroty oceniť Martinovu knihu Medzi Slovákmi nielen za jej literárnu kvalitu, ale aj za priam ukážkové naplnenie tatarkovského duchovného odkazu, vyžadované štatútom tohto ocenenia.

Martin sa kedysi vyjadril, že Tatarkov život akoby niesol v sebe ešte jeden obsah navyše. Dovolím si povedať, že to platí aj pre Martinov život, hoci on má ešte stále iba pár mesiacov po šesťdesiatke. Ale aj tá šesťdesiatka sa hodí, veď približne toľko mal Tatarka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie