Denník N

Hybridný mier alebo vojna? Na východe Ukrajiny zomrelo už vyše 6100 ľudí

Ruský a ukrajinský generáli sa rozprávajú pri obci Šyrokino. Miesto, ktoré nepozná prímerie. FOTO - TASR/AP
Ruský a ukrajinský generáli sa rozprávajú pri obci Šyrokino. Miesto, ktoré nepozná prímerie. FOTO – TASR/AP

Ani Rusko ani Ukrajina podľa komentátora Financial Times nemajú záujem na totálnej vojne. V jednej veci však Putin dohody z Minska podľa Gideona Rachmana určite nedodrží.

Dva mesiace relatívneho pokoja po mierových dohodách v Minsku sú podľa komentátora Financial Times Gideona Rachmana šancou na mier na východe Ukrajiny.

Napriek tomu, že v regióne sa stále bojuje.

Najmä v oblasti mesta Doneck a dedine Šyrokino neďaleko polmiliónového prístavu Mariupoľ. Minulý týždeň tam v jeden deň prišla ukrajinská armáda až o šiestich vojakov.

Privysoká cena za vojnu

“Ruský prezident Putin aj ukrajinský prezident Porošenko majú z rôznych dôvodov záujem na deeskalácii konfliktu. Ako Rusko, tak aj Ukrajina čelí obrovským ekonomickým problémom, ktoré by vojna len zhoršila. A ďalšie vojenské zisky by stáli privysokú cenu,” napísal Rachman vo svojom blogu na Financial Times.

Vysokopostavený diplomat mu situáciu na Donbase opísal ako “hybridný mier” s odkazom na rozšírený pojem hybridná vojna, ktorú podľa analytikov a svetových politikov Rusko na Ukrajine vedie.

Ako upozorňuje Rachman, predpovedať, že vojna na Ukrajine môže byť z najhoršieho von, by sa malo brať s rezervou. “Za posledných 18 mesiacov, bol západný svet neustále prekvapovaný neočakávaným zvyšovaním napätia a brutálnymi udalosťami – od anexie Krymu, až po zostrelenie letu MH17 nad východnou Ukrajinou.“

Smutná štatistika

Za posledný rok podľa OSN v Ženeve na Donbase zomrelo už vyše 6100 ľudí a vyše 15-tísíc bolo zranených. Od mierových dohôd v Minsku sa humanitárna situácia v oblasti kontrolovanej proruskými saeparatistami len zhoršila.

“V Šyrokine  v Doneckej oblasti sa bojuje ťažkými zbraňami, vrátane mínometov, delostrelectva a tankov, čo je jasné porušenie dohôd z Minska,” konštatoval úrad OSN v Ženeve.

Pri dedine neďaleko prístavu Mariupoľ cez víkend zahynul na ukrajinskej strane gruzínsky dobrovoľník George Džanelidze. “Je to už tretí Gruzínec, ktorý padol na strane ukrajinskej armády,” napísal ukrajinský server Korespondent.

https://www.youtube.com/watch?v=1kRpX_Y97O4

Ozbrojeným separatistom podľa NATO aj ukrajinskej vlády výrazne pomáha ruská armáda: dodávkou zraní, špeciálnym tréningom aj priamym nasadením vojakov. Jedným z príkladov boli boje o dopravný uzol Debaľcevo už počas platiaceho prímeria, ktorý dobyli separatisti napriek tomu, že už sa v tom čase mali stiahnuť s ťažkou bojovou technikou.

“Regulérne jednotky ruskej armády sú stále na Ukrajine,” povedal Viktor Muženko z ukrajinského ministerstva obrany. Konkrétne menoval tieto útvary: 15 mechanizovaný peší pluk. 8. mechanizovaná pešia brigáda, 331. letecký pluk a 98. letecká divízia.

Prečo Putin nedodrží dohody z Minska

Napriek neustálym bojom neďaleko kľúčového priemyselného prístavu Mariupoľ pri Azovskom mori, ktoré by otvorilo Rusom cestu na Krym po súši, sa zatiaľ neočakáva rozbehnutie ofenzívy. “V polmiliónovom meste by riskovali humanitárnu katastrofu, bez toho, že by získali pozemný most – ešte dve oblasti ležia medzi Ruskom a Krymom,” pripomína Rachman.

Viac podľa neho teraz pôjde Moskve o to, ako získať vplyv v Kyjeve, než viesť totálnu vojnu.

“Zároveň je úplne jasné, že ruský rešpekt voči dohodám z Minsku je len čiastočný. Hlavne, nie je žiadny náznak, že by sa Rusko naozaj stiahlo z hraníc s Ukrajinou – ako požadujú dohody z Minsku – pretože deravé hranie im umožňujú poskytovať podporu rebelom na Donbase.